Army of Two: The Devil’s Cartel - Recenzia

Ak máte po dohraní pocit prázdnoty, ako keby ste si pustili posledný diel SuperStar, tak nie je niečo v poriadku. Niektorí síce vravia, že inovácie sú potrebné, no tu sú skôr na škodu. Niekto by mal vysvetliť štúdiu EA Montreal, že slovo „inovácia“ nemusí nutne znamenať zoškrtanie všetkého, čo bolo na sérii dobré a ako náplasť ponúknuť Frosbite 2 engine.

Príbehovo ide o pokračovanie, no znalosť predchodcov nie je potrebná. Salem a Rios ďalej vedú svoju spoločnosť žoldnierov a práve prebieha prijímanie nováčikov. Takže v hre nebudete hrať za túto podarenú dvojicu, ale do opatery sa vám dostanú práve dvaja nováčikovia s „originálnymi“ menami: Alpha a Bravo. Vašou misiou je chrániť kandidáta na starostu v mexickom meste La Puerta, kde vládne drogový kartel La Guadana. Predtým však absolvujete prológ päť rokov pred udalosťami, kvôli vytvoreniu zápletky. Tá je jednoduchá, dejové zvraty je cítiť na míle dopredu, a tak by hrateľnosť mala byť ťahákom.

A tu sa objavia problémy. V prvom rade, nikdy nehrajte túto hru sami. Chápem, že hra je stavaná na hranie pre dvoch hráčov, no aj tak to autorov neospravedlňuje, ako zúfalo nudné je hranie kampane, ak hráte s AI, ovládaným Bravom. Ten je vyslovene tupý, nebojí sa stáť v otvorenom priestore, kde je jeho jediným šťastím to, že ho autori obdarovali dosť vysokým počtom HP. Navyše je jeho riadenie orezané na kosť a spočíva v troch príkazoch, na ktoré občas aj tak kašle. No ani v co-ope to nie je žiadna sláva. Tvorcom totiž napadlo zničiť všetky klady, ktoré ponúkali predchodcovia a nahradili to tuctovosťou. To znamená, že zanikli všetky sprievodné znaky, ktoré robili z tejto série v rámci žánru niečo viac ako iba štandardnú kooperatívnu strieľačku. Zmizol agro meter, ktorý v predchodcoch označoval, kto z dvojice je viac pozorovaný nepriateľom, aby ten druhý mohol nepozorovane pristúpiť k nepriateľom zboku. Ten nie je nahradený ničím, a tak sa stráca pocit, že ste tím. Rovnako zmizla možnosť „tagovať“ nepriateľov na ich kooperatívnu likvidáciu, spoločné odstreľovanie a ďalšie chuťovky, ktoré urobili z predchodcov kvalitné hry.

A náhrada? Spomalenie času pri vykopnutí dverí, ktoré dnes obsahujú už aj „budgetovky“ žánra strieľačiek. Relatívne otvorenejšie prostredia predchodcov, ktoré umožňovali kryciu paľbu a následné obchádzanie nepriateľov, nahradil lineárnejší dizajn, kde sa na miesto rozmýšľania, ako nepriateľa obísť a napadnúť z pozície, z ktorej to nebude čakať, sa musíte prebiť ďalej hrubou silou. Je to vidieť v pasážach, pri ktorých treba dobyť stanovištia tzv. MMG – guľometu, ktorý je chránený pancierom a jeho jediné slabé miesto je vzadu. V minulých dieloch by to vyzeralo asi takto: Hráč A by svojím postavením a krycou paľbou pritiahol pozornosť na seba, zatiaľ čo druhý by sa v relatívne otvorenom priestore prekľučkoval za jeho chrbát a popravil ho. V Devil’s Cartel? Neviete, po kom bude guľomet strieľať, nemáte ho ako obísť a ak sa vám to podarí, tak pravdepodobne vďaka tupej AI. Dokonca zmizla možnosť brať rukojemníkov (získavať tým nad nepriateľmi ďalšiu taktickú výhodu).

Medzi to najlepšie patria prestrelky s kartelmi v uliciach mesta, pomalé kroky v katakombách, kde hra doslova prikazuje spolupracovať tak, že jeden drží pištoľ s baterkou a druhý strieľa to, čo objavíte. Alebo sú tu pasáže, kde sa dvojica rozdelí a jeden sadne do vrtuľníka s guľometom, zatiaľ čo druhý robí eskortu dôležitej osobe. No na takúto hru je to príliš málo, nakoľko zvyšok je naplnený slabými prestrelkami s protivníkmi, ktorí nerobia problém ani na najťažšej náročnosti. Autori totiž do hry implementovali Overkill mód. Ten napĺňate zbieraním bodov za zabitia, čím tímovejšie zabitie, tým viac bodov a okrem toho ešte dostávate ďalšie body za špeciálne úlohy (zabitie všetkých nepriateľov po vyrazení dverí...). Po aktivácii Overkillu ste nesmrteľní, získavate výbušné náboje, ktoré devastujú okolie a spomaľuje sa čas. Overkill môže aktivovať každý z hráčov osobitne, alebo ho môžu aktivovať naraz pre dvojnásobný efekt. Potom sa z oboch vojakov stávajú vraždiace beštie, ktorým nerobí problém vyvraždiť celú armádu nepriateľov.

Vtedy sa dáva do popredia čiastočne zničiteľné prostredie, ktorým Frosbite 2 engine disponuje. Ten totiž nahradil starčeka v podobne Unreal 3 Enginu, no myslím si, že negatíva nového enginu zatieňujú pozitíva. Áno, grafika je krajšia, prostredia sú rozmanité, osvetlenie je výborné a deštrukcia je pekne spracovaná, aj keď nemá žiaden významný vplyv na hranie a prostredie ako také. Problém je v tom, že kvôli náročnosti enginu bolo herné prostredie zúžené. Navyše je hra kúskovaná na malé pasáže, po ktorých vám ukáže, koľko peňazí ste zarobili zabíjaním nepriateľov v tejto misii. Horšie však sú „loadingy“, ktoré sú dlhé, časté a vo veľkom sa vyskytujú aj počas misií pri prechode do ďalšieho segmentu kampane, čo pôsobí maximálne rušivo. Navyše modely postáv nie sú excelentné. Audio je veľmi kvalitné, ozvučenie zbraní výborné a dabing je tiež na úrovni. Škoda, že predpotopné reči vojakov sa v tomto prípade takmer nedajú počúvať. Takisto nepríjemne prekvapí splitscreen v hre, ktorý nečakane zmenšil veľkosť obrazu, takže nevypĺňal ani celú polovicu.

Hra obsahuje aj „levelovací“ systém. Počas misií zarábate doláre, za ktoré si kupujete nové oblečenie pre vašu postavu, vylepšujete zbrane prostredníctvom masívnej sekcie, kde si zo základných zbraní môžete vytvoriť zaujímavé kúsky. Do zmeny vzhľadu postavy patrí jeho brnenie, tetovanie a maska. Tú si môžete upraviť prostredníctvom prednastavených výtvorov, alebo sa zahrať na umelca a vytvoriť si vlastnú masku. Ďalšie prekvapenie si pre nás autori pripravili v sekcii multiplayeru. Tá neexistuje, aj keď existovala v predchodcoch. K dispozícii máte šesť hodín kampane. Jediné, čo po tom môžete robiť, je opakovať tú istú kampaň za cieľom zlepšenia skóre.

Je nepochopiteľné, prečo sa autori rozhodli ísť touto cestou, keď kvalitatívnu latku im postavili prvé dve hry série. Na miesto toho zhodili sériu pod úroveň konkurencie. Odobrali zaujímavé prvky, ktoré séria obsahovala a nenahradili to ničím, čo by sa dalo označiť ako dostatočná náhrada. A tak tu máme 6-hodinové dobrodružstvo, ktoré nezachraňuje ani co-op, príbeh ho ešte viac potápa a všetko je zaklincované nudou. Hra sa dá ťažko odporučiť niekomu, dokonca ani fanúšikom série, nakoľko tretí diel stratil svoju tvár.
 

Informácie o hre

Game Cover
Army of Two: The Devil’s Cartel
Platforma: X360
Žáner: TPS
Výrobca: EA Montreal
Distribútor v SR: EA
Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: GameExpres.sk
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk

Naše hodnotenie

40%
 
Hra sa dá ťažko odporučiť niekomu, dokonca ani fanúšikom série, nakoľko tretí diel stratil svoju tvár.
  Klady
  • zničiteľné prostredie
  • co-op
  • úprava postáv
  • vizuál a audio
  Zápory
  • level dizajn
  • príbeh
  • AI
  • nuda
  • okresanie všetkých zaujímavých prvkov
  • málo obsahu
  • loadingy
korekcia: Lenka Macsaliová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk