Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Assassin´s Creed IV: Black Flag

Hry desaťročia, do ktorých sme sa zaľúbili: Assassin´s Creed IV: Black Flag

 

Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.

Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.

Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek...“

Assassin's Creed IV: Black Flag

Asi si teraz mnoho z vás povie: „Ach, ako môže niekto zaradiť hru zo série asasínov do rebríčka najlepších hier dekády? A prečo práve túto, keď ich bolo tak veľa?" Ale verte mi, táto naozaj stála za to. Píše sa rok 2013 a prichádzajú Vianoce. V tomto sviatočnom období presne pred šiestimi rokmi sa ku mne dostáva Assassin´s Creed IV: Black Flag. Keďže som vtedy s touto sériou nemal skoro žiadne skúsenosti okrem jedného titulu na PSP, nemal som príliš veľké očakávania, ale ani som hru nezatracoval. Spúšťam ju teda na svojej „tristošesťdesiatke“ a zisťujem, že aj napriek českej lokalizácii je iba v angličtine. Po malých úpravách v systéme sa konečne dostávam do hry. Dodnes som rád, že ani malé problémy ma nedokázali odradiť od toho, aby som si Black Flag vyskúšal.

Skúšal som trochu loviť v pamäti a nenapadla mi žiadna hra z pirátskeho sveta, ktorá by dokázala do tej doby tak učarovať hráčom. Samozrejme, nejaké tituly tam už pred Black Flag boli, ale nebolo by na mieste porovnávať ich kvôli diametrálne rozdielnej hrateľnosti. Black Flag prinieslo niečo nové, neopozerané - simuláciu pirátstva. Nikdy som si nepripúšťal, že by mohlo byť pre mňa tak príťažlivé. Nikdy som si to asi ani nedokázal predstaviť ako celok. Dobre, dobre, v hre je to všetko poňaté viac romanticky a tí ozajstní piráti mohli byť iba opití zlodeji. Ale aj o tom sú hry, občas prinášajú veci také, aké nemusia byť aj v skutočnosti.

Začnem asi kľúčovými vecami, ako sú korálové ostrovy, dobrodružstvo a zaujímavý príbeh. Séria asasínov bola vždy prešpikovaná akciou, či už v podobe súbojov, alebo naháňačiek cez osídlené mestá, kde ste nemali problém pohybovať sa pokojne aj po strechách. Tu ste to však mali rozmanité. Rýchle presúvanie sa cez Havanu sa v okamihu mohlo zmeniť na lezenie po stromoch. Samozrejme, parkour si našiel svoje uplatnenie aj pri námorných bitkách, kde ste sa infiltrovali na nepriateľskú loď cez sťažne alebo skočili z výšky do vody. A práve preto sa Karibik tak neskutočne hodil do hry. Bolo jedno, kde ste sa práve nachádzali, svoje chute po zdolávaní prekážok ste mohli uspokojiť takmer všade. Hoci Assassin´s Creed IV často nabádal na plnenie úloh práve týmto spôsobom, vôbec ma to neomrzelo, práve naopak. Menej mi vyhovovali stealth misie, ale tam bude problém vo mne, pretože tichý postup nepreferujem nikde, pokiaľ to nie je nutné.

Naozajstným ťahákom hry bol systém námorných bitiek. Netrvalo mi dlho a na internete som zistil, že ide len o vyšperkovanie pôvodných bitiek z predošlého asasína, ale áno, komu to prekáža. Veď v tom predošlom sme nemali možnosť preháňať sa po Karibiku. Možno to bola práve doba, keď v Ubisofte zistili, že „copy and paste“ model môže byť pre štúdio výnosným. To bolo malé odbočenie od témy. Aby som sa vrátil k lodiam - už len cestovanie na nich bola zábava, pretože vaša posádka sa vedela postarať o dobrú náladu. Morské piesne v podaní poloopitých pirátov za nočného plavenia sa na mori, to je jednoducho krása. Hra nám ponúkla viac ako tridsať piesní, ktoré sa striedali, a tak ste sa nemuseli báť, že by sa dookola opakovalo desať piesní. Samozrejme, piesne ste museli nájsť na rôznych ostrovoch alebo v mestách, čiže išlo o klasické zbieranie vecí po mape. Mohlo by sa zdať, že keď si predstavíme karibské ostrovy, naskytne sa myšlienka, že väčšinu mapy bude tvoriť voda, ktorá nám veľa aktivity asi neprinesie. Našťastie, vývojári sa rozhodli, že do hry implementujú aj podvodné hľadanie vecí, a práve pod vodou je jeden easter egg, ktorý vystrašil aj mňa. Reč je o gigantickom kalmárovi - potom, čo ho uvidíte, sa do vody až tak dobre neskáče. V hre bolo naozaj čo robiť, okrem hlavného príbehu ste napríklad vylepšovali lode alebo plnili asasínske zákazky.

Hoci sa hra radí do asasínskej zbierky, nemal som pocit, že by sa nejak držala tohto konceptu. V deji sa dostanete do tejto sekty, ale príbehom sa skôr opiera o hlavného protagonistu ako piráta. Nejde o žiadneho Jacka Sparrowa, ktorý má viac šťastia ako rozumu, ale hra opisuje osud mladého človeka, ktorý sa len snažil postarať sa o seba v dobe, keď tie priepasti medzi chudobou a bohatstvom boli naozaj hlboké. A hoci je hlavný protagonista občas proste pirát, ktorý sa snaží prežiť, väčšinu času sa usiluje správať sa ako človek. Ukazuje nám proste druhú stranu mince a to, že nie všetko, čo je v našich očiach nesprávne, nemá svoje dôvody. Tým, ako sa mi poodhaľoval príbeh, som si dokázal vytvoriť vzťah k postavám, ako bol slávny pirát Blackbeard, hoci išlo o šialenca. Určite bol zámer vývojárov spraviť z pirátov hrdinov, ale že sa im to podarí až takto? Klobúk dole. Hlavne vám nechcem prezradiť veľa z príbehu, pretože chcem, aby každý mal možnosť Black Flag zahrať bez toho, aby vedel, čo sa stane.

Musím sa ešte priznať, že grafika mi naozaj sadla. Hru som síce hral na Xbox 360, ale grafika ma vedela vtiahnuť tak, že som mal pocit, že cítim vodu okolo seba. Nemôžem napísať, že by išlo o graficky najkrajší kúsok spomedzi vtedajších titulov, len to prostredie sadlo k enginu hry a celkový dojem bol výborný. Dabing, herci a scenár boli tiež fantastické.

Ešte musím dodať, že ak by niekto pochyboval práve o tomto diele, použil by som otázku: „Prečo potom vyvíjajú v Ubisofte hru s názvom Skulls and Bones?" Pretože vedia, čo urobili dobre. Ale to prináša ďalšiu otázku: „Nenecháme už tento majstrovský kúsok odpočívať v pokoji?" V tomto je Ubisoft nenásytný, keď ide o zločin v podobe klonovania konceptov. Ono séria Assassin´s Creed nie je podľa mňa zlá. Len si z nej musíte vybrať pár titulov, pretože ak budete hrať všetky, ľahko sa toho presýtite.

Určite som nenapísal všetko, čo som chcel a celková celistvosť článku bude mať svoje chyby, ale o to išlo, napísať subjektívne pocity k danej hre. A tie sú zmiešané, keďže sa vraví, že medzi láskou a nenávisťou je tenká hranica. Táto hra ma dokázala na konci dojať a zároveň nahnevať, keď ma naučila o dvoch stranách každej mince. AHOY!

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk