Handheldy alebo ako si Nintendo robí vlastný trh

Handheldy alebo ako si Nintendo robí vlastný trh

Handheldy, alebo tiež konzoly do ruky, sú tu s nami už veľmi dlho. Pri rozvíjajúcom sa trhu s mobilnými telefónmi, majú vlastne ešte svoje miesto na trhu?

Dnes už sú mobilné telefóny s lepším výkonom tak dostupné, že hranie na cestách nie je problém pre nikoho. Navyše knižnica hier dostupných zadarmo je tak široká, že sa nám tu vynára otázka, či handheldové konzoly majú ešte nejakú budúcnosť. Ak si to tak zoberieme, tak okrem Nintenda Switch, tu nič poriadne nemáme.

Poďme ale o kúsok späť v čase. Kedysi boli tieto mašinky veľmi populárne. V 80. a 90. rokoch by ste nedokázali všetky modely ani len spočítať. Samozrejme, neboli všetky kvalitné. Vlastne skoro žiadna. Na drvivej väčšine z nich by ste si zahrali len jednu hru, kde bolo len pár možností ovládania a váš jediný progres bol to, že ste sa dostávali cez rovnaký level donekonečna. Tie lepšie mašinky vám to vedeli aj počítať a tak ste sa mohli niekomu (koho to zaujímalo) pochváliť. Výhodou bolo, že neboli nejako drahé, takže ak partia kamarátov kúpila nejakú, každý mohol vlastniť inú a tým pádom si ich vymieňať.

Na tých lepších, aj keď vlastne ani nie drajších ste si mohli zahrať možno niekoľko málo hier ako Tetris, či Formule, no aj keď na samotnej konzole bol nápis 9999 hier, zvyšných 9989 boli len rôzne variácie tých prvých 10. Žiadna sláva, no aj tak niektorí, ako moja mama, vedeli ten tetris hrať celé hodiny v noci. Doteraz nechápem, prečo si radšej nepospala, áno Tetris je super, ale odťiaľ potiaľ.

No napriek tomu boli tieto konzoly úspešné. A vlastne prečo nie? Predstavte si dlhé cesty autobusom, či vlakom alebo lietadlom. Mobilné telefóny boli v plienkach a o hrách v nich sa ani len neuvažovalo. Laptopy stáli celý majetok a výdrž ktovieakú teda nemali. Zrazu vám však stačí pár batérií a máte zábavu na celé hodiny. Samozrejme náročnosť zákazníkov v tých časoch bola omnoho menšia. Dnes takéto retro mašinky síce mnoho z nás vlastní, no ak to len zapneme z nostalgie na nejakú chvíľu, priznajme si, už to nie je úplne ono, aj keď sa nám na malú chvíľu vrátia spomienky. Dnes sa na nás z prenosných konzol valia prvotriedne AAA tituly s obrovskými svetmi, parádnymi príbehmi a krásnym vizuálom, takže sa netreba čudovať, prečo to už nie je také zaujímavé.

Každopádne, taká malá revolúcia prišla s Nintendo GameBoy v roku 1989 pre Japonsko a pre zvyšok sveta až v roku 1990. Pôvodne mala dokonca zabudovanú hru Tetris aby sa zvýšili predaje. Neskôr prišiel facelift v podobe Nintendo GameBoy Color (1998). GameBoy už bola vážna vec, pretože do nej išli kazetky s takmer plnohodnotnými hrami. Ony plnohodnotné hry to boli, no nedosahovali kvalitu PC či TV konzol, takže len "takmer". V tých rokoch sme samozrejme mohli už hrať 3D hry na PC, poprípade skvelé plošinovky na konzolách, no aj tak. Super Mario, Pokémoni, Legend of Zelda, Spiderman, Castlevania... Všetko vo vačku, pripravené na cesty. Samozrejme, malo to svoje limity, displej nebol podsvietený, takže sa dalo hrať len na svetle a náročnosť na batérie bola pomerne vysoká, takže ste museli pribaliť buď nabíjacie alebo pekných pár kusov do batohu so sebou, ak ste išli niekam na víkend. Konzola bola natoľko obľúbená, že sa dočkala pokračovania, GameBoy Color Advance (2001), ktorý už disponoval 32-bitovým procesorom, takže grafika bola veľký skok dopredu. Dalo by sa povedať, že práve vydanie prvého GameBoya bol ten moment, kedy sa handheldy dostali aj do povedomia kvalitných vývojárov a začalo sa tak počítať aj s touto možnosťou ako so samostatnou platformou.

Dlho nebola žiadna konkurencia, ktorá by sa tomuto systému mohla postaviť. Najbližšie k slovu konkurencia mala Sega s ich konzolou Game Gear. Ale uznajte. Oba GameBoye, klasik aj Color dokopy predali takmer 119 miliónov kusov, zatiaľ čo Sega, ktorá mala z ostatných značiek najviac predaných jednotiek, dosiahla len 11 miliónov. No bezpečné vody, v ktorých si Nintendo neohrozene plávalo, sa chystal prepadnúť neskúsený predátor. A že to bol poriadny prepad.

Ďalšie roky sa táto sféra stala čoraz viac obľúbenou a lídrom bolo jednoznačne Nintendo, ktoré v podstate nemalo žiadnu konkurenciu, no taktiež sa nezapájalo do boja o TV konzoly, kde dominovala PlayStation a neskôr sa začal konkurenčný boj s Xboxom. Šiesta generácia, kde súperili PS2, Xbox, GameCube od Nintenda a DreamCast od Segy by sa nedali nazvať konkurenciou, aj tam to Nintendo skúsilo. PS2 sa celkovo predalo cez 155 miliónov kusov a Xbox s DreamCast konzolou obe po 22 miliónov. Tak sa Nintendo začalo znova sústrediť na to, čo im išlo. Handheldy. Ale aj tu, kde boli neohrození sa im pokúsilo oslabiť predaje Sony a že veru pomútilo vodu riadne.

V januári 2004 sa začalo predávať Nintendo DS, no tentokrát už musel čeliť protivníkovi. V Japonsku, v dielni Sony, vznikol malý diabol s menom SONY PSP (PlayStation Portable). Sony nenechalo nič náhode a postavilo sa vtedajšiemu kráľovi zoči voči a vôbec to nedopadlo zle. Veď si to porovnajme. Všetky verzie Nintenda DS dosiahli predaj 154 miliónov, zatiaľ čo absolútny nováčik vyše 82 miliónov kusov. Klobúk dole. Ale čím to bolo?

Hlavne skvelým marketingom a taktiež prínosom v podobe známych značiek z bežných konzol do vrecka na cesty. Neprehnali to s cenou a venovali sa konzole naozaj dlhú dobu. Nintendo spoznalo prvého konkurenta. Preto sa rozhodlo spraviť to isté s domácimi konzolami. No to len nepriamo a tak prišlo Nintendo Wii. Všetci teda dobre vieme, že to bola dosť špecifická mašinka, ale samozrejme, získala si svoje publikum a predaných cez 100 miliónov kusov ukázalo, že Nintendo je majster v tvorení si vlastného trhu. Žiaľ, jeho nasledovateľovi Wii U sa už tak nedarilo a s predajom okolo 14 miliónov jednotiek to bol celkom prepadák. No nie sú jediní, kto sa popálil. Sony sa chystalo na svoj vlastný veľkolepý fail.

Ôsma generácia konzol nám priniesla aj nové handheldy. Nintendo prišlo s 2DS3DS, ktorým sa mimoriadne darilo, no to nebolo všetko. Nintendo po zlom prijatí Wii U už chystalo nový úder, ktorý zamiešal karty na trhu. A Sony prišlo s PlayStation Vita. Naozaj skvelou konzolou, ktorej sa žiaľ až tak nedarilo. A prečo? Mám niekoľko tipov. Po prvé cena. 250€ za Wifi model a 300€ za 3G je naozaj dosť. Keďže samotná konzola mala po štarte mnoho chýb, Sony potom stiahlo cenu o 50€ menej. Druhá a dôležitá vec je, podpora pamäťových kariet. V dobe, kedy svet dobyli SD karty, príde Sony so svojím modelom, ktorý bol navyše pekelne drahý. Ešte dnes nájdete 64GB verziu pamäťovej karty, ktorá stojí 100€, ako ďakujem pekne. Prečo Sony, prečo? A tie hry. Síce špička čo sa vizuálu týka, pretože konzola to vedela utiahnuť, ale aby stála toľko čo hry na PS3 a PS4, tak to teda nie. V dobe, kedy obrovské tituly od známych výrobcov stáli na mobiloch 5€ dávať za handheld hru 40€, to je naozaj príliš. Sony tak predalo približne 15 miliónov kusov od roku 2011, kedy uzrel tento systém svetlo sveta a to je oproti PSP naozaj prepadák. Zvlášť, keď Nintendo predalo takmer 73 miliónov kusov 3DS. Na neustále rastúcom trhu tak predať len „o niečo málo“ viac kusov ako pred 15 rokmi Sega Game Gear, to je hanba a Sony by sa malo za toto ozaj postaviť do kúta, pretože po PSP mali tento segment takmer pri nohách.

Napriek tomu, že posledný skutočný handheld vyšiel minulý rok a to Nintendo 2DS XL, je tu ešte jeden hybrid, ktorý zamútil vody. Nintendo Switch. TV konzola a Handheld zároveň - týmto trafili do čierneho. Hovoria o tom samotné predaje, od nástupu na jar 2017 do januára 2018 predali takmer 15 miliónov kusov. Pre porovnanie, Xbox One od nástupu 2013 do januára 2018 predal 36 miliónov jednotiek (Sony PS4 75 mil.). V čase, kedy sa Microsoft spamätával z facky, ktorú si dal sám (ak vás to zaujíma, prečítajte si TENTO článok a kolega Ľubo na to pekne naviazal PRIAMO TU) prídu na trh s konzolou, ktorá nemá konkurenciu, pretože zase raz si tvorí trh vlastný. Tentokrát to je ale plnohodnotný systém, ktorý si so sebou môžete vziať kamkoľvek. Síce drahý a ani hry nie sú lacné, no tentokrát tu máme aj známe AAA tituly z PS4 a XONE, či PC. Určite nie v takej kvalite, ako by ste si ich zahrali na spomenutých systémoch, no ak vezmeme do úvahy aké tituly má Nintendo a ktoré sa nedajú zahrať na ničom inom ako Switchi, tak tu máme skutočného rivala, kde keď prižmúrime oči nad multiplatformovými hrami a ich vizuálom, máme malého víťaza tejto generácie. Veľkým je PS4, nakoľko predaje hovoria za všetko, no Nintendo mu zatiaľ ako jediné dokázalo vytvoriť konkurenciu. A hádajte čím Microsoft? Áno, hrami. Hrami, ktoré si nezahráte aj na PC, Microsoft. Robia to isté čo Sony, akurát troška inak, ale zas podľa seba a na konci tohto roka sa prepadnem pod zem, ak nepredajú viac kusov Switchu za 2 roky ako Xbox za 5. A ak sa tak stane, Microsoft, a že sa tak stane, Xbox One bude váš fail. 

Takže majú tieto typy herných konzol ešte budúcnosť? Tých, čo to myslia s hraním na cestách vážne, tak áno. Stále tu je miesto na trhu. Možno sú mobily čoraz výkonnejšie a dostupnejšie, no nikdy, ale naozaj nikdy nedosiahnete ten istý zážitok z hrania na mobile, ako na konzole. Áno, viem o konzolách s androidom, čo sú na internete, čo dokonca aj emulujú staré známe systémy, no ak si pozriete reálne videá testov na YouTube, zistíte, že za tie peniaze sa moc neoplatia. Ak si kúpite nejaké príslušenstvo, viete sa k tomu priblížiť, no pokiaľ tu bude kvalitná knižnica hier, Sony, teraz čítajte vy, bez nutnosti kupovať proprietárne príslušenstvo a všetko za rozumnú cenu, budú tu aj zákazníci. A podľa čísel je jasné, že ich nie je málo. Ja sám vlastním aj PSP aj PS Vita. Nintendo žiaľ nie, nakoľko nechcem mať doma milión systémov, no chystám sa na Switch. To už hádam ani Xbox nezapnem, nakoľko PS4 je pre mňa hlavná konzola, na cesty používam prevažne PSP, pretože tam mám emulátory NES a podobných starších systémov ale viem si predstaviť, že keď zrovna nešoférujem, zahrám si poriadnu výpravu ako napríklad v novej Zelde.

Naozaj by som bol rád, keby Sony alebo Microsoft prišli do tejto sféry s niečím vlastným, aj keď je viac menej isté, že sa tak nestane. Konkurencia tvorí trh a preto treba naozaj dúfať, že Nintendo bude pokračovať v tvorení si toho vlastného, že občas príde zdravá a silná konkurencia a keď nie, udržia si vlastný štandard, ktorý až na pár výnimiek je naozaj vysoký.

 

Zdroj: predaje z wikipedia.com

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk