Žiadni zombíci, žiadne fixné kamery, žiadne výpady do nepriateľského územia z bezpečných izieb s písacím strojom a veľkou truhlicou. Titul Resident Evil 4 spôsobil vo svojom čase revolúciu v sérii i v žánri, pretože sa odhodlal zahodiť zastarané hororové prvky a na ich úkor zatlačil na akčné scény, QTE sekvencie a rozmýšľajúcich nepriateľov. Najviditeľnejšou zmenou bol však prechod do plného 3D prostredia s kamerou pevne zavesenou za ramenom hlavnej postavy, čo dalo sérii Resident Evil úplne nový rozmer.
Resident Evil 4 prichádza na Xbox One predovšetkým v lepšej technickej kondícii. Oproti pôvodnej verzii beží vo Full HD rozlíšení a 60fps, vďaka čomu hra vyzerá lepšie než kedykoľvek predtým. Najdôležitejším zistením je, že prechodom do vyššej technickej úrovne hutná hororová atmosféra nestratila nič zo svojej jedinečnosti. Stále je všetko správne špinavé, neforemné, jesenne melancholické, jednoducho dokonalo atmosférické, hoci je treba priznať, že pôvodná GameCube verzia má o niečo pôsobivejšiu farebnú paletu a nasvietenie. Nedá sa prehliadnuť chýbajúci antialiasing a v niektorých situáciách padanie na 30fps, napríklad počas prebíjania pušky.
Aj keď je počas celej hry badať znateľný príklon k akcii, čo vyvrcholí v poslednej kapitole, stále si Resident Evil 4 zasluhuje zaradenie do kategórie survival horor. Hrateľnosť verne kráča v stopách vytýčených predchádzajúcimi dielmi a núti vás šetriť muníciu, núti vás rozmýšľať dopredu a v bojoch systematicky meniť zbrane, aby vám, ak sa teda dá, počet nábojov klesal u všetkých rovnomerne. Takýmto spôsobom si môžete ušetriť pekný počet, no ani tak sa nebudete cítiť v bezpečí. Nepriateľov je totiž obrovské množstvo, a to ešte nehovorím o mnohých bossoch, pri ktorých, aj keby ste rozmýšľali „aegonomicky“, stále miniete kopec zásob streliva.
Štruktúra úrovní ide ruka v ruke s akčnejším pojatím žánru a ponúka omnoho širšie koridory a otvorené plochy, v ktorých môžu akčné scény viac vyniknúť. Prakticky tu nenájdete žiadne úzke chodby, po ktorých by sa promenádovali nepriatelia a vy by ste sa s malou dušičkou a obrovskou hrčou v krku modlili, aby vás len pri behaní cezeň nechytili do svojich hnilobných pazúrov. Level dizajn je viac lineárnejší, no zároveň je tá jeho linearita pojatá viac do šírky. To síce neznamená, že sa v hre nenájdu klaustrofobickejšie pasáže, no je ich výrazne, výrazne menej.
Celý dizajn už nie je „metroidvania“ odohrávajúca sa na jednom mieste, ale je oveľa viac rozťahanejší. Svojím spôsobom mi pripomínal trojku Nemesis, ktorá sa rovnako tiež neodohrávala len na jednom mieste, ale postavy putovali stále ďalej. Len málokedy sa stane, že na priechod potrebujete získať nejakú vec, pre ktorú by ste sa museli plahočiť na druhú stranu úrovne, kde ste sa predtým nemohli dostať. Tu, keď podobnú vec získate, väčšinou sa vždy dostanete ku skratke, ktorá vás rýchlo dostane na miesto, kde získaný objekt musíte použiť.
Aj tento štýl vlastne len podčiarkuje, že Resident Evil 4 je z veľkej časti priamočiara akčná hra obsahujúca situácie s vlnami nepriateľov, ktorých musíte poraziť, aby ste vôbec mohli pokračovať. Počiatočná skepsa z toho zistenia sa mi z mysle do konca hry síce nevytratila, no hneď ako som si uvedomil, že si na tieto nové zákonitosti budem musieť zvyknúť, odvtedy som si hru náramne užíval. Stále však nedám dopustiť na hrateľnosť vytýčenú prvými troma číslovanými dielmi, plus Resident Evil – Code: Veronica, ktoré ukrývajú tú pravú esenciu survival zombie hororu a sú pre mňa tým úplne najlepším príkladom podstaty pojmu Resident Evil.
Resident Evil 4 už síce neobsahuje napríklad ani nutnosť používania pások do strojov, hráč má po ruke hneď kompletnú mapu so všetkým potrebným, a aj inventár je už od začiatku nejako viac „nafúknutý“, no napríklad logické a enviromentálne hádanky sú tu stále prítomné. Skvelým zistením je, že hra ich dávkuje pekne pomaly, postupne a rozumne, a preto pôsobia vítaným osviežujúcim dojmom. Škoda trocha vratkého ovládania, ktoré umožňuje len naklonenie kamery do strán a nie celé otočenie pohľadu okolo postavy. To dnes pôsobí značne zastarane a je si nutné na tento systém zvyknúť.
Vzhľadom na akčnosť je tu prítomné veľké množstvo zbraní, ktoré si nakupujete u tajomného obchodníka, objavujúceho sa vždy ako keby odnikiaľ. Dostupné sú tu všetky klasické zbrane ako pištoľ, magnum, brokovnica, puška, raketomet či rôzne typy granátov. Nakupovaniu dominuje skvelý systém upgradov, vďaka ktorým si vylepšujete silu zbraní, rýchlosť prebíjania či veľkosť zásobníkov. Tento prvok do hry skvele zapadol a obsahuje patričnú hĺbku. Musím povedať, že Resident Evil 4 zvláda takmer dokonale vyvážiť pomer získaných peňazí so sprístupnením nových upgradov.
Jednoznačne musím pochváliť atraktivitu lokalít, ich častú obmenu a s tým spojenou obmenou nepriateľov. Na začiatku vás ohrozujú len dedinčania s vidlami, neskôr sa už budú objavovať so strelnými zbraňami, dynamitmi či kušami. Časom sa kolekcia nakazených vymení za okultistov s maskami na tvárach, čo výrazne sťaží ich priame zneškodnenie, hoci ani v tomto prípade osvedčené „guľka do kolena a následný takedown“ nesklame nikdy. Približne v strede hry pribudne veľký hmyz a s blížiacim sa koncom aj veľkí ťažkotonážni obri. V hre stretnete aj obzvlášť tuhých dedinčanov s motorovými pílami či parazity La Plaga vychádzajúce z útrob nepriateľov.
Početné šrámy na dojme mi vytvárali situácie, ktoré sa tvárili až príliš videoherne, alebo tie, ktoré stoj čo stoj chceli hráčovi dokázať, že nekonečná streľba je to pravé, čo séria Resident Evil potrebuje. Početné samoúčelné pasáže sa vymykajú nálade hry na pôsobia ako päsť na oko. Myslím teraz na útek pred obrovskou sochou Salazara, arkádovú pasáž s baníckym vozíkom alebo pomaly sa vlečúci výťah smerom nahor, zatiaľ čo k vám skáče nekonečné množstvo okultistov a vy musíte prežiť, kým sa nedostanete hore. Úplne mimo a nelogicky pôsobia taktiež minihry na strelnici či strieľanie do modrých medailí roztrúsených po úrovniach, ktorých význam mi uniká dodnes.
Námet a príbeh hry nepochybne poznáte, nakoľko hra je už desať rokov medzi nami a medzi hráčmi patrí medzi najobľúbenejšie tituly. Po vymazaní Racoon City zo zemského povrchu už ubehlo niekoľko pekných rokov a bývalý policajt Leon Kennedy, ktorý pôsobil v spomínanom meste v službe doslova len niekoľko hodín, je pravou rukou prezidenta Spojených štátov snažiacou sa nájsť jeho unesenú dcéru kdesi v zapadnutom kúte Pyrenejského polostrova.
Dej sa tak do polovice hry poriadne tiahne a vlastne sa nikde ani neposúva a až po nejakých desiatich hodinách začne dávať konkrétnejšie kontúry. Kým v starších dieloch hra využívala rôzne zápisky, aby vtiahli hráčov do sveta a pozadia celej zápletky, tu hráč môže nájsť zvláštne tajomné dokumenty od hlavných záporákov, ktoré prezradzujú, čo si o vašom momentálnom počínaní myslia a aké plány majú pre vás prichystané ďalej. Až keď sa hra poriadne rozbehne a objavia sa nové postavy, tak až potom sa začnú objavovať typické poznámky a útržky denníkov obohacujúce svet a prehlbujúce vaše spojenie s prostredím, v ktorom sa dej odohráva.
Na Resident Evil 4 sa mi páči jeho dynamika. Počas približne 20 hodín čistého herného času zažijete trojitý prístup k hraniu. Najprv hráte s Leonom osamote, strážite si len svoj vlastný krk a spoliehate sa len sami na seba, neskôr sa k vám pridá Ashley, ktorú musíte ochraňovať, pričom hrateľnosť sa rázom mení na eskortnú misiu, ktorá si už žiada odlišný prístup. A do tretice si niekedy zahráte za samotnú Ashley, ktorá nemá zbraň a využíva hlavne svoju útlu postavu pre stealth a prechádzanie cez rôzne malé otvory. Škoda len, že sa v koži Ashley ocitnete len raz, pretože úplný opak dovtedajšej hrateľnosti padol veľmi vhod.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Resident Evil 4 2016
Je rok 2004, šesť rokov po nehode v Raccoon City. Vláda zničila spoločnosť Umbrella, ktorá bola príčinou katastrofy a Leon S. Kennedy sa stal vládnym agentom. Jeho prvou úlohou je nájsť a zachrániť prezidentovu dcéru Ashley Grahamovú.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: survival horor, third-person shooter
- Výrobca: Capcom
- Distribútor v SR: CENEGA
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA