"Hej ty *****, tá recenzia sa sama neprečíta!" Vulgárna, násilná, krvavá, oplzlá a kto vie ešte aká hra Bulletstorm určite oživila pomerne nevýrazné vody FPS, ktoré väčšinou neviete od seba rozlíšiť na prvý pohľad. Ba niekedy ani na druhý či tretí.
Pokiaľ vám ako fanúšikovi žánru už lezú na nervy všetky tie CoD-ká, Medaly i Battlefieldy a neviete sa už dočkať na návrat kráľa v podobe Duke Nukem, Bulletstorm je presne tou hrou, ktorou si môžete skrátiť čakanie. A nakoniec sám Duke si bude musieť dať dosť záležať, aby sa vyrovnal tejto ******** dobrej akcii. Malé varovanie na začiatok, pokiaľ nemôžete zniesť pohľad na krv alebo nemáte radi neslušné slovíčka, radšej ani nečítajte ďalej a na túto hru zabudnite, pretože Bulletstorm si rozhodne neberie servítky.
Do hry sa dostávate v štýlovom intre, kde vykopnete do otvoreného vesmíru vášho nepriateľa, vďaka čomu sa postupne zoznámite so základným ovládaním hry. Dostávate sa do kože Graysona Hunta, bývalého člena Dead Echo, ktorý bol spolu so svojimi spoločníkmi zradený mužom, od koho celé roky prijímali rozkazy, Generál Sarrano. Ten ich posielal zabíjať nevinných ľudí pod zámienkou toho, že vraj kujú pikle proti vláde. Po zistení pravdy mu Grayson prisahal, že ho jedného dňa nájde a zabije. Keďže zradili vládnu organizáciu, nemali na výber a museli ujsť.
Ďaleko, až ku hraniciam známeho vesmíru, kde sa živia ako piráti, prepadávajú a lúpia cudzie lode a skrátka sa snažia prežiť, zatiaľ čo po nich idú lovci odmien, keďže je na nich vypísaná veľká odmena. Tento krát však nenarazia len tak na nejakú loď. Pôjde o loď Ulysses, s Generálom Sarranom na palube. Grayson po zrelej úvahe usúdi, že so svojou malou loďou predvedie posledný, samovražedný nájazd, aby so sebou zobral aj Sarrana. Lenže všetko sa tým len komplikuje. Graysonova loď rovnako ako Ulysses stroskotajú na planéte Stygia.
Na Stygii je najlepšie to , že samotná planéta dokáže pôsobiť ako ďalší dôležitý charakter. Planéta má prepracovanú minulosť a všetko, čo sa na nej práve deje má svoje vysvetlenie. Kedysi to bolo mierumilovné a prosperujúce miesto, no dnes je plné viac či menej zmutovaného života rôznych veľkostí, zápasiacich kmeňov a podobne . Zabíjanie je na dennom poriadku a okrem toho sa tu vlastne nič iné nedeje. Jedného by až zaujímalo, odkiaľ všetci stále berú svoje zbrane a muníciu.
Príbeh je samozrejme pulpové béčko ale v áčkovom spracovaní. Všetky dôležité charaktery, na ktoré narazíte, predstavujú určitý stereotyp, no predsa sú ľahko zapamätateľné a dokonca ich budete mať radi. Grayson nie je len tak nejaký hláškujúci chlapík, ale skutočný charakter (v rámci uveriteľnosti samotného settingu hry), ktorý ľutuje svoje činy a snaží sa ich odčiniť. Samozrejme ich obľúbenosť zabezpečuje aj samotný dabing. Ten je, jedným slovom, skrátka perfektný. V roli Graysona sa predstavil Steven Blum, a pokiaľ sa aspoň trochu zaujímate o dabingových hercov, tak viete kto to je. Určite mnohí spoznáte aj hlas Trishky, v podaní Jennifer Hale. Zväčša sa v recenziách do takejto miery dabingu nevenujem, ale Bulletstorm si to zaslúži. Počuť tie najvypečenejšie hlášky v podaní skvelých dabingových hercov je prosto zážitok.
