Vzhľadom na novú GPDR legislatívu sú firmy povinné vám poslať všetky údaje, ktoré o vás majú. Niekedy sa to však spojí s nepríjemným prekvapením.
Michael z Veľkej Británie požiadal 25. mája Electronic Arts o údaje, ktoré o ňom spoločnosť drží. Podľa novej legislatívy na to má právo. Viedli ho k tomu dva dôvody. Na jednej strane chcel zistiť, či je pravdou, že hra „za oponou“ napomáha hráčom keď sa im nedarí, a na druhej strane chcel zistiť aký vzťah má s lootboxami. Tie sú v hre reprezentované za pomoci FIFA Ultimate Team kartičiek, ktoré sa dajú zakúpiť za reálne peniaze.
Po 30 dňoch mu bol zaslaný 200 stranový dokument, ktorý mal v sebe šokujúce množstvo informácií. Napríklad FIFA 18 štatistiky, audio súbory jeho komunikácie s EA Support, všetky interakcie s Ultimate Team balíčkami a FIFA bodmi, prakticky všetko, z čoho sa dá vytvoriť štatistika.
Michael sa vyjadril, že Ultimate Team hráva prakticky každý deň od 30 minút až po 6 hodín s ohľadom na voľný čas. No aj tak ho prekvapilo, keď zistil, že za dva roky minul na Ultimate Team 10.000 dolárov na nákup balíčkov. Prekvapilo ho to natoľko, že si musel u EA overiť, či sú ich dáta správne. Po potvrdení správnosti údajov skonštatoval, že si absolútne neuvedomil, koľko reálnych peňazí minul a taktiež, že jeho jediným šťastím je, že s priateľkou má solídne príjmy, no nezávidí tým, ktorí sú na lootboxoch závislí a nemajú na to peniaze.
Dokonca podľa určitej interpretácie dát je možné, že minul aj viac ako 16. 000 $ za dva roky, no tieto informácie si musí ešte overiť. Zároveň ho prekvapilo, že napriek hromade dát mu EA nevedela poskytnúť údaje, akí hráči boli v jednotlivých balíčkoch. Z toho by sa teoreticky dali veľmi jednoducho určiť pravdepodobnosti v lootboxoch, no EA tieto dáta vraj neposkytuje.
Na konci len skonštatoval, že bude musieť svoje peniaze využívať rozumnejšie, ako takú hromadu peňazí dať Electronic Arts za virtuálne karty. Hold, nie nadarmo sa to volá mikrotransakcie.