So správami o blížiacom sa remasteri sa pozrieme na zúbok dizajnovým rozhodnutiam, ktoré urobili z Burnout Paradise jednu z najlepších pretekárskych hier histórie.
Je 22. január 2008 a fanúšikovia mieria do obchodov pre najnovší diel série Burnout s podtitulom Paradise. Očakávania sú veľké, no rovnako veľké sú aj obavy. Paradise totiž prešiel oproti predchádzajúcim dielom obrovskými zmenami.
Prvé dva diely série Burnout veľmi nevyčnievali z radu arkádových pretekárskych hier svojej doby. Aj keď si druhý diel získal mnoho skalných fanúšikov svojím dôrazom na rýchle, riskantné pretekanie a deštrukciu áut, bol to až Burnout 3: Takedown, ktorý urobil dieru do sveta. Tretí diel zobral všetky unikátne prvky z predchádzajúceho dielu a napichal ich steroidmi. Módy Road Rage a Crash plné výbuchov a deštrukcie katapultovali Takedown medzi najlepšie hodnotené hry všetkých čias a mnoho kritikov ho nazývalo jedinou pretekárskou hrou, ktorú si musia zahrať aj ľudia, ktorých pretekárske hry nezaujímajú. Burnout 3 je na Metacriticu dodnes najlepšie hodnotenou pretekárskou hrou na konzole Xbox a druhou na Playstation 2 (po Gran Turismo 3: A-Spec).
Tretiemu Burnoutu sa kladné hodnotenia sypali z každej strany.
Po úspechu tretieho dielu séria stagnovala, Revenge pridal spornú mechaniku traffic check a Legends bol viac-menej iba portom tretieho dielu na prenosné konzoly. Jazdný model predchádzajúcich hier bol už privedený k dokonalosti. Aj keď rovnaký pocit vyhýbania sa premávke v krkolomných rýchlostiach nevedela ponúknuť žiadna iná dobová pretekárska hra, vývojári zo štúdia Criterion si uvedomili, že značka potrebuje ďalší zlom, evolúciu. Tento zlom umožnil príchod nových konzol a niesol názov Burnout Paradise.
K otvorenému svetu sa mnoho fanúšikov spočiatku stavalo skepticky.
Paradise výrazne zmenil zabehnutú formulu Burnoutu pridaním otvoreného sveta vo forme Paradise City, za čo si spočiatku vyslúžil poriadnu vlnu kritiky. Táto novinka mohla ľahko dopadnúť veľmi zle, no výsledkom bola hra, ktorá sa síce výrazne líšila od svojich vynikajúcich predchodcov, no určite nebola zlá.
Viac ihrisko ako mesto
Väčšina dobrých herných titulov sa dá sumarizovať niekoľkými slovami, ktoré vystihujú ich myšlienku, atmosféru a mechaniky. Pre Burnout Paradise sú týmito slovami skúmanie a hranie sa. V tejto hre nenájdete realistický jazdný model, namiesto toho však celý svet slúži ako ihrisko s preliezkami, ktorého jediná úloha je zabaviť vás pri jeho skúmaní.
Prvým kľúčovým elementom Burnout Paradise je sloboda. Celá mapa aj so všetkými pretekmi je prístupná hneď od začiatku. Vďaka tomu sa hráč môže okamžite vybrať hociktorým smerom a zúčastniť sa ľubovoľnej udalosti. Dokonca aj počas jednotlivých udalostí je plne v rukách hráča, akým spôsobom sa bude snažiť o výhru. Pri klasických pretekoch napríklad dostanete iba cieľové miesto, na ktoré sa musíte dostať prvý. Je iba na vás, či tam chcete ísť priamo rušným centrom mesta , alebo radšej okľukou po diaľnici. Pre nových hráčov to môže byť spočiatku príliš a párkrát sa počas preteku stratia, no po istom čase sa budete v Paradise City orientovať lepšie ako v rodnom meste.
Mnoho hier sa pýši obrovským otvoreným svetom, no ide iba o pár kľúčových lokalít s priestorom medzi nimi vyplneným pustatinou. Paradise City je presným opakom. Ani jedna ulica nie je iba čiarou medzi dvomi križovatkami. Medzi označenými cestami je sieť spočiatku skrytých trás a zaujímavých miest čakajúcich na objavenie. Jazdenie po meste a skúmanie herného sveta tak nie je nikdy premrhaný čas. To je ešte umocnené systémom zberateľských predmetov, ktorých zahrnutie je v hrách s otvoreným svetom nepísaným pravidlom. V Paradise nejde o akési cetky, ktoré si hlavný hrdina položí na poličku. Úlohy zberateľských predmetov tu plnia samotné skratky a skoky vyznačené preraziteľnými plotmi a billboardami. Každá zo stoviek objavených bočných ciest či rámp môže pomôcť pri ďalšom preteku.
Mapa Paradise City (Burnout wiki)
Viac hračky ako autá
Druhým dôležitým kúskom puzzle je prístup Paradise, rovnako ako celej série predtým, k svojim autám. Prvé, čo si fanúšik motorizmu všimne na Burnout Paradise je absencia licencovaných značiek. Namiesto Jaguaru a Mercedesu sa tak po uliciach preháňate v Motgomery a Krieger. Dôvodom však nie je lakomosť vývojárov zaplatiť automobilovým gigantom. Ide o cielené dizajnové rozhodnutie.
Ak sa pozriete na pretekárske série ako Forza a Gran Turismo, uvidíte hry, ktorých centrom sú autá. Sú v nich showroomy plné nablýskaných kúskov prezentované ako ženy v erotickom časopise. Po bokoch sú desiatky štatistík odmeraných na štyri desatinné miesta a cenovka v rádoch státisícov, na ktoré musí hráč šetriť hodiny.
V Burnout Paradise sú autá brané veľmi odlišne. Nie sú fetišizované ako v hore spomínaných hrách, neberie sa ohľad na to, či na im poškriabe lak alebo im odletí polovica karosérie. Tvorcovia chcú, aby mali hráči na autá rovnaký pohľad ako deti na svoje angličáky, kusy kovu robiace „vrm vrm“. Nenájdete tu tuning, nastavovanie podvozku, výber pneumatík ani manuálne radenie. Autá sú jednoducho štyri kolesá, nič viac ako skateboard v sérii Tony Hawk. Hra sa nebála vysmiať do tváre celej subkultúre milovníkov áut a vydestilovala technické zázraky a inžinierske majstrovstvo na nástroje na hranie. Aj keď sa to niekomu môže zdať až odpudzujúce, štúdio Criterion tým dosiahlo svoj cieľ – aby si Burnout mohol plne užiť hocikto.
Odkaz
Napriek veľkým zmenám sa dá Paradise považovať za prirodzeného pokračovateľa série Burnout. Rovnako ako Takedown pred ním, aj Paradise zobral to najlepšie z predchádzajúcich dielov a pridal do formuly niečo nové. K perfektnému pocitu z riskantného jazdenia pridal Paradise City, ihrisko stvorené na to, aby bolo vždy kam jazdiť. A rovnako ako Takedownu pred ním sa mu znova podarilo prekonať hranice žánru a ponúknuť hodiny zábavy aj hráčom, ktorí sa inak o pretekárske hry nezaujímali.
Uplynulo však už desať rokov a po sérii Burnout sa zľahla zem. Štúdiu Criterion bola po úspešnom vydaní Paradise zverená značka Need for Speed, ktorú mali oživiť po niekoľkých neveľmi vydarených častiach. Ich Need for Speed Hot Pursuit a Most Wanted však trpeli schizofréniou, nevedeli sa rozhodnúť, či chcú patriť k sérii, ktorej meno niesli, alebo niesť pochodeň série Burnout, ktorá štúdio preslávila. Výsledkom boli hybridy, ktoré nesklamú fanúšikov ani jednej série, no ani ich priveľmi nenadchnú.
Za uplynulú dekádu sa objavilo niekoľko hier zjavne inšpirovaných Paradiseom. Vyššie spomínaný Need for Speed Most Wanted alebo úspešná Forza Horizon 3 taktiež stavili na formulu arkádového pretekania v otvorenom svete a obe sú v mnohých ohľadoch vynikajúce hry. Ani jednej sa však nepodarilo zreprodukovať perfektný zväzok zábavného agresívneho jazdenia, skvelo navrhnutého otvoreného sveta a neviazaného hravého prístupu k automobilom.
Prečítajte si tiež
V marci sa pravdepodobne dočkáme remasteru Burnout Paradise
Podľa nedávnych správ je ohlásenie remasteru Burnout Paradise už na spadnutie. Plnohodnotného pokračovania sa však už pravdepodobne nikdy nedočkáme. Štúdio Criterion Games pod taktovkou EA je už iba tieňom svojej niekdajšej slávy. Bývalé vedúce postavy si založili nové štúdio Three Fields Entertainment, kde pracujú na duchovnom pokračovateľovi série, čo však s rozpočtom nezávislého štúdia nie je ľahké. Veľká časť zvyšných zamestnancov bola presunutá do Ghost Games, ktoré má na starosti Need for Speed. Posledný projekt Criterionu bol, po zrušení ich konceptu Beyond Cars, vývoj vesmírnych súbojov pre Star Wars Battlefront II. Treba však uznať, že tie patrili medzi najlepšie aspekty hry.
Prečítajte si tiež
Bývalí tvorcovia Burnoutu ohlásili novú hru v štýle deštrukčného Crash Mode
A možno je budúcnosť bez Burnoutu to najlepšie, čo sa značke mohlo stať. Paradise tak zostáva perfektnou bodkou za skvelou sériou nepoškvrnenou mnohými neduhmi súčasnej hernej scény.