Ale dosť už o príbehu a postavách. Ďalšou silnou stránkou hry je samotná hrateľnosť. Iste, v podstate tu máme ďalšie koridorové strieľanie, ale jednoznačne nejde len o obyčajný nascriptovaný tunel. Štúdio People Can Fly má na svedomí staršiu ale známu FPS Painkiller, čiže rozhodne nejde o neskúsené štúdio, čo sa žánru týka. Heslá ako „Kill with Skill“ neboli len na pritiahnutie pozornosti, v hre totiž nie je dôležité, či svojho protivníka zabijete, ale AKO ho zabijete. A verte mi, možností je dosť a sú aj patrične ohodnotené.
Za obyčajné zastrelenie protivníka získate totiž len desať bodov, ale čím viac sa s ním pred jeho smrťou pohráte, tým viac bodov dostanete. Okrem headshotov ho môžete odkopnúť na obrovský kaktus, zhodiť z veľkej výšky, pritiahnuť si ho špeciálnym laserovým lanom vystreľujúcim zo zariadenia na vašej ruke, ktoré získate na začiatku hry a spolu s ním napichovať nepriateľov ako starý dobrý Vlad Dracula a mnoho, MNOHO ďalšieho. Možností je viac než dosť a skill pointy sa vám zídu. Použijete ich totiž na nakúpenie nových zbraní a munície v termináloch rozmiestnených po mapách.
Počas hrania budete mať neustále pri sebe aspoň jedného alebo dvoch spoločníkov, ktorých AI dokonca nie je úplne katastrofálna a dokážu zabíjať aj sami. Čo sa týka inteligencie vašich nepriateľov… no povedzme, že sa vás snažia dostať pomocou kvantity. Čo je v rámci zachovania arkádovej zábavy len a len k úžitku. Arzenál zbraní je kapitola sama o sebe. Kapitola, ktorú budete radšej objavovať sami, pretože okrem tradičného samopalu, sniperky (s ktorou budete náboje smerovať vy sami) a brokovnice sa dočkáte aj originálnejších zbraní. Prichádzať na to, k čomu každá slúži a čo s protivníkom urobí je jednoducho bomba a nebudem vás ukracovať o pôžitok z objavovania. Snáď vám len napovedia názvy ako Head Hunter, Penetrator, Screamer či Bone Duster. Užite si.
Audiovizuálne spracovanie je úžasné. Prezriete si mnoho krásnych, ale aj špinavých prostredí planéty, neustále budete objavovať niečo nové a to všetko v dokonalej štylizácii a prezentácii. Na mnohé obrazovky nezabudnete ešte dlho po dohratí hry. A čo sa týka soundtracku, tu tiež nie je čo vytýkať. Vlastne mínusov je v celej hre len veľmi málo. Bulletstorm je rozhodne jazda, aká tu nebýva každý deň, no dnešný štandard 7 – 9 hodín hracej doby je skrátka málo. Zvlášť ak si to po celý čas užívate. A dokonca aj výborná akcia plná originálnych prvkov (môžete sa tešiť na ovládanie robota-godzilly strieľajúceho lasere) sa môže miestami zdať trochu repetetívna.
Celkovo ide o viac než príjemné prekvapenie a napriek konkurencii i vzhľadom na to, že sa rok ešte len začal, je dosť pravdepodobné, že Bulletstorom sa bude biť v kategórii FPS roka. Priniesol totiž do žánru to, čo po nespočetných pokusoch o čo najreálnejší, najmodernejší a najfilmovejší akčný zážitok chýbalo. Arkádovú, zábavnú hrateľnosť, akú sme tu nemali už veľmi dlho. Snáď sa pokračovania dočkáme čo najskôr.