Určite každý z vás pozná sériu Devil May Cry. Keď sa jeden z hlavných vývojárov tejto série Hideki Kamiya rozhodol odtrhnúť od tímu a vytvoriť si vlastnú hru, bolo jasné, že to dopadne dobre. Viete, mňa osobne nikdy nebavili hry tohto štýlu a už vôbec nie, ak pochádzali od Japoncov. Ale po dohraní Bayonetty sa môj názor radikálne zmenil.
Ako ste už určite pochopili, Bayonetta je hra na štýl Devil May Cry. Podľa môjho názoru ho jemne prekonáva, ale nebudem predbiehať. Hlavnou postavou hry nie je muž, ale žena, ktorá sa volá rovnako ako celá hra, teda Bayonetta. Musím povedať, že autorom hry sa podarilo hlavnú hrdinku vypracovať bravúrne a určite poteší nejedného hráča. Je oblečená do priliehavého koženého kostýmčeku, s okuliarmi, za ktorými sa schováva prísny učiteľský výraz. Okrem toho si Bayonetta potrpí na lízanky, ktoré sa stanú aj dôležitou súčasťou hry. Jedna z mála chýb, ktoré sa v hre nachádzajú, je pravdepodobne spôsob rozprávania príbehu. V úvodných hodinách hry ani v podstate neviete kto ste, proti komu bojujete, čo je váš cieľ, ktože je tamten muž apod.
{gallery}/recenzie/bayonetta.recenzia.xbox360.ejkej/1{/gallery}
Keď sa nad tým tak zamyslím, celkové vyjasnenie príbehu príde až v posledných troch leveloch a celkovo som bol z celého príbehu zmätený. Snáď vám ale postačí len to, že Bayonetta je čarodejnica s nadprirodzenými schopnosťami, ktorá posledných 500 rokov spala (aj keď asi nie v pravom slova zmysle) a snaží sa zistiť, čo sa za tú dobu stalo. Na druhú stranu ale musím vyzdvihnúť cut-scény, ktoré sú skvelo zrežírované, majú spád a vtip. Hlavne pri scénach s malou dievčinou ku koncu hry som sa dobre pobavil. Dabing postáv je taktiež na vysokej úrovni. Ako som už spomínal, zmätené rozprávanie príbehu je pravdepodobne jediným neduhom hry, lebo hrateľnosť je veľmi, ale veľmi dobrá. Bayonetta je zo začiatku vyzbrojená len pištoľkami, ktoré ale takmer vôbec nevyužijete, vzhľadom na to, že tu ide hlavne o boj nablízko. Boj z diaľky, resp. strieľanie, dokonca nie je zahrnuté ani do jedného jediného comba, a tak je dobré kúpiť si čo najskôr meč a akési magické rukavice (o spôsobe nakupovania si povieme neskôr). Nepriateľov v hre je naozaj veľa, a keď zalovím v pamäti, tak sa mi zdá, že v každom leveli (celkovo ich je v hre 16) sa objavili aspoň dva nové typy nepriateľov. Sú to akýsi demóni medzi temnotou a svetlom. V podstate netreba na každého vymýšľať inú taktiku, ide iba o schopnosti, ktoré používa, aj keď sa pár výnimiek nájde. Niektorí nepriatelia po vás vrhajú rôzne predmety zo svojho hrdla (ohnivá guľa, laser a iné), transformuje sa do rôznych podôb, má neuveriteľnú rýchlosť či slabé miesto, do ktorého dostáva najväčší damage. Tu sa pomaly dostávame k hlavnej súčasti boja, ktorou je uhýbanie. To prebieha jednoduchým stlačením tlačidla. Teda nie úplne jednoduchým, pretože stlačenie treba správne načasovať. Pochopiteľne, tesne pred zasiahnutím hlavnej hrdinky.
{gallery}/recenzie/bayonetta.recenzia.xbox360.ejkej/2{/gallery}
Uhýbať sa môžete naozaj všetkému, či už obyčajným útokom, alebo vyššie spomínaným ohnivým guliam apod. Výhodou uhnutia nie je len to, že nebudete mať odobraný život, ale aj aktivovanie featurky nazvanej Witch Time. Vtedy sa čas spomalí (presnejšie sa spomalia nepriatelia), váš pohyb sa naopak zrýchli, a taktiež sa vám zvýši damage, ktorý rozdávate. Witch Time sa dá aj jemne vylepšiť. V obchode (doňho sa dá dostať pred spustením každého levelu, ale aj bránou, ktorá je v každom leveli minimálne trikrát) si môžete za Halo pointy (tie padajú z každého zabitého nepriateľa) dokúpiť napríklad aktivovanie Witch Timu po obdržaní damagu, samozrejme ale musíte stlačiť tlačidlo na uhnutie. V obchode sa dajú kúpiť aj už vyššie spomínané zbrane, ale aj rôzne predmety. Tie vás dokážu vyliečiť, zvýšiť na krátku dobu damage apod., prosto ide o up-grady. Medzi ne patria aj na začiatku recenzie spomenuté lízanky. Tieto up-grady si ale nemusíte len kupovať. Z nepriateľov vám sem tam spadne aj prísada (sú tri druhy: žltá, zelená a červená), ktoré ak dobre zmixujete (v hre máte príručku s “receptami“) dostane výslednú lízanku apod. Taktiež tu máme aj tretí spôsob získania up-gradov. Po každom úspešne dokončenom leveli sa spustí minihra, ktorá pripomína staré automatovky. Ide o to, aby ste v 2D prostredí postrieľali čo najviac démonov, no máte na to len obmedzený počet nábojov. Za každé zabitie dostanete body a za tie si po skončení minihy kúpite up-grade. Ak sa vám nejaké body zvýšia, môžete ich vymeniť za Halo pointy. Žiadne odkladanie bodov z minihry do ďalšej minihry hra nemá, takže sa musíte snažiť. Vráťme sa ale ešte k bojom. Ako som spomínal, v hre sa nachádzajú kombá, ktoré sú veľmi pekné a efektívne. Za každé dobre urobené kombo sa vám naplňuje bar, ktorý, ak je naplnený, vám sprístupní špeciálny kombo útok, ktorý sa volá Torture Attack. Ten dáva vysoký damage do protivníka (na bossovi sa použiť nedá, teda nie celkom, tam to platí trocha inak, ale o tom neskôr), ktorý je sprevádzaný menšou šou. Napríklad odkopnete nepriateľa do skrine, hodíte ho pod gilotínu, zaškrtíte ho oceľovým lanom apod. Osobne sa mi tieto Torture Attack-y veľmi páčili, hlavne kvôli efektívnemu zneškodneniu nepriateľa. Ako som spomínal, u bossov funguje tento Torture Attack trocha inakšie. Bossovia majú svoj život rozdelený do viacerých stupňov, a ak sa vám jeden podarí dostať na nulu, môžete použiť Clymax, čo je obdoba Torture Attack, akurát v megalomanskej podobe. Pri použití Clymaxu sa Bayonettine vlasy a oblečenie (žiaľ, musím vás sklamať, nič “podstatné“ odhalené nebude) premenia na príšeru (napríklad trojoký vták, drak apod.), ktorá doslova zdevastuje bossa. Celkovo sú ale bitky s bossmi veľmi zaujímavé.
{gallery}/recenzie/bayonetta.recenzia.xbox360.ejkej/3{/gallery}
Na každého treba vymyslieť inú taktiku, každý je niečím špecifický. Napríklad, ak budete bojovať s vodným bossom, po pár ranách sa presuniete do víru, cez ktorý sa musíte k bossovi prebiť. Bitka s finálnym bossom bola potom vyvrcholením kreativity vývojárov. Ďalším skvelým aspektom hry sú prostredia. Tie sú tak neskutočne variabilné a nápadité, že sa to len málo kedy vída. Raz sa budete prechádzať po meste, raz po hrade, raz po záhrade, raz na lietadle, raz na vode, no prosto… Ani raz za hru neprejdete rovnakým prostredím dvakrát, ak nerátame jeden z posledných levelov, kedy si “z rýchlika“ znovu prejdete všetky predošlé. Vyzdvihnúť musím aj hudbu, ktorá je krásna orchestrálna, no sem tam vám zahrá aj, podľa môjho názoru “teplošská“ hudba, ktorú nedokážem definovať žiadnym slovom, to si prosto musíte vypočuť. Celková herná doba je okolo 15 hodín, čo vcelku stačí, no v podstate nič neláka k znovuzahraniu, okrem získania achievementov za zdolanie hry na vyššej obtiažnosti. Keď sme už pri tých obtiažnostiach, zo začiatku máte odomknuté len tri. Prvé dve sú neskutočne ľahké a stačí vám aj na bossovi stláčať len jedno tlačidlo a máte vyhrané. Osobne som zvolil najvyššiu (na začiatku) prístupnú obtiažnosť, ktorou bola Normal. Myslím, že za hru som iba raz, či dvakrát prepol do nižšej obtiažnosti.
Takže, Bayonetta je skvelá akčná hra so skvelými prostrediami, hudbou atď. Osobne som jej veľmi neveril, vzhľadom na to, že je z Japonskej produkcie a veľmi tomu nepridalo ani demo. No po dohraní plnej hry sa sám karhám za to, ako som niečo také vôbec mohol z úst vypustiť. Osobne by ma veľmi potešilo, ak by k hre vyšlo pokračovanie. A možno by nezaškodila ani celá séria, ako u Devil May Cry.
Hudba Variabilita Torture Attack Boss Fighty |
|
Rozprávanie príbehu | |
90% | |
ŽÁNER | akčná |
VÝROBCA | Platinum Games |
VYDAVATEĽ | SEGA/ CDPROJEKT |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |