Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: The Elder Scrolls V: Skyrim

Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: The Elder Scrolls V: Skyrim

 

Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.

Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.

Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek...“

The Elder Scrolls V: Skyrim

Vzdialený horizont zachytáva spojenie aury zapadajúceho Slnka a obrysov vysokých štítov čnejúcich nad ich husto zalesnenými úpäťami. Ďaleké horizonty, veľké dobrodružstvá pre odvážnych. Snehom pokryté tundry, kde prežije len polárna líška a mrazu odolné rastliny zbavené akejkoľvek chuti, veľké plesá s čírou vodou dokumentujúce kedysi majestátne ľadovce afektované krátkodobým oteplením, po ktorom celý kraj znova pohltil extrémny chlad a sporo odetí Nordi, o ktorých by si nejeden nezainteresovaný pomyslel, že musia byť blázni, že sa takmer nahí prechádzajú po takej zime. Vitajte v Skyrime, krajine ľadu a drakov.

Skyrim je jedinou hrou svojho druhu. No vážne, v ktorej stretnete drakov lietať spiatočkou? V ktorej hre sa bezranné zvieratká vrhajú do rozbúrených riek, len aby ste zistili, že tú vodu úplne ignorujú a bežia bez problémov po dne koryta ? V ktorej hre sa váš kôň na vás nevykašle a zapojí sa do boja ako právoplatný nepárnokopytný bojovník? Keď sme už pri koňoch, v ktorej hre dokážete koňom loziť aj po úplne kolmej stene smerom na zem? Čo takto stráviť tri hodiny čistého herného času s tým, že budete dookola vyrábať tú najjednoduchšiu dýku a vylepšíte sa tým na až majstra kováča, ktorému zrazu nebude problém ukuť ani daedrické brnenie? Kde inde sa môžete zapísať do školy mágov, absolvovať testy a stať sa dokonca veľkým arcimágom, hoci dokopy viete vykúzliť len jednu ohnivú strelu? Skyrim je skutočne jedinou hrou svojho druhu.

Dokonalá skladba Far Horizons of Jeremyho Soula evokujúca neznáme diaľavy plné tajomstiev

Aj napriek dodnes existujúcim bugom, technickým zaostalostiam a niekoľkým otáznym dizajnovým rozhodnutiam piaty diel The Elder Scrolls úprimne zbožňujem. Dnes už ale vážne bije do očí tá absencia akejkoľvek expozície deja, kvôli čomu sa už od začiatku hry stávate doslova vianočným stromčekom, na ktorý ľudia vešajú svoje úlohy, pričom čo na tom, že je to úplný cudzinec, ktorý len pred chvíľou unikol poprave, veríme mu a zverujeme mu úlohu zachrániť celý svet. Aj keď je to tak pre Bethesdu typicky strojené, obsahuje minimum humoru a tvári sa tak neuveriteľne vážne, tak aj napriek tomu sa Skyrimu jednoducho nedá odolať. Tá atmosféra nehostinného severu spojenou s famóznou hudbou Jeremyho Soula nakopáva ducha a doslova núti hráča vydať sa do sveta a prežiť hrdinské dobrodružstvá, o ktorých ešte roky potom budú pri ohníčkoch nôtiť bardovia.

Dá sa hre vlastne povedať nie, keď vidíte tie zasnežené údolia, prastaré drevené chrámy týčiace sa spoza hŕby snehu a skalnatých brál a stále nové pevnosti, ktoré je treba preskúmať? Ja to nedokážem a ani vôbec nechcem. Chcem byť Skyrime! Chcem skúmať jeho zákutia, odkrývať príbehy, získavať cenné veci, objavovať jeho hrôzy, tešiť sa z jeho krásnych vecí i ohŕňať nos nad jeho nedokonalosťami, chcem proste prežiť Skyrim stále znova a znova!

Pre mňa je táto hra ako dobrý priateľ, ktorý ma nikdy nezradí a vždy k nemu rád zavítam. Vyšperkovať si svoju postavu prostredníctvom desiatok stromov schopností aplikovaných na súhvezdia, nachádzať dračie pokriky roztrúsené po krajine, čítať desiatky kníh, ktoré niekedy ohromujú svojou dĺžkou i mnohokrát aj stupiditou (ako erotická The Lusty Argonian Maid o nezbednej jašterej chyžnej), to všetko bolo pre mňa nirvánou a aj keď si hru po rokoch zapnem, pocity sú rovnaké. Asi nemusím polopate povedať, že ma Skyrim jednoducho nadchodol, je tak?

Dovoľte mi, aby som vás teraz previedol architektonickými krásami a prírodnými úkazmi Skyrimu. Začnime priamo v srdci krajiny, v meste Biely Priesmyk, ktorému kraľuje veľká pevnosť Dračia sieň na jeho samom vrchu. Nájdete tu tých najlepších kováčov, tajomnú Halu mŕtvych, i Jorrvaskr, kde sa zdržujú žoldnieri zo skupiny Družiníci. Samotné mesto je opradené mnohými legendami, napríklad jedna z nich hovorí, že sa tu nachádza prastarý kult vlkolakov. Či je to pravda, to povedať neviem. Snáď len tí najodvážnejší sa dozvedia celú pravdu (žmurk).

Na severovýchod od Bieleho Priesmyku je situovaný Veterný Žľab. Ak prejdete živí a zdraví cez Veže Valtheimu a zo široka obídete pevnosť Morvnuskar, dostanete sa do spomínaného mesta, v ktorej vraj sídli jadro odboja proti císarstvu dohliadajúceho nad Skyrimom. Na úplnom juhu v tejto časti krajiny sa nad hustými lesmi týči rozsiahla náhorná plošina známa svojimi jazerami, močiarami a brezovými hájmi. Gro obchodu a priemyslu tu predstavuje mesto Riften. To je bohužiaľ nechvalne známe aj svojou veľkou kriminalitou, obzvlášť čo sa týka lúpežných prepadnutí, tak si radšej dajte pozor na svoje cennosti.

Naopak, opačnej strane krajiny, teda západnej časti, dominujú dve mestá Samota a Markarth, hoci čestnú zmienku si zaslúžia aj o niečo menšie Morthal a Fallkreath. Samota je hlavné mesto Skyrimu. Je to jeho srdce, odkiaľ prúdi do ostatných častí krajiny život. Hoci jeho architektúra sa nelíši od iných miest v krajine, to, čím okamžite zaujme, je jeho umiestnenie na mohutné skalné bralo, ktoré tvorí akúsi prirodzenú bránu z vonkajšieho sveta do krajiny. O niečo západojužnejšie položený Markarath býval kedysi vychýreným mestom trpaslíkov, takzvaných Dremerov, dnes ich tu nahradili ľudia a elfovia.

Celému Skyrimu dominuje majestátna hora Hrdlo Sveta, na ktorej vrchole žijú záhadní Šedofúzatí ovládajúci dávno zabudnutý jazyk drakov. Hora pôsobí ako styčný bod pre všetkých dobrodruhov, ktorí sa na základe jej masívu dokážu orientovať na miestach, kde ešte ich noha dovtedy nevkročila. Ak sa chcete pokoriť Hrdlo Sveta, radšej sa poriadne pripravte. Nielenže vás čaká dohromady 7000 schodov od samého spodu až hore k dverám chrámu, no taktiež tam číha smrteľné nebezpečenstvo v podobe ľadových trolov a dotieravých prízrakov.

Dúfam, že vás táto krátka exkurzia svetom Skyrimu nenudila. Mohol by som tu písať o chybách, ktorými hra oplývala a nedostatkoch, ktoré ju špatia snáď ešte aj dnes, no hovorím si načo. Veď ich všetky všetci dobre poznáte. Skôr som chcel dosiahnuť, aby ste sa so mnou vrátili do toho krásneho, hoci chladného, miesta s dokonalou magickou atmosférou a priehrštím skrytých tajomstiev. Veď to bolo vždy na Skyrime to najkrásnejšie, objavovanie jeho kútov a nadchýnanie sa nad pôsobivými výhľadmi uprostred tej krutej zimy, pričom vy sedíte doma v pohodlí kresla v krásnom teplúčku. A to ani nespomínam situácie, keď sa pod rúškom noci osvetlenej len splnom mesiaca zrazu otanete zoči-voči stádu obrovských mamutov.

Svojho času až príliš profanovaný hlavný hudobný motív hry. Sama o sebe je to ale geniálna skladba

Skyrim mi úplne sadol, a aj keď obdivujem všetky tie grafické módy a updaty, vždy som si hru rád spustil v pôvodnej grafike. A to dokonca aj bez módu prepracujúceho inventár. Je v tom i obrovský kus nostalgie, to nepopieram, no v tomto texte predsa ale nejde ani tak o objektivitu, než o úprimné ľúbostné vyznanie hre. A ako sa vraví, láska nepozná rozum, pozná len city. Bethesde sa podarilo vytvoriť unikátny herný svet, z ktorého sa mi vždy tak ťažko odchádzalo. Mal som dokonca aj obdobia, kedy som si hru len tak nainštaloval a potom vôbec ani len raz nezapol. Dôležité bolo mať tú hru stále pri sebe. Áno viem, znie to divne.

Samotná spoločnosť to má ale v súčasnosti veľmi ťažké. Fallout 76 patrí medzi najväčšie zlyhania za ostatné roky, posledné správy o scifíčku Starfield naznačujú veľké problémy vo vývoji a v The Elder Scrolls VI snáď nemajú vybudovanú ešte ani jednu dedinu. Nech už to s Bethesdou nakoniec dopadne hocijako, aj keď v žiadnom prípade nepredpokladám, že by malo dôjsť až k najhoršiemu, to určite nie, tak bude pre spoločnosť nadmieru ťažké prinavrátiť fanúšikom dôveru a znova priniesť taký klenot akým Skyrim určite je. Síce trocha hlúpym, stále dosť zabugovaným, technicky objektívne zastaralým, no stále klenotom, na ktorý nikdy nezabudnem. Skyrim je skutočne jedinou hrou svojho druhu a ďakujem zaň.

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk