Presne rok po vydaní úspešného druhého dielu série Assassin´s Creed, vychádza jeho priame pokračovanie a okrem Desmonda sa dostávame aj k pokračovaniu Eziovho príbehu. A práve preto sa mnohí pýtali, či nejde náhodou o datadisk. Vývojári sa síce tomu slovu vyhýbali a tvrdili, že to nie je ono, no ani regulerné tretie pokračovanie, že je to niečo medzi. Sequel k sequelu. N
apriek tomu AC:Brotherhood spĺňa všetky podmienky na to, aby mohol byť datadiskom nazvaný, a to v tom najlepšom zmysle slova, pretože svojimi vylepšeniami je kvalitou na úrovni datadiskov ako napríklad The Frozen Throne pre pôvodný Warcraft III. A tí čo ho hrali, tak veľmi dobre vedia, že sa jedná o rovnako kvalitnú hru, ako jej predchodca.
Rovnako je tomu aj tu. Príbeh pokračuje presne tam, kde skončil. Ezio sa vracia do svojho sídla Monteriggioni, do ktorého sme investovali v dvojke poriadny balík len na to, aby ho na začiatku napadol slávny Cesare Borgia. Ezia odtiaľ vyhnal do Ríma, kde sa bude snažiť o obnovenie bratstva asasínov, v ceste za oslobodením mesta od krutovládcu Cesara, ktorý má v pláne zjednotiť celé Taliansko aj za pomoci pápeža a istého jablka, získaného práve pri dobytí Eziovho mestečka. A to je vážne všetko. Tentoraz sa nekonajú žiadne veľké konšpirácie, žiadne prekvapenia v podobe toho, že všetko je trochu inak, než sa zdá. Príbeh je tento krát pomerne jednoduchý a priamočiary, čo sa vašich cieľov týka, je aj o niečo kratší, stretnete najmä už známe postavy, a hlavne nie je tak epický ako ten v dvojke a chýba mu naozaj uspokojivé zakončenie. Rozhodne však nenudí, skrátka prináša oveľa menšiu porciu na stôl, než v predošlom diely. No stále rovnako chutnú.
Na druhú stranu, Desmondov príbeh sa posunul o veľký kus vpred, a pokiaľ vašou jedinou výhradou k druhému dielu bolo, že sa za neho hralo veľmi málo, tu si to určite vynahradíte. Po každej sekvencii totiž môžete opustiť Animus a porozprávať sa s tímom, prečítať si nové e-maily, či hľadať rôzne artefakty. Práca s charaktermi je výborná a pri každom členovi je vidieť, že je vo veľkom strese, no snaží sa to zakryť. Ešte viac toho o nich a ich vzťahoch zistíte z mailov. Desmond už aj ovláda Eziove pohyby, takže aj pri hre za neho sa môžete vyblázniť pri skákaní po strechách, ktoré tu je tak návykové. Vývojári si pripravili aj pár ďalších záhad, vedúcich len k ďalším otázkam, ako napríklad súbory Subject 16, či rôzne veci, ktoré je možné vidieť len s vaším orlím zrakom.
Väčšinu času však stále trávite s Eziom, takže sa pozrime na to, do čoho sa namočil tento krát. Jeho hlavnou úlohou je oslobodiť Rím od Cesara Borgiu, čo znamená postupne ho zbavovať jeho vplyvu nad mestom. Ten symbolizuje dvanásť veží s kapitánom stráže. Okolo každej veže je neprístupná oblasť, v ktorej vás stráže okamžite spoznajú a vašou úlohou je zabiť kapitána a urobiť pekný ohňostroj na veži ako znak jej dobytia. Nie je to však tak ľahké ako to znie. Nie každý kapitán totiž zostane pri svojom napadnutí v oblasti len preto, aby sa od vás nechal zabiť a radšej utečie a pokiaľ sa mu to podarí, tak vám nezostáva nič iné než odísť z oblasti a počkať si na výmenu stráží. Čo nie je záležitosť piatich minút. Preto je nutné k úspechu využívať stealth prístup. A ak sa vám to podarí, stačí vyliezť na vrchol veže a zapáliť ju. Príjemným prekvapením je, že na každú sa lezie úplne inak a niektoré sú pri hľadaní ciest nahor hotovými skladačkami.
Pokiaľ chcete pri zabití kapitána uspieť, tak najistejšou cestou je využitie tej najväčšej novinky v hre a to síce vašich asasínskych spoločníkov z Bratstva. Doň si môžete naverbovať až dvanástich ľudí aj keď nie hneď od začiatku. S každou zdolanou vežou vám pribudne jeden slot na pridanie ďalšieho spoločníka. Tých si potom môžete počas hrania volať na pomoc. Stačí označiť protivníka, stlačiť tlačidlo a oni sa tam z ničoho nič objavia a zlikvidujú ho. Zo začiatku sú ale veľmi slabí i zraniteľní a preto ich musíte posielať na misie po celej Európe. To môžete robiť vo svojom úkryte v centre Ríma alebo v rôznych holubníkoch rozsiatych po celom meste. Na výber máte cez desať miest, v ktorých je na výber niekoľko misií pre vašich bratov. Sú to misie s jednou až piatimi hviezdičkami, pričom čím viac hviezdičiek, tým je misia ťažšia a zároveň aj tým viac expov pre vašich vybraných zabijakov. Po úspešne zvládnutých misiách im môžete zlepšovať brnenie a zbrane. Dokopy si každý musí prejsť desiatimi úrovňami, aby sa z neho stal ten pravý asasín a vďaka tomu mohol prejsť ceremoniálom pre nováčikov v ráde. Ale pokiaľ vám na misii, či pri boji po vašom boku zomrie, tak už niet cesty späť a budete musieť naverbovať niekoho iného a s ním si prejsť celým procesom „levelovania“ odznova. Strata skúseného člena teda naozaj zamrzí a preto je najlepšie si niekoľkokrát rozmyslieť, kde a kedy ich povoláte. A je naozaj zábava len tak z diaľky sledovať, ako robia vašu prácu za vás. Len je škoda, že naozaj potrební sú len v niekoľko málo misiách, čakal som, že bude nutné ich používať oveľa viac.
Ďalším z dôkazov, že sa jedná o datadisk je len jedno mesto. No Rím je asi trikrát väčší ako Florencia z dvojky a je aj pestrý, čo sa týka rôznych prostredí, takže nebudete celý čas obklopený len budovami a nie je to ani rovnaké mesto len s iným farebným odtieňom. Nachádza sa v ňom niekoľko štvrtí s rôznymi skupinami obyvateľstva, čo sa odráža aj na obsahu vačkov s peniazmi, ktoré v danej štvrti budete kradnúť. Peniaze nie sú dôležité len na nakupovanie lepšej výbavy, brnení, zbraní či liekov a podobných vecí. Rím je plný zatvorených lekární, bánk či kováčov a tak ako sme v dvojke obnovovali Monteriggioni, tu máme na to celé mesto. Okrem týchto obchodov môžete kupovať aj skutočné pamiatky, či opravovať rozbitý akvadukt a zo všetkého sa do vašej kasy sypú peniaze. Po dohratí hlavnej príbehovej linky som mal Rím obnovený len z 50%, takže vám garantujem, že toho máte k dispozícii mnoho. Dĺžka hry teda aj závisí od vašej chuti sa do nepovinných úloh pustiť. Pokiaľ pôjdete striktne po hlavnej príbehovej linke, tak sa môžete pripraviť na približne 12 hodín hracieho času, no odolať skvelým misiám od Leonarda da Vinciho, kde je nutný prísny stealth, ktorý nebol doteraz v sérii veľmi vyžadovaný, a kde si na chvíľu „zablbnete“ s jeho vynálezmi sa dá len ťažko. Všetko záleží na vás, pri hre môžete pokojne stráviť aj 40 hodín bez toho, aby ste sa nudili.
Hre sa bohužiaľ nevyhlo niekoľko menších či väčších chýb. Niekedy sa totiž stane, že sa dostanete do určitého bodu mapy a po vykonaní určitej úlohy by sa mala spustiť animácia, no hra ide ďalej a vy tak stojíte na mieste a jedinou možnosťou je reštart danej spomienky. Našťastie to neznamená vracať sa o hodinu hry naspäť, no aj tak to zamrzí a kazí to inak plynulý priebeh hry. Ďalším nedostatkom v inak pohodovom ovládaní je zameranie nepriateľov. Pokiaľ si chcete zamerať niekoho konkrétneho, napríklad kapitána stráží, ktorý sa čoskoro dá na útek, tak pri ňom musíte byť veľmi blízko a aj keď ho zameriate tak stačí, že sa k vám priblíži nejaký iný nepriateľ a zameranie prejde na neho. Je to otázka pár sekúnd, no za ten čas sa kapitán dá na útek a vy môžete čakať na ďalšiu výmenu stráží. A aj keď príchod striktne stealth misií vítam ako veľmi dobrý krok vpred, tak by mali vývojári zapracovať na tom, že ak vás zbadá len jeden vojak a vy ho sekundu na to zabijete, tak by hra mohla pokračovať ďalej, lebo nikto iný vás už nevidel… ale nie, hra vám zahlási game over a vy začínate od začiatku.
Na mape sa počas hry postupne objavia aj tri misie, ktoré vás zavedú naspäť do Florencie, do obdobia keď bol Ezio ešte mladý a kedy stretol svoju prvú lásku. Už tak bravúrne vykreslený charakter nášho zabijaka získa na ešte väčšej hĺbke a práve preto zamrzí slabší koniec jeho príbehu. Vylepšenia získali aj súboje. Zakončenia s rôznymi zbraňami získali nové pohyby a je na ne naozaj radosť sa pozerať. Taktiež vaši bojovníci už konečne nečakajú, kým dorazíte jedného z nich a pokojne na vás zaútočia aj keď ste uprostred tuhého boja s niekým iným, čím súboje získavajú na dynamickosti, akčnosti a rýchlosti. A teda aj zábavnosti. Len sa neviem zbaviť pocitu, že napriek tomu sú stále ľahšie a ľahšie. A pokiaľ ste sa už od dôb prvého AC tešili na kušu, tak ste sa konečne dočkali. Je to bez debaty veľký pomocník predovšetkým na strechách v prípade, že sa nechcete nechať odhaliť strážami, no nemáte čas k nim preskočiť a zabiť na blízko.
Technické spracovanie je kapitola sama o sebe. Už enormne dlhé záverečné titulky na konci hry dávajú najavo, že sa jedná o špičku. Grafika sa veľmi nezmenila, no stále vyzerá skvelo. Po krásne spracovanom meste sa hýbu rôznorodé postavy. Samozrejmosťou je vysoko profesionálny dabing všetkých postáv, v ktorom máte opäť na výber angličtinu s talianskym prízvukom alebo taliančinu samotnú. A ten soundtrack… Jesper Kyd prináša ďalšiu nálož úžasnej hudby, hodnej aj na samostatné vypočutie mimo hry. Nie nadarmo je to jeden z najznámejších a najobľúbenejších skladateľov hernej hudby a tvorcovia urobili veľmi dobre, keď už pri jednotke siahli práve po ňom.
Takže nie, nejedná sa o plnohodnotné pokračovanie, ani o sequel k sequelu. Toto je datadisk ako vyšitý. A v dobe DLC takto kvalitný a prepracovaný datadisk pôsobí skoro ako zjavenie. Od kvalít pôvodného titulu ho drží len slabší príbeh a niekoľko nepríjemných bugov, spôsobených zrejme urýchleným vývojom hry, no pre fanúšikov série tu nie je dôvod váhať. Celkovo sa jedná o jednu z najlepších hier tohto roka a rozhodne by ste ju nemali minúť.
Hrateľnosť Žijúce mesto Dĺžka a náplň hry Väčší dôraz na stealth Kuša Soundtrack |
|
Slabší príbeh oproti dvojke Nepríjemné bugy Zameriavanie nepriateľov |
|
85% | |
ŽÁNER | Akčná adventúra |
VÝROBCA | Ubisoft |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Ubisoft / Conquest |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |