Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.
Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.
Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek…“
The Bard’s Tale IV: Barrows Deep
Nebyť technických chýb pri vydaní a určitých dizajnových rozhodnutiach, nemal by som žiaden problém hovoriť o štvrtom Príbehu barda ako o najlepšom dungeone od Wizardry 8. Hra totižto mala všetko, čo moderný dungeon má mať – skvelú atmosféru, prepracovaný level dizajn, vycibrenú hrateľnosť a dostatok skrytých tajomstiev. Samozrejme, to všetko by ale nestačilo na to, aby sa hra mohla porovnávať so spomenutým gigantom, ôsmym dielom Wizardry. Musela byť mať ešte niečo naviac, niečo čo by ju posunulo na vyššiu úroveň vnímania. A Barrows Deep to malo.
Čo mi na The Bard’s Tale IV najviac utkvelo, bolo to spojenie opojného vizuálu plného farieb s nádychom mágie, geniálnej škótskej (keltskej) ľudovej hudby a neustálych hlavolamov. Iste, hra je stále poctivé dungeon RPG, no kde môže, tam vám predhodí puzzle, aby sa z hry nestal len sled dookola sa opakujúcich súbojov. A páni, tie súboje, tie sú rébusy samé o sebe, nakoľko v nich nejde len o prosté sekanie do nepriateľov (pozerám teraz na teba Legend of Grimrock), ale o uvažovanie o niekoľkých ťahoch dopredu. Ťahový štýl s možnosťou presúvania bojovníkov po políčkach nie je v tomto žánri práve najrozšírenejší, no podľa toho, ako s tým narába táto hra, mám za to, že by mal byť.
Perfektne do nich taktiež zapasovali to, ako spolu medzi sebou komunikujú nepriatelia. Často sa sami vyzývajú, odstrkujú alebo pokrikujú po sebe, čiže vytvárajú taký roztomilý obraz nešikovných loptošov, ktorí si myslia, že majú na váš krk. Celkovo je hra ladená do vtipnejšieho štýlu, hoci z príbehového hľadiska sa sama o sebe berie vážne. Tieto dva protipóly sa podľa mňa veľmi dobre dopĺňajú. Samozrejme, ich narážky idú v prvom rade len a len na váš účet, tak až budete hrať tento, ako som hru v recenzii nazval, neobrúsený diamant, tak si na mňa spomeňte a dajte tým zlosynom poriadne poza uši aj za mňa.
Aby toho ale v súvislosti s hlavolamami nebolo málo, tie boli dokonca aplikované aj na zbrane! Niektoré totižto v sebe skrývajú dodatočné bonusové atribúty a tie odomknete až vtedy, ak nevyriešite záludné hlavobôle nasadené na rúčky palcátov či čepele sekier. Taktiež tu majú svoju rolu zvláštne kamenné sochy so znameniami zverokruhu, ktoré rozlúsknete len, ak použijete špeciálnu vec zvanú CodeWheel. Tú bolo treba najprv vystrihnúť z papiera a zložiť, neskôr ale pribudla aj digitálna verzia. Podobné záležitosti slúžili ako protipirátska ochrana pred mnohými rokmi a tvorcovia tejto hry ju chceli takto, podľa mňa dosť podarene, zaimplementovať aj tu ako odkaz na doby dávno minulé.
Ja milujem, keď mi aj hry, v ktorých ide o súboje, ponúkajú možnosť zamyslenia sa nad rébusmi. Samozrejme, nie každý môže mať rád takéto spomalenie ladného toku hrateľnosti pozostávajúceho z prieskumu a bojov, a to dokážem rozhodne pochopiť, no ja zbožňujem tie tituly, ktoré mi dávajú aj niečo navyše, než je stanovené v rámci ich žánrov. Dungeony vždy obsahovali nejaké tie puzzle, no v The Bard’s Tale IV to ide vážne až do extrémov a ja sa z toho úprimne teším. Vtedy mám pocit, že čas strávený s hrou stojí za to, nakoľko už nie som len pasívny divák, ale musím pohnúť mojou šedou mozgovou kôrou, ak sa chcem dostať ďalej.
Prístavné mestečko Skara Brae sa zobúdza do nového rána. Ružovkastý opar nad škridlami pokrytými strechami bude za chvíľu svedkom hroznej udalosti, masívnej popravy vykonanej z rasizmu. Tí, ktorí inklinujú k starým rasám, tí si podľa tunajšieho zákona nezaslúžia žiť a len šibenica je pre nich dostatočným rozhrešením. Vskutku na nič sa nehrajúci začiatok, ktorý vám hneď naznačí, o čo tu ide. Za chvíľu už ale balíte švestky a utekáte kade ľahšie. No kde asi? Predsa do podzemia! Toto je dungeon a pravý dungeon to je práve zakrádanie sa pod povrchom zemským, kam Slnko ešte nikdy nedosiahlo svoje lúče!
Barrows Deep ale nie je len o tom, aby ste nasávali hnilobné pachy podzemných plesní a triasli sa od zimy v tom nehostinnom prostredí. Popravde sa veľká časť hry odohráva tam hore, kde si vtáčiky spievajú svoje ódy a bežní ľudia žijú svoje životy. Aj napriek tomu je to ale dungeon ako má byť! Navyše nechátra len v minulosti a teda nemusíte sa po svete pohybovať akokeby po skokoch, po štvorcoch, ale máte možnosť voľného pohybu. Ten bol v tomto žánri predstavený už dávno predtým, než hry vstúpili do modernej éry. Taký Might & Magic VI: The Mandate of Heaven z roku 1998 tento štýl obsahovalo už vtedy. The Bard’s Tale IV ale dáva možnosť výberu, čiže každý si tu nájde to svoje.
To, čím ma ale táto hra najviac učarila a stala sa mojou srdcovkou aj napriek jej chybám, je jej aura, ktorú zo seba vyžaruje. Spomenul som to už hneď na začiatku, že hra oplýva takou zvláštnou mágiou, ktorá ma nie a nie opustiť. Tá použitá farebná paleta, to mäkkučké nasvietenie, tie pôsobivé grafické efekty, jedným slovom rozprávková nádhera. Potom je tu ten úchvatný soundtrack, ktorý bol pred rokom tak trestuhodne opomínaný! Veľká časť z neho bola síce len reimaginácia keltských popevkov, no to nemení nič na tom, že si táto špičková hudba zaslúžila väčšiu pozornosť. Veď sa len započúvajte do tej nádhery. Ako keby ste sa zrazu preniesli nad škótske pobrežie a tvár vám bičovali chladné kvapky ostrého dažďa.
The Bard’s Tale IV: Barrows Deep je jednou z tých hier, ktoré ľúbite aj napriek ich chybám. A o tom je práve tento seriál. Nie je o tom, aby sme vám priniesli tie najlepšie hodnotené hry dekády ale tie, ktoré sa nám zapísali do sŕdc. Či už to je atmosférou, hudbou, súbojmi, puzzlami, či grafikou, určite sa vám táto hra zaryje pod kožu minimálne v jednej jej oblasti. Veď nie je vôbec na škodu sa nechať z času na čas opantať nádherným rozprávkovým dobrodružstvom s premýšľavou hrateľnosťou a užívať si tie chvíle, aj keď vás hlavne po technickej stránke bude možno trocha zlostiť.
Prečítajte si tiež