Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Death Stranding

Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Death Stranding

Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.

Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.

Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek...“

Death Stranding

Death Stranding, fenomén. Začal by som takto okázalo. Pochopte moje pochody. V hernej branži sa pohybujem už nejaké tie roky, a ak k tomu všetkému prirátam moju povahu, tak spísať niekde na papier naj hry dekády, je pre mňa fakt oriešok.

Ide o to, že práve posledných desať rokov mám skutočne pocit, že sa hry, aspoň tie mainstreamové, nikde nepohli. Iste, máme tu lepší vizuál a iné podobné srandy, no tam to skončilo. Navyše sa do AAA hier čoraz viac pchajú iné „agresívnejšie“ monetizačné prvky, ktoré mi nesmierne vadia.

Ak k tomu prirátam aj nezmyselné blbosti typu „úprava farebnosti tlmiča na zbrani vašej postavy“, tak sa mi otvárajú všetky nožíky, ktoré mám v kuchyni. Nie som stotožnený s touto formou, a nikdy nebudem. A potom zrazu narazíte na niečo netradičné. S odstupom času netvrdím, že zásadne vybočujúce z radu, ale jednoducho niečo odlišné. Odlišné už v samotnom počiatku a netradičné počas celého vývoja.

Nebudeme si tu rozpisovať takmer fenomenálny marketing hry, ktorý podľa môjho názoru musel osloviť takmer každého hráča, a to bez rozdielu akému žánru fandíte. Kojima vytvoril okolo jeho tajomného projektu s názvom Death Stranding „One man“ show. Na hru môžete mať akýkoľvek názor, ale v tomto smere, teda prezentácii hry, to bol skvelý a netradičný ťah.

A netradičný bol aj vývoj, teda jeho rýchlosť. Aktívne sa hra vyvíjala zhruba 3 roky, čo je dnes na veľkú AAA hru slušný výkon. Teraz si k tomu prirátajme herecké obsadenie, ktoré taktiež nie je úplne bežné, aspoň nie v takom počte, tak rozmýšľate, ako to všetko mohli stihnúť. Kojima musel svoj nápad držať v hlave už dlhšie, čo aj neskôr potvrdil. A že to bol skutočne premyslený plán ukázal aj v samotnej hre.

Od samého počiatku hry sa tempo a príbeh dávkuje presne vymeraným množstvom. Postupujete príbehom a razom máte ešte viac otázok, ešte viac premýšľate, čo sa to vlastne okolo vás deje. Neskôr však začne tento roztrúsený celok dávať zmysel a vy si poviete, že vlastne to je úplne jednoduché a prečo toto nikoho predtým nenapadlo.

Ono, celý Death Stranding je o spájaní. Hra naznačuje, že je potrebné opäť spojiť sily ľudstva, tak aby sa spamätalo po istých udalostiach. Do toho vstupujete vy v asynchrónnom online svete a spájate. Dávate dokopy jednotlivé časti a spolupracujete.

Príbeh hovorí o spájaní a k tomu sa prispôsobí hrateľnosť a jej jednotlivé prvky. Dnes bežne dostanete hru, jej príbeh a miliónkrát omieľaný spôsob hrania. V Death Stranding hráte za osobu, ktorá potrebuje „dospájať“ svoj osobný život, chce pomôcť spojiť ľudstvo a nakoniec odhaľujete samú podstatu ľudstva v netradičnom obale.

Chápete? Asi veľmi nie, ak ste teda hru nehrali, prípadne jej neprišli na chuť. Nehovorím, že každého musí zákonite baviť hrať za kuriéra. V tomto smere sa nič nemení, ale ide o jej podstatu a spôsob akým na vás hra hovorí. Ak toto zvládnete stráviť, tak vás čaká fenomenálny zážitok.

Ak teda chceme hovoriť o nejakej naj hre dekády, tak tam bez pochýb Death Stranding patrí. Za mňa nejaké XY pokračovanie zabehnutej série nemá nárok na vstup do tohto rebríčka. Sem patrí Kojimov Príliv smrti.

Zdroj: vlastný

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk