Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Disco Elysium

Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Disco Elysium

Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.

Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.

Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek...“

Disco Elysium

No čo vlastne povedať na tento kúsok? Čo sa týka tejto dekády, tento klenot prišiel v jej hodine dvanástej, len tri mesiace pred jej koncom. Táto situácia len dokazuje, že žiadnu hru nemožno odpisovať, ani takú, ktorej sa nedostalo mediálnej masáže a nablýskaných reklám. Každý titul je potencionálna legendárna pecka a otázka, či sa ňou stane, sa rozlúskne až po vydaní. V tomto nehrá žiadnu rolu to, koľko článkov o hre vyšlo alebo koľko miliónov sa určilo na propagáciu. Tie na to nemajú absolútne žiaden vplyv, tu totiž do hry vstupuje len talent a vývojárska excelencia. Disco Elysium je hra, ktorá sa objaví len raz za desať rokov.

Po sérii článkov o tých najlepších hrách dekády sa cítim už dosť vyšťavený na to, aby som sa predbiehal v umeleckých obrazoch a trefných metaforách. Preto mi odpustite túto priamočiarosť, aj keď by si táto hra určite zaslúžila marínovanie v lyrickom kúpeli. Disco Elysium je bohovská hra! No je to tak a nijako inak. Koniec dekády bol svedkom zrodu tak fantastického spojenia adventúry a RPG, až sa každý predháňal v tom, kto túto hru opíše krajšie. A že to nebola len žiadna náhoda hovoria aj štyri premenené nominácie na víťazstvo počas The Game Awards 2019, vrátane najlepšej nezávislej hry a najlepšieho RPG roka vôbec!

Dôvodom, prečo Disco Elysium zapôsobila tak explozívne je viacero. Fantasticky napísané dialógy, úžasne vykreslený svet, komornosť prostredia, dospelosť tém, excelentné zapracovanie doteraz nevídaných RPG prvkov do pravidiel adventúry. Hra bola pri vydaní porovnávaná s role-playing drahokamom Planescape: Torment a z určitého hľadiska určite právom. Z celkového pohľadu to má ale s klasikou od Black Isle Studios spoločné už menej. Disco Elysium je aj napriek silným RPG prvkom stále skôr adventúrou. Nemáte tu súboje, nemáte tu rôzne povolania, nemáte tu špeciálne skilly, nemáte tu mnoho vecí, ktoré staré Dungeons & Dragons RPG mali. To samozrejme z mojej strany nie je žiadna kritika, len ujasňovanie si faktov.

Čo tu ale máte, je ultimátna možnosť pri vývoji svojej postavy v rámci vedenia konverzácií. A toto je najväčšia sila hry. Je to v podstate konverzačné RPG zamerané na prekecávanie zväčša veľmi podozrivo pôsobiacich obyvateľov. Rozvíjať si môžete svoje intuitívne schopnosti, schopnosti dedukcie, schopnosti reagovať na odborné pojmy, schopnosti klamať a ťažiť z toho, schopnosť vizualizácie udalostí podľa okolitého prostredia, schopnosť logického uvažovania, schopnosť reagovať v mihnutí oka a mnoho ďalších. Dohromady 24 unikátnych spôsobov ako vyformovať svojho detektíva.

A nejde len o skilly. Existuje tu taktiež veľa vecí, ktoré mu môžete obliecť. Kľudne si z neho môžete spraviť uhladeného elegána s aktovkou v ruke alebo naopak šaša (teda nie doslovného šaša, aby sme predišli nedorozumeniu) s veľkým rádiom na pleci, na ktorom si púšťa psychedelické džungľové techno. Vhodne, či nevhodne zvolené oblečenie tiež môže ovplyvniť určité dialógy, hoci samotná vaša výbava slúži predovšetkým len na vaše pobavenie, respektíve, čo sa týka pragmatizmu, na zvýšenie štatistík. Čo takto na seba hodiť poriadne disco oblečenie a spraviť zo seba pred všetkými úplného idiota pri spievaní karaoke? Keď máte pocit, že váš prechlastaný život už nemôže byť hlbšie v sračkách, kľudne to spravte.

Vaša postava je detektív, ktorý si po prehýrenej noci absolútne nič nepamätá. Dokonca si ani nepamätá, že je detektív a že vyšetruje úkladnú vraždu. Ešte že má pri sebe parťáka, ktorý je charakterovo úplne iný než on a tak ho často na niektoré, povedzme že dôležitejšie veci, radšej upozorní. To, ako hra narába s touto problematikou, je fascinujúce. Trocha to aj pripomína spätné zisťovanie, čo sa stalo počas posledných pár hodín počas poriadneho alkoholického záťahu vo filme Vo štvorci po opici. Otvoríte oči, nohavice na stropnom ventilátore, v okne veľká diera a vonku leží topánka, vo vrecku žiaden odznak a osobná zbraň sa, zdá sa, tiež úplne vyparila. No, toto nie je v žiadnom prípade príkladné správanie sa policajta, čo poviete.

Táto hra nie je len o vražde, ale rovnako tak o vyhorenom detektívovi prechádzajúcim si veľkou osobnostnou krízou. Aj z toho dôvodu mu jeho mienka o samému sebe visí doslova na vlásku. Netreba veľa a rozplače ho aj slovné sfúknutie od malého decka, netreba veľa a uvedomí si, že ako vyšetrovateľ stojí za hovno a zavesí svoje povolanie na klinec. Čo následne príkladne zdokumentuje článok v novinách a nápis GAME OVER na obrazovke. Stačí zle položená otázka, z ktorej sa nebudete vedieť vymotať, stačí, že pri sebe nebudete mať psychotiká, ktoré vás budú vedieť ukľudniť a vaša morálka padne na dno ako Titanic v roku 1912 len s tým, že narozdiel od vyše 1500 mŕtvych tu imaginárne pochovajú len vás, toho jedného jediného idiota s narušeným správaním a pečeňou tak prepitou, že si dokáže sama odgrgať smútočný pochod od Chopina.

Disco Elysium je hra výhradne pre pozorného hráča. Ten si musí všímať dialógy, musí všímať to, ako postavy reagujú, pretože, tak ako som to naznačil vyššie, môže aj 20 minútový rozhovor skončiť vašim koncom. Nie je to RPG pre tých, ktorí sa vyžívajú v rozmanitých povolaniach a brneniach ovplyvňujúcich desiatky rôznych štatistík, je to role-playing hra pre fajnšmekrov, ktorí sa neboja skúsiť iný pohľad na žáner a uznať, že RPG neznamenajú len "klasiky" ako sila, vytrvalosť či zručnosť. Práve takých hráčov Disco Elysium odmení zážitkom, na ktorý nezabudnú. Nech to už s tým odmeňovaním znie teda akokoľvek klišovito.

Keď sa tak pozerám na môj text, nie som vôbec spokojný s tým, ako vyznel. Nemám z neho pocit, že som opisoval jednu z najlepších hier tejto dekády. To by som totiž musel napísať asi tak trikrát dlhší text, aby som dokázal vyjadriť jej vysokánske kvality. Úžasný príbeh, nečiernobiele videnie sveta, postavy, ktorým ide hlavne len o ich vlastné dobro, preberanie dospelých tém, špičkové dialógy nielen medzi postavami ale aj medzi vašou psychikou a dokonca aj medzi vašimi vlastnými atribútmi(!), tie tony originálnych štatistík. Oh a tá hudba! Viete čo, kašlite na tento článok, a bežte si to Disco Elysium okamžite kúpiť. Teraz sa vo výpredajoch na GOGu a Steame predáva len za 30 eur, a to jednoducho nesmiete minúť! No, čo tu ešte ste? Okamžite kupujte!

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk