Dlhý záber na pomaly umierajúceho vojaka, ktorého posledné minúty na tomto svete sprevádza jeho srdcervúci plač a strach z blížiacej sa smrti, patrí k tým najsilnejším úvodom celej histórie série Final Fantasy. Zatiaľ čo sa on snaží rýchlo vyrovnať s osudom, ktorý ho už definitívne čaká, kadeti Ace a Queen ho len mlčky sledujú s očami vyjadrujúcimi ich totálnu bezmocnosť a zároveň nechápavosť celej tejto situácie. Vojny sú len také svinstvo, ktorými si vodcovia, králi či prezidenti mastia ich natupírované egá na úkor obyčajných ľudí, ocitajúcich sa v biede, bez domova, bez možnosti splniť si svoje sny.
Final Fantasy Type-0 je úplne iný zážitok ako ostatné hry nesúce v názve tie dve magické slová. Ako prvá v sérii, mimochodom, dostala rating ESRB 17+, čo je jasným dôkazom, že sa tu tvorcovia snažili poriadne pritvrdiť. Preč sú tie vyumelkované svety plné hradov a zámkov, princezien a roztomilých postavičiek, táto fantázia sa nesie v znamení smutných farieb, všadeprítomného zbrojenia, militarizmu a vojnových stretov. Aj keď sa odohráva v rovnakom svete ako Final Fantasy XIII, je na míle vzdialená jej nádherným farebným zákutiam, ktoré sme mohli vidieť napríklad v Sunleth Waterscape.
Dvanásť kadetov triedy Class 0 je skutočnosťou. Členovia tejto elitnej skupiny boli doteraz len zahalení rôznymi legendami a mnohí ani neverili v ich skutočnú existenciu, no od zákerného napadnutia krajiny Dominion of Rubrum susediacou ríšou Militesi Empire pod vedením Cida Aulstynea, keď sa prvýkrát ukázali svetu v plnom nasadení a odvrátili jej zdrvujúci útok, sú zrazu považovaní za niečo ako zjavenie. Ace, Deuce, Trey, Cater, Cinque, Sice, Seven, Eight, Nine, Jack, Queen a King. Dvanásť súčasných hrdinov, ktorých osudy spojila ich ťažká minulosť. Kto ale vlastne presne sú? Odkiaľ tak náhle prišli?
Aj keď sa hlavné mesto Akademeia podarilo zachrániť, stále ostal zvyšok krajiny v okupačných rukách nepriateľskej ríše. Číhajúce nebezpečenstvo v podobe horúceho uhlíka schopného sa rozžeraviť na veľký plameň treba rýchlo uhasiť sériou dopredu dôkladne naplánovaných misií, ktoré povedie bájna Class 0. Týmto budete ako hráči oslobodzovať mestá, čistiť okolie, až kým vás vaše usilovné zametanie prachu nedovedie až pred prah poslednej lokality, kde vás okrem toho bude čakať ešte nejaké to umývanie okien. To bola, samozrejme, metafora.
O tomto je celá hra, o lineárnom spĺňaní strategických misií. Nečakajte nič veľkolepé, hoci úvodná animácia tak trocha klamlivo evokuje príchod veľkej košatej adventúry, no realita je skôr striedmejšia. Určite to má na svedomí aj pôvodná platforma PSP, na ktorej vyšla prvá verzia. Jej hardvér bol totiž prísne limitovaný svojou handheldovou podstatou a to dalo tvorcom len jedinú možnosť, spraviť hru čo najpriamejšou pre potreby zariadenia, aby spĺňala podstatu zabaviť na krátke chvíle, napríklad počas cestovania. Tento handheldovský feeling tu je, bohužiaľ, stále dosť cítiť.
Meniť dizajn lokalít tak, aby neobsahovali toľko loadingov, to by som asi už chcel priveľa. Aj napriek tomu však nemôžem povedať, že to nejako výrazne degraduje herný zážitok. V porovnaní s regulárnymi dielmi ťahá síce za kratší koniec, no celkovo je to stále dobrá hra, dobrá akčná hra schopná zabaviť. Čo už je horšie, všetky ďalšie neduhy PSP verzie ako slabučké rozlíšenie textúr či rozkúskovanie na menšie lokality z dôvodu neveľkej pamäti zariadenia sa nachádzajú aj tu. Graficky je táto hra skutočne veľkým sklamaním, až ma zaráža, že táto hra skutočne pochádza od Square Enix. Nehľadiac na kvalitnejšie vymodelované, hoci na detaily skúpe postavy, musím povedať, že nič HD na nej nevidím. Pochvalu udeľujem len skvelému nasvieteniu, vďaka ktorému vyzerajú prostredia neuveriteľne živo.
Keď už som začal rozoberať technické veci, nedá mi nespomenúť implementovanie nepochopiteľne agresívneho motion bluru, na ktorý som si musel so sebazaprením zvyknúť. Spočiatku bolo pre mňa hranie utrpením a zopárkrát som zažil aj silné návaly nevoľnosti. Skutočne nechápem, komu napadlo pridať do hry niečo také odporné, keby to ale aspoň bolo zavedené s citom alebo s možnosťou vypnutia. Predstavte si, že čo i len troška ťuknete do smerovej páčky a okolie sa vám pred očami začne mihať, ako keby ste v stotine dosiahli rýchlosť 200 km/h.
Veľmi nešťastným dojmom pôsobia aj animácie postáv in-game cutscénach. Ručím vám za to, že niečo také toporné a bezduché ste nevideli pekných pár rokov. Zatiaľ čo sa v akcii postavy pohybujú celkom prirodzene, v cutscénach nechcene pripomínajú reklamy na detské hračky, v ktorých sa medzi sebou rozpráva niekoľko plastových bábik. Aby bol dojem umelosti dokonalý, boli k dabingovému pultu prizvaní herci, ktorí pravdepodobne ešte nevyštudovali svoje vysoké školy múzických umení.
Že je po tejto stránke Final Fantasy Type-0 HD skutočne odfláknutým portom, dokazuje taktiež fakt, že aj napriek takej slabučkej grafike a potrebe vykresľovania takých malých prostredí beží len v obmedzujúcich 30fps. A to je skutočne nepochopiteľné. Áno, tvorcovia sa nechali počuť, že je to kvôli tomu, že kód hry je naprogramovaný na takúto frekvenciu, no ale haló! Hru predsa na svojom oficiálnom store predávate za sumu 69,99€ (v našich obchodoch za cca 55€), čiže za sumy, za ktoré sa predávajú hry v roku 2015. Prečo potom teda tá hra na rok 2015 aj nevyzerá? Našťastie sa aspoň podarilo dosiahnuť rozlíšenie 1080p. Do očí mi udrelo aj pravidelné doskakovanie postáv po loadingu nového prostredia.
Hrateľnostne je Type-0 HD akčným RPG s rýchlymi súbojmi v reálnom čase, ktorého obdobu sme si mohli vyskúšať už v inom PSP titule – Crisis Core: Final Fantasy VII. Súboje sú podľa môjho názoru tou najlepšou súčasťou hry. Hoci sú náhodné, odohrávajú sa na pomerne veľkých územiach a vďaka svojej podstate bavia. Okrem tradičných útokov zbraňami je tu možné používať aj mágiu, rôzne odomykateľné schopnosti či vyhýbať sa nepriateľským ranám kotúľmi. V bojoch môžete mať spolu naraz až tri postavy, medzi ktorými si môžete ľubovoľne prepínať. Vzhľadom na výraznú odlišnosť bojových schopností každej z postáv sa tak stane nielen kombinovanie rozličných „profesií", ale aj samotné hranie za každú z nich zábavnou činnosťou.
Týmto sa dostávam k celkovo štrnástim hrateľným charakterom, z ktorých každá používa svoje špecifické zbrane a ability. Ace v bojoch tasí rôzne druhy kariet, Trey zase vyniká v strieľaní lukom, Queen je majsterkou v sekaní mečom, Deuce využíva svoju flautu na podporu svojich druhov, Nine využíva oštep, Cater magickú pištoľ a napríklad útla Cinque mohutný palcát, po ktorého udretí vždy rozkošne padne na zadok. Postavy klasicky levelujú a po získaní levelu dostanú určitý počet AP bodov, ktoré následne využijete v aktivovaní schopností. Postupnosť je jednoduchá, čím viac schopností odomykáte, tým sa vám otvárajú ďalšie. Levelovanie sa v tejto hre mení na výrazný grinding, pretože expy sa pripočítavajú len tým postavám, ktoré máte v partii. Celé to znamená, že na to, aby ste si všetky postavy udržiavali na približne rovnakých leveloch, je potrebné venovať neustálemu boju proti tým istým nepriateľom veľmi veľa času.
Aj keď vyššie spomenutá mechanika funguje, na hru série Final Fantasy je to predsa len nezvyčajne tradičnejšie poňatie RPG hrateľnosti. Čo tradičné však rozhodne nie je, je magický systém nachádzajúci v sekcii Alocrystarium. Druhov mágií tu nie je síce veľa, no to hra doháňa v ich detailnosti. Každá z mágií ako Blizzard, Firaga či Thundara môže byť vylepšovaná prostredníctvom hmoty, tzv. phantómov získavaných z mŕtvych nepriateľov. Jednotlivým mágiám môžete zvyšovať ich efektívnosť ničenia, rýchlosť, ktorou sa pohybujú vzduchom, rýchlosť, za akú ich postava vykúzli, množstvo MP, aké spotrebujú, dostrel či ich trvácnosť. Okrem útočných sa dajú zlepšovať aj podporné ako Cura či Esuna. Niečo také zaujímavé som ešte v žiadnej hre doteraz nevidel, z toho dôvodu ma raz toľko mrzí fakt, že sa zvyšok hry nesie v klasickejšom duchu.
Ako som už v úvodných odstavcoch spomenul, celá hra je v podstate len súbor za sebou idúcich misií, ktoré sú stále o tom istom, niečo zničiť alebo niekoho poraziť. Hlavné misie síce nehýria originalitou, no sú explozívne rýchle, a preto neunavia. Počas nich dostávate pokyny vysielačkou, čo napätie a atmosféru v nebezpečných situáciách pekne stupňuje. Navyše si v nich môžete zapnúť tzv. SO rýchle misie založené väčšinou na čase, ktoré vám môžu priniesť veľmi zaujímavé odmeny. To, bohužiaľ, neplatí o vedľajších úlohách, ktoré sú strašne generického charakteru typu choď tam a dones mi hento. Navyše sa veľakrát odohrávajú na tom istom mieste, napríklad v jaskyni, čo vyvoláva nepríjemný efekt backtrackingu. Po tom, čo som si prežil skutočne nádherné vedľajšie aktivity v Divinity: Original Sin, mi vedľajšáky v Type-0 HD pripomenuli, čo znamená sterilnosť a stereotypnosť v jednom.
Po každej splnenej hlavnej misii sa dostanete opäť do svojej akadémie, kde dostanete určité množstvo času, ktoré môžete pretaviť do vedľajších aktivít. Samozrejme, všetko môžete preskočiť a ísť z misie do misie, no to by bola škoda. Čas môžete využiť rôzne, na štúdium v triede, čítanie si o histórii sveta Orience, šľachtenie chocobov, spoznávanie nových ľudí, trénovanie v miestnej aréne alebo robenie spomínaných sidequestov. Každý dôležitý rozhovor či udalosť vám ukrojí z času dve hodiny a každý východ z akadémie na mapu sveta až šesť. Časom sa vám bude počas voľna ponúknutých viac a viac aktivít, až sa budete musieť rozhodovať, akú si vyberiete, a ktorú necháte napospas osudu. Týmto vám rozhodne ujdú niektoré príbehové detaily, čo znamená, že pre úplné pochopenie príbehu a konania postáv je potrebné prejsť hrou minimálne dvakrát.
Na mape sveta sa okrem posunu k rôznym lokalitám budete zúčastňovať aj jednoduchších real-time strategických pasáží, v ktorých budete manažovať jednotky a určovať, na aké mestá a odkiaľ majú zaútočiť. Zároveň tým budete obsadzovať, respektíve oslobodzovať mestá, no to sa už bude niesť v klasickom akčnom znamení. Týmto oslobodzovacím akciám podlamuje kolená nezaujímavý dizajn miest, ktorý sa medzi jednotlivými mestami skoro vôbec neodlišuje. Všetko to aj napriek „HD" kabátiku vyzerá skôr funkčne videoherne než realistickým dojmom. Domy vyzerajú ako škatule, schody či rôzne steny zase ako zo stavebnice Lego. Po oslobodených mestách sa navyše nebudete môcť pohybovať po celom ich objeme, avšak iba po jednej jedinej ulici, čo vyzerá dosť absurdne. Na PSP to bolo takto riešené kvôli šetreniu pamäte, no na veľkej konzole to vyznieva skôr dosť smutne.
Čo si zasluhuje absolútnu poklonu, je špičková hudobná stránka. Hlavný motív hry, ktorý sa vám bude prehrávať nielen počas úvodnej misie, ale aj počas rôznych ďalších dôležitých situácií, patrí medzi tie najlepšie motívy, aké kedy táto séria poznala, a neotrávi vás ani v mnohých variáciách. Spája v sebe dravosť, vzrušenie, nikdy sa nekončiacu odvahu a stupňujúci tlak na nepriateľa meniaci súboj vo vaše víťazstvo. Skladateľ Takeharu Išimoto pripravil prekrásne kompozície s burácajúcou orchestráciou a mohutnými chorálovými zbormi. Mohutnosť zvukovej steny by som prirovnal k bleskovo sa rútiacej vlne tsunami, ktorá rozmetá všetko, čo jej stojí v ceste. Hudba je tu pestrá, nebojí sa rôznych experimentov a okrem orchestrálnych skladieb tu dokonca zaznie disco či napríklad aj pop-rock v podobe úvodnej spievanej nádhery Zero od kapely Bump of Chicken.
Informácie o hre

Final Fantasy Type-0 HD 2015
Exkluzívny Final Fantasy titul vychádzajúci z 13. dielu. Hra sa odohráva v magickej škole nazývanej "Peristerium Suzaku", postupne sa však dej hry rozšíri do celého sveta Orience. V tomto svete spolu v mieri žijú 4 národy do chvíle, kedy národ Milites (na čele s vodcom Cidom) začne vojnu porušením mierovej dohody, pretože chce pohltiť ostatné 3 národy.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: akčné RPG
- Výrobca: Square Enix
- Distribútor v GB: Square Enix
- Distribútor v SR: CENEGA
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!