Xbox One si za ten rok od ohlásenia prešiel strastiplnou cestou plnou otočiek o 180 stupňov, čo sa funkcionalít týka. V danom roku bolo jedným z najvýznamnejších rozhodnutí vypustenie Kinectu ako povinnej výbavy ku konzole, čo v prvom rade znamená to, že ak chce Kinect medzi hráčov preraziť, bude tak musieť spraviť hlavne kvalitnými hrami, nakoľko jeho kúpa už nie je automatická. O prvý pokus ukázať nový Kinect v praxi v hernom prostredí sa pokúsila hra Kinect Sports Rivals.
Názov Kinect Sports Rivals vám prakticky vymenováva to, čomu sa hra venuje. V prvom rade je to hra určená pre Kinect, venuje sa športom a ako motivácia pre postup ďalej, k zlepšeným športovým výkonom, je tu prítomný prvok rivality, a to či už medzi vašimi známymi na Xbox Live alebo v rámci určitej formy kampane.
V tomto, už treťom diele série Kinect Sports máme k dispozícii preteky na vodných skútroch, futbal, tenis, bowling, šplhanie po lezeckej stene a streľbu. Určite treba pochváliť rozmanitosť daných disciplín, no zároveň treba podotknúť, že nie všetky sa hrajú tak dobre, ako by sa mohli. A všetko to začína a končí s Kinectom. Ten totiž na rozdiel od predchádzajúcej verzie ovládača nemá zabudovaný motorček, no jeho šošovka dokáže snímať oveľa väčší priestor. Je teda základom, aby si ho hráč pred začiatkom hrania poctivo nastavil, aby sa potom zbytočne nerozčuľoval. Problémom je to, že neexistuje tutoriál nastavenia Kinectu priamo v hre (iba v menu konzoly), čo znamená to, že zatiaľ čo pri takom tenise sa Kinect tvári, že je nastavený OK, tak v momente, keď prejdete na lezenie po zvislej stene a keď je potreba snímať vaše celé telo s rukami nahor, tak už začne protestovať, aby ste sa posunuli alebo Kinect umiestnili inde. Občas teda prichádzajú vynútené pauzy potrebné na prednastavenie Kinectu, čo však nemusí byť nutné, a to v prípade, že máte obrovskú izbu a Kinect skutočne ďaleko od seba.
Potešením bolo zistenie, že Kinect sa konečne nechová absolútne nevyspytateľne, ako to bývalo zvykom. Odozva tam síce stále je, no tá nie je variabilná. Skrátka sa už nedá povedať, že by Kinect fungoval len vtedy, kedy sám chce, ale funguje konštantne a spoľahlivo. Jediné, čo je od hráča vyžadované, je to, aby dokázal svoje pohyby prispôsobiť odozve, hlavne v športoch, ktoré to vyžadujú.
Asi najlepším športom v tohtoročnej edícii Kinect Sports je tenis, a to vďaka samotnej povahe tohto športu, ktorá sa dokáže výborne preniesť do Kinect podoby. Pochvalu si určite zaslúžia aj preteky na vodných skútroch, ktoré vedia najlepšie ukázať generačný grafický pokrok v žánri Kinect hier. Solídne pôsobí aj bowling a streľba na terče proti jednému oponentovi. Naopak, dosť veľkým sklamaním je futbal, ktorý vlastne ani futbalom nie je. Jeho koncept statickej obrany a prihrávok na zvýšenie účinnosti streľby je dosť nezaujímavý a nepomáha tomu ani časový limit na ukončenie útoku. Asi najslabšou športovou disciplínou je šplhanie. Nie kvôli tomu, že by nebola zaujímavá, ale skôr kvôli tomu, že prevedenie do praxe zlyháva na Kinecte. Ten má totiž občas ťažkosti s rozoznávaním zavretej päste, ktorá je v tomto športe kľúčová, nakoľko znázorňuje uchopenie pri lezení. No zhadzovanie protivníkov z útesu to do istej miery kompenzuje.
Celý aspekt súťaživosti je podporený tým, že na začiatku hry vám hra zoskenuje telesné proporcie a tvár a vloží tieto dáta do hry. Následne vám hra vytvorí štylizovaného avatara. Predsa len sa uspokojivejšie porážajú kamaráti cez Xbox Live, ktorí pripomínajú ich reálne podoby. Na to je navlečený systém progresu v podobe kupovania oblečenia a vybavenia pre každý šport zvlášť. Kúpené športové náčinia sa nelíšia iba vzhľadom, ale aj vlastnosťami a špeciálnou schopnosťou. Napríklad namiesto krátkodobého zvýšenia rýchlosti v pretekoch na vodných skútroch si môžete zakúpiť skúter, ktorý vám umožní prichystať si pre súperov nepríjemné prekvapenie v podobe míny. No aj tieto schopnosti sú previazané s určitými problémami. Faktom je, že schopnosti si môžete aktivovať prostredníctvom hlasového povelu, čo nie vždy funguje dokonale, a tak zopárkrát nepochybne siahnete k druhej možnosti aktivácie, ktorou je dupnutie jednou nohou. Problémom je, že sa vám schopnosť touto formou často aktivuje bez toho, aby ste to chceli, a to v zápale pohybov, ktoré vykonávate.
Ďalšími prvkami systému postupu je ukazovateľ fanúšikov a level vašej postavy. Tieto sú však nevyužité, aj keď priestor na to by sa tam určite našiel. Tým pádom to celé stojí iba na motivácii v podobe kupovania novej výbavy a oblečenia, čo sa máli.
Hra má svoj svojský grafický štýl a ten posúva hranice grafickej kvality pri Kinect hrách o značný kus ďalej. Navyše k tomu pridáva aj osobu trénera, nenápadne pripomínajúceho Sgt. Hartmana z Full Metal Jacket. K tomu je prihodených zopár prestrihaných scén, ktoré tvoria kolorit kampane, ináč však ľahko prehliadnuteľnej. Nepotešiteľnou vlastnosťou sú príliš dlhé nahrávacie obrazovky, čo vyvádza hráča z tempa v prípade, že si chce užiť viacero disciplín v rýchlom slede za sebou.
Kinect Sports Rivals mal byť prvou ukážkou toho, ako obstojí Kinect v oblasti hier. Paradoxom teda je, že hru nezráža dole samotný ovládač, ale divné rozhodnutia vývojárov pri tvorbe hry. Slabá motivácia pre dlhodobé hranie, kontroverzný výber a prevedenie niektorých športov do hernej podoby, dlhé nahrávacie obrazovky. A až za týmito neduhmi nasleduje Kinect. Ten sníma pomerne presne a konštantne, no pravdou je, že v niektorých špecifických situáciách urobí nejakú blbosť a niekedy naštve aj to, že má problémy s rozoznávaním úkonov na jednej ruke. Preto je Kinect Sports Rivals skôr prototyp pohybovej hry, ktorá sklamala v takých aspektoch, v ktorých by to človek až tak nečakal.
Informácie o hre
Žáner: pohybová hra
Výrobca: Rare
Distribútor v GB: Microsoft
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk