Keď sa povie hokej prvé čo mi napadne sú, samozrejme, hokejové majstrovstvá sveta a niektoré úspechy, ktoré sa našim hokejistom podarili. No druhá vec je videohra. Hoc aký počítač či konzolu som vlastnil, vždy som si na danom zariadení musel zahrať nejakú simuláciu hokeja. Jednoducho, tento šport na obrazovky počítačov neodmysliteľne patrí.
Atari bolo priekopníkom!
Nebolo by to Atari, keby na svoju videohernú konzolu v roku 1981 neprinieslo hokejovú simuláciu. Tá niesla jednoduchý názov Ice Hockey a išlo o skutočne jednoduchú, ba priam až hlúpu „simuláciu hokeja“. Na jednej strane stála dvojica hráčov s hokejkami proti druhej dvojici. Pohyby boli také, aké daná doba dovoľovala, no so štipkou predstavivosti ste mali naozaj pocit, že hráte parádny hokej. Na papier ste si so svojimi kamarátmi potom mohli robiť rôzne tabuľky a simulovať aj napríklad zápasy v NHL.
Hokejovej hre od Atari v danej dobe konkurovali ešte dve hry a to Hockey! (1979) od Magnavox a NHL Hockey (1981) od Mattel Electronics. Titul Hockey! však bol len klonom klasickej hry pong. Vážnejšia konkurencia bola len NHL Hockey. Táto hra bola zobrazovaná v izometrickom pohľade a koniec koncov vyzerala o niečo lepšie ako Ice Hockey od Atari. Ako šla doba ďalej, viac a viac sa z útrob kódov programátorov vynárali nové a nové videohry. Môžem spomenúť napríklad Hat Trick od Capcom, či Great Ice Hockey od SEGA. Obe hry však neprinášali nič nové a zaujímavé.
Malá revolúcia v hokeji!
Až v roku 1987 a 1988 prichádza niekoľko hier, ktoré do hokejového videoherného sveta začali prinášať malú revolúciu. Ide konkrétne o tituly Face Off! (1987) a Blades of Steel (1988). Kompletný počet hráčov (5 vs. 5), tabuľky, turnaje! To všetko čo doposiaľ hráči museli simulovať na papier prichádza v plnej paráde. Navyše do hry pribudli bitky a tak sme naozaj chvíľku mali pocit, že hráme skutočný hokej. Blades of Steel mal dokonca na začiatku nahovorenú aj hlášku „Blades of steel“ čo bolo vtedy na konzole NES (na ktorú hra vyšla) nevídané. Mimochodom, do dnes nechápem, prečo v Blades of Steel išiel na trestnú lavicu hráč, ktorí bitku prehral! Mnoho tvorcov videohier prichádzalo s vlastnými hrami, ktoré niesli mená po slávnych hokejistoch – Wayne Gretzky Hockey (1988 a 1991), Bret Hull hockey (1993), či Mario Lemieux Hockey (1991). Nehovorím, že práve tieto hry boli zlé, no nepatrili ani do sveta tých najlepších.
Na scénu prichádza Electronic Arts
Čo však zmenilo hokejové simulácie najviac bol rok 1991 keď EA vydala hru NHL Hockey (niekde známu aj ako EA Hockey). EA nesledovala trend vo vtedajších hokejových hrách, kde sa hralo sprava doľava (a naopak), ale hru ste sledovali akoby z vrchu. Mali ste tak lepší prehľad o dianí na ihrisku a prihrávky boli o niečo lepšie. Hrateľnosť NHL Hockey bola na rok 1991 naozaj fenomenálna a tak niet divu, že v roku 1992 prišla táto hra s ďalším pokračovaním pod názvom NHLPA Hockey ’93. Túto hru ste mohli hrať na konzole SEGA Genesis a SNES. Netrvalo dlho a v roku 1993 sa dostáva táto hra aj na PC. Verzia NHL’94 obsahovala už celú kompletnú ligu, krásnu grafiku v menu a mnoho ďalších drobných vylepšení.
Z 2D do 3D!
Celkový vrchol potom séria NHL dosiahla v roku 1994 pri vydaní NHL 95. Menu už bolo v SVGA grafike (hoc hra bola stále vo VGA). Všetko bolo „vyšperkované“ tak, ako nikdy predtým. Čo však hre chýbalo bol nový dych, keďže hrateľnosť sa od roku 1991 temer nezmenila.
A tak v roku 1995 prichádza na scénu hra NHL 96, ktorá bola cela v 3D! Technológia Virtual Stadium vyrazila doslova všetkým dych. Tvorcovia hry navyše vylepšili umelú inteligenciu a tak sa začala nová éra hokejovej simulácie na PC! Mimochodom, Virtual Stadium technológia sa týkala iba PC verzie. Majitelia SNES, či SEGA Genesis mali smolu a dostali v podstate predchádzajúci ročník. S príchodom 3D sveta sa však zvýšila náročnosť na hardvér. Doposiaľ vám na hranie stačila klasická 486 DX/2 s 66 Mhz procesorom a 8/16 MB RAM. Nové NHL si však pýtalo o niečo viac a tak ste si so spomínanou zostavou veľa hru neužili. Osobne si pamätám, ako som na mojom vtedajšom PC znižoval úroveň detailov a veľkosť okna, aby som si ako tak zahral spomínanú hru.
S hokejmi sa roztrhlo vrece!
Keďže 90. roky okrem PC patrili aj konzole PlayStation 1, mnoho štúdii skúšalo preraziť so svojou hokejovou simuláciou. Na konci roku 1995 vývojári z 989 Studios vytvorili NHL FaceOff. Hra sa síce odohrávala na 3D štadióne, no hráči boli 2D. A verte či nie, vyzeralo to otrasne! Podarenou konkurenciou bolo iba NHL PowerPlay ’96 a NHL PowerPlay ’98 od Virgin Interactive.
EA sa však nedali zahanbiť a každý rok priniesli nový a nový hokej. V roku 1997 to bol vylepšený ročník, ktorý priniesol o kúsok lepšiu grafiku. Zaujímavým faktom je aj to, že NHL 97 malo byť jedným z titulov, ktoré mali vyjsť na konzolu Panasonic M2. Konzola však nikdy nevyšla a tak sa vývoj hry pre spomínaný hardvér zastavil. To bolo na NHL 97 aj trošku cítiť a hra pôsobila oproti 96 nedokončeným dojmom. A možno práve preto vyšlo v roku 1998 asi najúspešnejšie NHL doposiaľ. Obsahovalo naozaj prepracované menu, perfektnú hudbu, národné mužstvá (medzi nimi aj Slovensko! ). Navyše do hry bola prvýkrát zakomponovaná podpora 3DFx technológie. Na koniec, o kvalite tejto hry hovorili aj dobové recenzie. Taký PSM dal hre 9/10, či Gamespot 9.2/10. Išlo naozaj o jednu z najlepších hier vôbec.
Keď sa nedarí prekonať kráľa, do bitky prídu aj iný!
EA dosiahla s NHL 98 naozaj svoj vrchol. Mnoho iných spoločností sa snažilo úspech napodobniť. Gremlin Interactive vytvoril Actua Ice Hockey 2, Fox Sports Interactive zas NHL Championship 2000, alebo Midway Olympic Hockey 98. Mnoho spoločností však malo problém dostať licenciu a tak sme na klzisku stretávali hráčov ako Praspal (Prospal) a podobne. Iné hry zas mali problém s hrateľnosťou, nič moc grafickým kabátom a podobne.
EA sa však nevzdávalo a po nemastnom-neslanom NHL 99 prichádza s NHL 2000. Nové milénium si žiadalo novú hru. Tento ročník okrem pekného čísla 2000 nepriniesol žiaľ nič nové. Teda, určite sme tu videli mnoho grafických vylepšení a dosť dobrý elektronický soundtrack, ale stále išlo o jednu a tú istú hru.
Až dva ročníky 2001 a 2002 priniesli novinky do hry. Hráči sa špecializovali na jednotlivé silné stránky a tak sme mali možnosť mať v tíme „kladivá“ či „sniperov“. Hra dostala trošku arkádovejší nádych. A to bolo presne to, na čo hráči čakali! Grafika bola na míle vzdialená predchádzajúcim ročníkom – veď hra vyšla aj na PlayStation 2. Do toho perfektný soundtrack od kapely SUM 41. Na Slovensku navyše vrcholila hokejová horúčka, keď v roku 2002 naši chlapci priniesli domov zlato. A tak niet divu, že si aj ja tento ročník pamätám tak veľmi dobre!
O dva roky opäť!
Bolo takým nepísaným pravidlom, že EA priniesla v podstate každý druhý rok do NHL niečo revolučné. V 96 to bol Virtual Stadium, v 98 to bola pekná grafika a národné mužstvá, či v roku 2002 to bola opäť neuveriteľne vylepšená grafika a arkádový štýl. Rovnako sa to udialo aj v roku 2004. Hra dostala veľa vylepšení najmä po stránke hrateľnosti. Množstvo módov (obľúbený Dynasty mód, kde ste mohli koučovať svoje družstvo) a aj grafické vylepšenie. NHL 2004 bolo opäť na vrchole a všetci si hru nevedeli vynachváliť.
Osobne si myslím, že práve v roku 2004 dosiahli s NHL v EA svoj druhý vrchol. Po stránke hrateľnosti toho už veľa nešlo vylepšovať. Vylepšovať sa dala v podstate už len grafika a niektoré detaily. Celé to potom ešte viac gradovalo v roku 2009. V tomto roku to bolo aj posledný krát, kedy NHL vyšlo na PC. Od tohto roku sa vývojári snažili sústrediť iba na konzoly a tak NHL 10 vyšlo už len na Xbox 360 a PlayStation 3 a tak ďalej. Konkurencia sa do súboja s Electronic Arts taktiež príliš nehrnula a posledný schopný konkurenčný hokej vyšiel v roku 2010 z dielne 2K Sports pod názvom NHL 2K11.
{insertarticle id=23482}
Prečítajte si tiež
NHL 17 – Recenzia
Do kolečka do kola!
EA v podstate od roku 2009 vystriedala niekoľko veľmi podobných enginov. Posledným je práve Ignite Engine. Určite mi dáte za pravdu keď poviem, že má už svoje najlepšie roky za sebou. Prvýkrát bol totižto použitý v hre FIFA 14. Áno, hra v ňom vyzerá podarene a veľmi dobre. V EA sa však rozhodli, že ich najnovší a najlepší engine Frostbite nedajú ani do NHL 19. A že by sa mnoho hráčov potešilo, nakoľko keď futbalová simulácia FIFA dostala práve tento engine, všetko sa „zmenilo k lepšiemu“. V konečnom dôsledku sa EA nemá už kam ďalej s NHL pod Igniteom posunúť a ich jedinou záchranou je práve spomínaný Frostbite. Otázkou však naďalej ostáva to, na čo v EA čakajú? Na poriadnu konkurenciu, ktorá by isto tento problém vyriešila? Alebo na novú generáciu konzol?
Prečítajte si tiež
NHL 18 – Recenzia
Hokejové simulácie rozhodne mali a neustále majú vo videohernom svete svoje miesto. Je škoda, že sa práve spoločnosť 2K vzdala a nevydáva aj naďalej hokejové tituly. Tí sa momentálne venujú iba basketbalovej simulácii, ktorá je na tom celkom dobre. A určite sa zhodneme, že pre EA by dobrá konkurencia bola naozaj tým, čo by túto „spiaci princeznú“ zobudilo…
Prečítajte si tiež