Rok 2024 priniesol dobrú nádielku hier. Síce možno chýbal taký velikán ako Baldur’s Gate 3 v roku 2023, no aj napriek tomu sa určite nemáme kvôli čomu sťažovať. Preto sme si už tradične sadli, aby sme pozdieľali, ktoré hry nás chytili v roku 2024 za srdce.
Samozrejme, ani my v redakcii nemáme nekonečné množstvo voľného času, takže to skôr berte ako výber z toho, čo sme hrali :P.
Maroš Goč
Shadow of the Ninja – Reborn
V Európe známa hra ako Blue Shadow avšak známejšia pod americkým názvom Shadow of the Ninja sa tohto roku objavila vo forme parádneho remaku/reimaginácie. Levely si zachovali svoju štruktúru. No tentokrát boli viac bohatšie o objekty, čím sa hrateľnosť prehĺbila, bossfighty boli obohatené o nové fázy a artštýl sa z realisticky tváriacej sa hry zmenil na chibi. Priznám sa, že práve ten nový artštýl mi pred vydaním vôbec nevoňal, avšak po tom čo som Shadow of the Ninja – Reborn skúsil, som si hru absolútne zamiloval. Je explozívna, návyková, rýchla a dokáže byť aj poriadne brutálna. Nádherný návrah klasiky z roku 1990. Jediným jej mínusom je jej krátkosť.
Kunitsu-Gami: Path of the Goddess
Capcom zaexperimentoval a vytvoril novú značku Kunitsu-Gami, ktorú zasadil do nie až tak veľmi rozšíreného žánru akčných stratégií. Samotný názov akčná stratégia síce balansuje na hrane, čo je ešte akčná hra a čo už stratégia, avšak tvorcom sa podarilo skvelým spôsobom hru vyvážiť tak, že neurazí ani stratégov, no zároveň ňou neopovrhnú ani milovníci akčnejších hier. Hrateľnosť je bohatá, hra je dostatočne dlhá. A predovšetkým jej prekrásny arštýl vychádzajúci zo starých čínskych mytológií je tým, vďaka čomu si Kunitsu-Gami nepomýlite so žiadnou inou hrou. Hra má svoje neduhy, no buďme Capcomu radi za takúto netradičnú hru v tej spleti plytkých mainstreamových hier súčasnej doby.
Persona 3 Reload
Kultové JRPG Persona 3 vyšlo už vo viacerých iteráciách ako Persona 3 FES alebo Persona 3 Portable. Vždy šlo len o rozšírené porty. Persona 3 Reload je avšak už plnohodnotným remakom, ktorý robí mnoho vecí veľmi dobre, avšak je tu pár záležitostí, ktoré mi pri hraní vadili. Hra je to sama o sebe stále výborná a navyše obsahuje aj nezameniteľnú temnú atmosféru, čím v hráčoch dokáže vyvolávať pocity skľúčenosti z neznáma. Ak neviete, akým dielom vstúpiť do tejto démonickej franšízy, Persona 3 Reload by mal byť tým najvhodnejším dielom.
Outcast – A New Beginning
Ani krásna grafika, otvorený svet plný tajomstiev a minihry nedokázali novému Outcastu zabezpečiť chcený úspech. Ambície boli vysoké, štúdio hre verilo, bohužiaľ nedopadlo to až tak dobre, ako by sme chceli. Hre som v recenzii udelil 3 hviezdy. Avšak tvorcovia sa po určitej odmĺke k hre vrátili a priniesli hneď niekoľko patchov, ktoré vcelku výrazne vylepšili hru. Iste, príbeh ostal stále nemastný neslaný a béčkovosť z hry stále cítiť, ale ten prieskum je tu po patchoch už o dosť imerzívnejší a hrateľnosť vypilovanejšia. Kto vie, ak by hra vyšla dnes v tejto forme, možno by som aj rozmýšľal o slabších štyroch hviezdach. Je to sympatická hra, ktorú mám úprimne rád, aj napriek tomu, že kvalitami nedosahuje na tú najvyššiu ligu.
Dragon Quest III HD-2D Remake
Dalo by sa povedať, že prívlastok HD-2D je už samo o sebe prívlastkom, ktorý zosobňuje úspech. Žiadna HD-2D hra od Square Enix nebola zlá a všetky oplývajú krásnou atmosférou kombinujúc živé farby, 3D a 2D. Remake Dragon Quest III zachováva pôvodnú hrateľnosť, level dizajn i celkový feeling, len je to tentokrát o dosť krajšie. Až by som povedal, že “snové”. Ako aj pri iných hrách, aj pri tejto mi idú na nervy pridané quest markery, avšak všetko ostatné v hre je zvládnuté veľmi dobre.
Martin Majdák
Final Fantasy VII: Rebirth
Pri FFVII Rebirth som si uvedomil, ktorá tajná ingrediencia pre mňa open world hry posúva na God tier. Ako zarytého “kartára” ktorý strávil mladosť pri Magic: The Gathering ma úplne posadol Gwent vo Witcher 3 a FFVII: Rebirth vo mne opäť odomklo túto kľúčovú spomienku. Pozbierať všetky kartičky a poraziť každého oponenta v kartovej hre Queens Blood pre mňa bolo hlavnou dejovou líniou a záchrana sveta bola len nejakým prepracovaným side-questom. Každopádne, FFVII: Rebirth si zaslúži všetku chválu, ktorú dostala. Za nádherné efekty, prepracovanie príbehu, intenzívny súbojový systém, no mne v srdci zostane primárne kvôli simulácii živej scény, ktorá sa popri všetkých problémoch sveta venuje kartovej hre.
Balatro
Zostanem pri kartách (a pri nominantoch na Game of the year) a ako ďalšie vyzdvihnem Balatro. Za úspechom Balatra stoja podľa mňa primárne dve veci. Prvou je jednoduchý gameplay loop krátkych kôl a minimalistickým lobby, v ktorom si vylepšíte balík, aby ste sa hneď vedeli vrhnúť do ďalšieho krátkeho kola. Takto sa vám stane, že si po každom kole poviete, už len si pozriem, ako si viem vylepšiť balík a po vylepšení si poviete, už sa len pozriem, či zvládnem ešte toto kolo. Druhým, omnoho rafinovanejším dôvodom úspechu tohto deckbuildingu (a dôvodom, prečo bol nominovaný na hru roka) je geniálne otočenie žánru deckbuildingu na hlavu.
Od Slay the Spire vyšli desiatky deckbuildingov, ktoré sa snažili byť originálne a inovatívne. V spôsobe, akým karty fungujú, ako ich viete využiť, akým sa získavajú, akým ich hráte, ako za nich platíte a neviem čo všetko ešte. Balatro to jednak vrátilo ku koreňom (Aké karty sú klasickejšie, než kanastové?) no takisto prinieslo inováciu v tom, ako sa na deckbuildingy ako také pozeráme. Už nemusíte v deckbuildingu dávať damage, generovať manu, robiť kombá útokov, možno k nášmu šťastiu stačí nazbierať najlepšiu pokerovú ruku.
Paper Mario: The Thousand-Year Door
K Mario hrám som benevolentnejší, pretože sú pre mňa spomienkov na doby, kedy som gaming ešte len objavoval. Vždy keď vidím na obrazovke tohto klampiara, zaspomínam si na časy, keď som prvýkrát držal v rukách joystik. Paper Mario: The Thousand-year door je krásnym ťahovým RPG, ktoré sa príjemne vlečie s pomerne jednoduchými súbojmi, v ktorých nejde o veľa. Úlohy, ktoré musíte ako papierový Mario prekonávať sú originálne nadizajnované a na chvíľu naozaj uveríte, že svet je jedna papierová dioráma.
Diablo 4: Vessel of Hatred
Blizzard sa so svojím akčným RPG, ktoré pomenovalo žáner na desaťročia, opäť dostáva k slovu. Datadisk, ktorý pripravili je presne tým, čo Diablo potrebovalo, aby sa posunulo vpred a stalo sa relevantnou hrou. Časy, kedy malo Diablo monopol na ARPG sú preč a Blizzardu dýchajú na krk ambiciózne projekty typu Path of Exile 2. Datadiskom si ale Blizzard zaistil, že Diablo zostáva svieže aj v roku 2024. Nechcem pôsobiť nevďačne, ale pri Diablo 4 by mohli tvorcovia prelomiť zvyk a priniesť preňho ešte jednu plnohodnotnú expanziu.
Indika
Na Indiku sa dá rovnako jednoducho napísať chvála ako kritika, pre účely tohto textu zostanem pri chvále. Tvorcovia z Odd Meter sa nám Indiku snažili predať ako hru, ktorú si máte zahrať, ak chcete čítať knihy od Dostoyevskeho, ale nechce sa vám čítať. Atmosféra hry naozaj spĺňa nároky tohto literárneho velikána. Výsledkom je krátka a svieža puzzle hra, v ktorej je na malom rozsahu sústredených množstvo kreatívnych nápadov. Atmosféra je dusivá a napriek svojej dĺžke plná morálne sivých charakterov. Plusové body za genialitu dostáva svojou meta úrovňou rozprávania a za nastavenie niektorých herných mechanizmov, ktoré sú nenápadnou kritikou gamingu ako takého. Ospravedlňujem sa za túto vágnu vetu, ale ak by som bol konkrétnejší prezradil by som vám finálny dejový zvrat a to by som naozaj nechcel.
Pavol Hirka
Indiana Jones and the Great Circle
Indiana Jones and the Game of the Year, haha. A teraz vážne – novinka od Machine Games mi vyrazila dych ako hráčovi aj ako fanúšikovi tohto slávneho archeológa. Po oznámení, že pôjde o FPS, som sa trochu obával, keďže takéto dobrodružné kúsky väčšinou dostávajú pohľad z tretej osoby (viď. Uncharted či Tomb Raider), ale švédski vývojári to vymysleli fantasticky. Indiana Jones and the Great Circle je totiž úplne inou hrou ako vyššie spomínané tituly. A ja som iba rád, pretože toto mi sadlo na 100%.
Akcia ide do úzadia, hoci, samozrejme, zabojujete si a k dispozícii máte aj nejaké tie paľné zbrane, dôležité je však objavovanie, decentne obťažné hádanky, nádherné a rozmanité prostredie a príbeh, ktorý by sa nestratil ani medzi pôvodnou filmovou trilógiou. A ako bonus je tu fantastický Troy Baker ako Indiana Jones, ktorý znie ako Harrison Ford, no zároveň sa dostatočne odlišuje, aby nebol jeho úplnou kópiou. Klobúk dole, toto sa naozaj podarilo a teším sa, ako si to niekedy zahrám znovu.
Dragon Age: The Veilguard
V prvom rade som rád, že po rokoch komplikovaného vývoja napokon Dragon Age: The Veilguard vyšiel. A že nestal sa z neho live-service kúsok, ale je to plnohodnotná akčná RPG. A áno, nebude z neho taká klasika ako z Origins, no ja som sa aj napriek pár malým neduhom vynikajúco bavil. Príbeh je zaujímavý, pochvalu si zaslúžia hlavné aj bočné questy (ak si pamätáte na Inquisition, tam sme to určite povedať nemohli), pozerá sa na to nádherne a celý svet je plný tajomstiev, vďaka čomu je radosť ho preskúmavať. Čo sa týka hrateľnosti, je trochu akčnejšia a viac casual, čo sa asi hardcore fanúšikom nemusí páčiť, ale mne sadla ako riť na šerbeľ a tých 70 hodín zbehlo ako nič.
Heistgeist
Na bronzovú priečku som umiestnil slovenskú hru od vývojárov z Doublequote Studio. Dostal som sa k nej úplnou náhodou, keď som počas týždňa českých a slovenských hier videl pár sekúnd trvajúcu ukážku. Prečítal som si popis, zariskoval, kúpil krabicovku a neoľutoval som. Ide o cyberpunkové RPG zasadené do futuristickej Bratislavy s kartičkovými súbojmi, ktoré sú vďaka zaujímavým mechanizmom, množstvu rôznych kartičiek a systému ich upgradov zábavné po celých 20 hodín príbehu. A samotné reálie (kde medzi vašich spolubojovníkov patria postavy menom Karel či Csaba) sú v tomto prípade iba čerešnićkou na už aj tak dosť chutnej torte.
Dungeons of Hinterberg
Pokračujeme ďalšou indie záležitosťou, ktorú mi ponúkol Game Pass. Dungeons of Hinterberg je mimoriadne milá akčná adventúra s veľmi peknou štylizáciou, ktorá je zasadená do neďalekých Álp. Hlavná hrdinka, študentka práva Luisa, tam prichádza z Viedne, aby si oddýchla a načerpala sily po vyhorení.
Prince of Persia: The Lost Crown
Túto krásne vyzerajúcu metroidvaniu od Ubisoftu som dostal k SSD disku a aj napriek skvelým recenziám som k nej pristupoval skepticky, čo sa nakoniec ukázalo ako zbytočné. Pri hraní som si totiž uvedomil, že Prince of Persia: The Lost Crown je kúsok, do ktorého tvorcovia vložili srdce. Nie je to úplne jednoduchá hra, do súbojov musíte ísť opatrne, bitky s bossmi budete opakovať, čaká na vás neustále vracanie sa do mnohých lokalít a dočkáte sa aj kopy zaujímavých a rôznorodých hádaniek, ktoré však nikdy neprerastajú do frustrácie. Jednoducho „full package”! Škoda, že sa hra nepredávala lepšie, lebo takto to na pokračovanie nevyzerá.
Ľuboš Duraj
Elden Ring: Shadow Of The Erdtree
Pre niekoho to môže byť sklamanie, že na prvé miesto v mojom rebríčku som vystavil datadisk. No pre je to mňa prirodzená vec. Tvorcovia z FromSoftware sa rozhodli, že ich pokračovanie príbehu okolo Elden Ringu zaobalia do celku s pôvodnou hrou a mne to vôbec neprekáža. Pod vidinou bonusového obsahu sa nachádza plnohodnotná hra. Tá vyzerá dobre, hrá sa dobre a prináša veľa nových vecí a hlavne zaujímavých mechaník. Dnes už vieme, že Elden Ring sa bude rozširovať o novú hru, tak ostávam plný očakávaní, či dokážu vykročiť z tieňa tohto skvelého datadisku.
Frostpunk 2
Pokračovanie poľského hitu Frostpunk prinieslo veľa dobrého, no niektoré veci boli vývojárom aj vyčítané. Je to skôr otázka na každého z nás, že čo nám vyhovuje viac, no Frostpunk 2 oproti predchodcovi sa viac zameral na globálnejšie problémy, než na spravovanie menších skupín ľudí. Pre mňa je celkovo celé univerzum hrozne príťažlivé, pretože rozhodovať sa v morálnych záležitostiach mi pomáha aj spoznávať samého seba. Hlavne si pamätajte, mesto nesmie padnúť.
Prince Of Persia: The Lost Crown
Odhliadnuc od faktu, že za tímto indie titulom stojí gigant menom Ubisoft, tak sa vôbec nejedná o zlú hru. Podstata tkvie v jednoduchosti. 2D metroidvania s príjemnou grafikou imitujúcou 3D prostredie a komplexné súboje v rozmanitých oblastiach. Príbeh rovnako neurazí, no do série predošlých dielov sa triafa len s presnosťou podnapitého strelca. Ale je to aspoň vykompenzované rozumnou cenovkou.
Sons Of Valhalla
Teraz je reč o ozajstnom indie titule. Kombinácia severskej tématiky s pekne dizajnovaným pixel artom je niečo, čo ma na prvý pohľad dostalo. Aj keď hra neponúka desiatky hodín obsahu, pár večerov za obrazovkou vám vyplní. Ale niekedy je menej viac.
Gray Zone Warfare
Aj napriek tomu, že hra stále funguje v režime predbežného prístupu, svoj drahocenný čas v nej dokážete stráviť rovnako ako pri iných hrách. Gray Zone ma svojou osobitosťou dokázal očariť a to aj napriek tomu, že som si myslel, že sa tak určite nestane. V niečom milosrdnejší ako duchovný otec žánru Tarkov, ale predsa nekompromisný. Priznávam, že som vyrastal na prvom Vietcongu a tak pri hraní tohto kúsku nedokážem ignorovať nostalgické pocity v mojej hlave. Vývojári majú pred sebou ešte celkom dlhú cestu a ja im želám čo najviac úspechov na nej.
Ľubomír Čelár
Indiana Jones and the Great Circle
Indiana Jones and the Great Circle ma chytil za srdce okamžite. Celú sériu hier z 90. rokov, ktoré boli v podstate point-and-click adventúrami, som miloval. Hltal som každý príbeh, rovnako ako textové adventúry od Františka Fuky. Dokonca aj ten „klon“ Tomb Raidera, ktorý vyšiel na začiatku milénia, ma dokázal nadchnúť. A teraz, v roku 2024, som sa konečne dočkal Indiana Jonesa, akého som si vždy predstavoval – akčného, dobrodružného a plného ikonických momentov. Presne to, čo si tento legendárny archeológ zaslúži!
Dragon Age: The Veilguard
Pokračovanie série Dragon Age je pre mňa splneným snom a The Veilguard je titul, ktorý som si jednoducho nemohol nechať ujsť. Hovorte si, čo chcete, majte na hru akýkoľvek názor – mňa baví a ponúka presne to, čo od Dragon Age očakávam. Má atmosféru, kvalitné postavy, strhujúci príbeh a všetko, čo táto ikonická RPG séria potrebuje.
Star Wars Outlaws
Áno, som rebel a často idem proti prúdu a Outlaws ma jednoducho baví. Ponúka pútavý príbeh so zaujímavou hlavnou hrdinkou a jej verným pomocníkom. Nie, nejde o žiadne prelomové videoherné dielo, ktoré sa zapíše do dejín, no ja som si pri hraní skvele oddýchol a užil si ho na 110 %. A o tom predsa hry sú, o radosti z hrania!
Dominik Farkaš
Indiana Jones and the Great Circle
Viete, čo považujem za najlepší pocit pri hraní? Keď nemáte veľké očakávania a dostanete nadelené oveľa viac. A Indy patrí presne do tejto kategórie. Keď som sa dozvedel, že hra bude z pohľadu prvej osoby, tak som bol opatrný. No stále som Machinegames veril. A dostalo sa mi oveľa viac. Skvelá kombinácia Hitmana, Dishonored s immersive-sim prvkami, ktorá je excelentne verná filmovým predlohám. Kašlite na posledné dva Indy filmy a radšej si zahrajte toto.
Helldivers 2
Čo dodať? Helldivers 2 srší dušou a hlavne inováciami. Herné univerzum síce nie je práve úplne originálne, no to vôbec nevadí. Fyzika a dynamická hrateľnosť vám nedajú vydýchnuť a spôsob, akým vývojári monetizujú hru by mal byť pozitívnym príkladom pre celý herný priemysel. Akurát škoda, že počas roka sa nazbierala séria nešťastných updatov, ktoré museli následne vývojári opraviť. No dnes sme už v plnej forme.
Warhammer 40,000: Space Marine 2
Space Marine 2 je hra ako z doby Xbox 360. V tom najlepšom zmysle slova. Bohatá ponuka rôznorodých módov, bohaté možnosti úpravy postáv bez nutnosti míňania peňazí. Absolútne skvelá atmosféra a vyšperkovaná hrateľnosť s úžasným vizuálom a scenériami, ktoré v dnešnej dobe nedokáže vytvoriť prakticky žiadna iná hra. Naozaj sa to čakanie vyplatilo…
Senua’s Saga: Hellblade 2
Aj keď mnohí čakali, že po akvizícii Ninja Theory Xboxom sa britské štúdio pokúsi vytvoriť masívnu AAA hru, tak ja som osobne celkom rád, že sa tak nestalo. Hellblade 2 si zachoval intimitu a silné stránky a pridalo k tomu bezkonkurenčný vizuál. Výhrad je naozaj málo.
Nine Sols
Hier s prívlastkom Soulslike je v dnešnej dobe ako maku a to aj v indie scéne. Napriek tomu sa však darí „vytŕčať“ len niektorým z nich. A Nine Sols je toho príkladom. Skvelá platformovka s jednoduchým, no zároveň ťažkým súbojovým systémom doplnená o zaujímavú premisu a excelentný vizuálny štýl. Aj vďaka takýmto hrám ukazuje indie scéna svoju silu.
