Crackdown 3 - Recenzia

Crackdown 3 - Recenzia

Microsoft exkluzivita Crackdown 3 sa zapíše do dejín ako jedna z hier, ktoré boli v pravom vývojárskom pekle. Dočkali sme sa jej päť rokov po jej ohlásení a je otázne, ako dlho bola vo vývoji ešte predtým, ako bola oznámená. Po vystriedaní niekoľkých štúdií, mnohých odkladoch a vtipoch, ktoré sa na jej adresu za ten čas zozberali, je však konečne tu - a ide o dve hry v jednej.

Prečo? Na hre totiž skutočne pracovali dve štúdiá, konkrétne Sumo Digital na kampani a Elbow Rocket na multiplayeri (ak som to nepoplietol). Výsledkom toho je, že Crackdown 3 síce zdieľa základ, ktorý je prakticky totožný, no každý mód pracuje trochu inak a preto sa im budeme venovať ešte samostatnejšie, ako to pri bežných recenziách býva.

Crackdown 3 je Crackdown. To je asi veta, ktorú by som povedal, keby som chcel vysvetliť, ako sa hrá. Od tejto série totiž majú fanúšikovia tri špecifické požiadavky. Prvou je „Go Boom“, druhou je absolútna sloboda a treťou sú orby. Ak vám to nejde dokopy, nebojte sa, uvediem to na pravú mieru. Všetko to však spôsobuje to, že hra je dosť špecifická a nepodobá sa na mnoho konkurenčných open world sérií. Niekto by dokonca možno použil aj slovo zastaraná, ale keď vám vysvetlím, čo je vo svete Crackdown košér a čo nie, tak pochopíte.

Kampaň sa odohráva v meste New Providence. Ide o korporátne mesto, ktoré vybudovala spoločnosť Terra Nova kvôli neskutočnému bohatstvu a nerastným zdrojom. Znenazdajky však spôsobí Blackout, čo znamená, že na celom svete okrem New Providence nastane pád elektriny, internetu a hromady ďalších, pre život potrebných vecí. Vy ste Agent a vašou úlohou je položiť Terra Novu na kolená bez ohľadu na to, čo to bude stáť.

Ste Agent, ale nie hocijaký. Vaša DNA bola upravená a vďaka tomu viete predvádzať veci, ktoré by bežný človek nedokázal. Môžete skákať vysoko do výšky, používať explozívne zbrane a hádzať ťažké predmety. Ste taký... disabled Superman. Lietať totiž neviete a chýbajú vám aj laserové oči. Po príchode do mesta a po nečakanom útoku na vašu základňu však musíte získať všetky schopnosti naspäť.

Tu prichádzajú na rad orby. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou série a kvôli nim prakticky zmeníte spôsob, ako pristupujete k hraniu tohto open world titulu. Crackdown 3 má totiž päť základných štatistík. Agilita, zbrane, explózie, sila a šoférske schopnosti. Okrem agility si všetky zlepšujete buď nájdením skrytých orbov, alebo tým, že vykonávate akcie, ktoré s daným atribútom súvisia. Zastrelíte nepriateľa? Získate modré orby. Odpálite ho raketometom? Získate žlté. Vyfackáte ho k smrti? Tak červené. Následne si tieto schopnosti levelujete a získavate tak ich vylepšenú verziu alebo nejaký bonus navyše.

Samostatnou kapitolou sú zelené orby. Tie totiž získavate tým, že ich nájdete na mape. Ak ste sa tešili, že to budete mať z krku rýchlo, tak vedzte, že ich je 750 a niektoré sú na takých miestach, že nebudete vedieť, ako sa tam dostať. Nezúfajte však, so zlepšujúcimi sa schopnosťami sa dostanete aj na miesta, kde ste predtým nevedeli. Zároveň však musíte preskúmavať prostredie, čo priamo nadväzuje na ďalší dôležitý pilier hry.

Sloboda. Vo všetkom, vždy a všade. Ako som spomínal, cieľom hry je zničiť korporáciu Terra Nova. Tá má organizačnú štruktúru zloženú z technickej, ochrannej a vývojovej divízie. Každú reprezentuje niekoľko veliteľov, ktorých musíte zlikvidovať, aby ste sa dostali k záverečnému bossovi. Alebo viete čo? Nemusíte, hre je to vlastne jedno. Ak si myslíte, že na to máte, pokojne môžete ísť po úvodnom intre zabiť hlavného bossa a všetko to ukončiť za niekoľko minút. Crackdown 3 však funguje na princípe odstraňovania prekážok. To znamená, že vy si vlastne likvidáciou menších bossov uľahčujete cestu k tomu hlavnému. Odstraňujete prekážky, ktoré by tam na vás čakali a zároveň si popritom zlepšujete vaše schopnosti. Čiže na jednej strane existuje ideálna cesta postupu, no na strane druhej vás do nej nikto netlačí. Pokojne si robte, čo chcete.

Navyše, nie je to ani tak, že po aktivácii misie ju musíte dokončiť. Všetky sa totiž odohrávajú priamo v otvorenom svete, takže ak náhodou zistíte, že na to ešte nemáte, tak jednoducho zoskočíte preč a misia sa deaktivuje. Je to veľmi zaujímavý prístup k dizajnu, ktorý pri takejto „mestskej akčnej hre“ nie je celkom častý, no podstatné je, že funguje. Akurát si toho musí byť človek vedomý.

Schéma týchto veliteľov následne funguje jednoducho. Každý z nich má na starosti určitý aspekt mesta. Niekto je veliteľom strážnikov, ďalší zase má na starosti dopravu v meste. Sabotovaním jednotlivých prvkov mesta oslabujete jeho vplyv, následne ho vylákate a oslabeného ho môžete zničiť. Prípadne ako som písal vyššie, môžete ho zničiť rovno, ale musíte rátať s tým, že to bude niekoľkonásobne ťažšie.

Asi je zrejmé, že s holými rukami celú korporáciu nepoložíte. Nebojte sa, k dispozícii máte skvelý arzenál strelných, výbušných a ďalších zábavných zbraní, pričom vždy pri sebe môžete nosiť tri kúsky. Špecifikom Crackdown 3, na ktoré si budete zvykať asi najdlhšie, je to, že nie je zameraný na presnosť, ale na pohyb. Z toho dôvodu má hra implementovaný autolock systém a vy si vlastne len vyberáte, na ktorú končatinu chcete zamieriť. Ak ste hrali napríklad ReCore, tak viete, o čom hovorím. Tento systém síce v porovnaní s inými titulmi pôsobí zastaralo, no úprimne, pri tom chaose, skákaní, ničení a zabíjaní si neviem predstaviť, že by ste mali manuálne zameriavať všetkých nepriateľov. Vzhľadom na to, že zameranie je vyslovene na váš pohyb a proti vám naraz stoja desiatky nepriateľov, je tento systém elegantným riešením.

Okrem ničenia, zabíjania a skákania vás čakajú aj preteky tamojších áut na čas a taktiež aj platformové pasáže, kde sa musíte dostať na vrchol veže alebo zdolať určitú trať za čo najrýchlejší čas.

Všimol som si však, že Crackdown 3 som hral úplne inak ako ostatné open world tituly. V bežných hrách s otvoreným svetom si pustíte mapu, zvolíte cieľ a idete, pokiaľ tam neprídete a splníte to, čo máte. Pri Crackdown 3 som však spravil okruh okolo celého mesta, kde som poničil všetky ciele, vyzbieral čo najviac orbov, a to bez toho, aby ma trápili nejaké značky a questy na mapách. Sloboda v hre je skutočne veľmi zábavná a ak pristúpite na jej pravidlá, tak sa nudiť určite nebudete.

Problémom je však, že po približne sedemnástich hodinách už v meste okrem vyzbierania všetkých orbov nebudete mať čo robiť. Inu, otvorený dizajn má síce svoje veľké prednosti, na druhej strane však množstvom obsahu určite nebude Crackdown 3 vynikať. Hra vás síce motivuje vytvoriť si viacero postáv (k dispozícii je niekoľko agentov, pričom každý z nich má špecifické perky, ktoré síce nemenia veľmi spôsob hrania, no vedia vám poskytnúť drobné bonusy), dôvod na znovuhranie to však nie je.

Sklamaný som ostal aj z audiovizuálu. Ten by neoslnil ani v roku 2015, tobôž nie v roku 2019. Hoci ma mrzí, že hra si prešla takým problematickým vývojom, to nie je dôvod na to, aby po technickej stránke vyzerala takto. Počas tmy sa síce neóny rozžiaria a poskytnú pastvu pre oči, vo všeobecnosti je to ale mix slabého a dobrého, pričom prevažuje to slabé. Tým samozrejme nechcem povedať, že by sa na hru nedalo pozerať, ale faktom zostáva, že človek by v roku 2019 očakával trochu viac. Za soundtrack si však autori zaslúžia veľkú pochvalu.

Multiplayer funguje! Tým samozrejme nemyslím to, že idem oslavovať to, že keď zapnete zápas, tak môžete hru hrať, to nie. Skôr mám na mysli koncept multiplayeru, ktorý mi vyvolával vrásky na čele. Môžem však skonštatovať, že vývojárom sa skvelo podarila jeho implementácia a pri tom zachovali všetky základné prvky Crackdownu. Síce to znie divne, že multiplayer s autolockom na nepriateľov je funkčný a zábavný bez toho, aby z neho bolo cítiť niečo lacné, ale je to tak. Opäť sa odkláňa dôraz na to, či viete mieriť zbraňou, pretože to robí hra prakticky za vás (keď ste v efektívnej diaľke) a namiesto toho sa kladie dôraz na tri prvky. Pohyb, prerušenie kontaktu a deštrukcia.

Každá postava má k dispozícii trojitý skok, dva úhyby a útok z blízka. A vašou úlohou je pohybovať sa čo najefektívnejšie a najzmätočnejšie pre vašich nepriateľov, aby ste vyhrali bitku. Správne načasovanie používania útoku z blízka a schopností je tým najväčším kľúčom k víťazstvu v čom sa táto hra úplne odlišuje od konkurenčných multiplayerových hier. Keď sa dostanete do zameriavača nepriateľov (čo by si všimol aj slepý), tak vašou úlohou je rozhodnúť sa, či budete paľbu opätovať a snažiť sa ho udolať, alebo jednoducho utečiete. Vzhľadom na automatické zameriavanie to nie je jednoduché a väčšinou sa musíte schovať za budovu, ktorých je požehnane, no aj v tomto prípade ide o originálny prístup k súbojom, ktorý je zábavný, taktický a prepracovaný.

Posledným dielom skladačky je deštrukcia. A tu mnohých sklamem. Hra má síce plne zničiteľné prostredie v multiplayeri, no po technickej stránke sa to nepribližuje tej vízii, ktorú sme mali možnosť vidieť pred vydaním. Takže deštrukcia je funkčná, je základným pilierom hrateľnosti, no ani zďaleka nie je tak vizuálne pekná, ako sme ju mali možnosť vidieť. Z hľadiska hrateľnosti však nemám výhrady. Systém deštrukcie mení štýl hrateľnosti tak, že máte pocit, že často hráte hru na mačku a myš a v kombinácii s vysokým TTK spôsobuje, že toto je ultimátna hra skillu.

Bohužiaľ musím skritizovať vizuálnu stránku. Pretože, aj keď ani kampaň nepatrí medzi tie vizuálne najpríťažlivejšie, tak multiplayer (v hra sa nazýva Wrecking Zone) je na tom ešte horšie. V prvý deň hrania nebolo ani pripojenie ktovieako dobré, no to bolo skôr z dôvodu recenzentského testovania, ktorého sa zúčastnilo málo hráčov a tento problém by sa s vydaním hry mal vyriešiť.

Kritiku však tento mód schytá aj za množstvo obsahu. V multiplayeri si neodomykáte nič. Máte k dispozícii niekoľko hrateľných postáv, ktoré sa od seba neodlišujú nijako, päť klasických zbraní a štyri výbušné a dvojicu príslušenstva a tam to končí. Žiadne XP body, žiadne levelovanie, proste nič. A ani z hľadiska módov to nie je žiadne terno. K dispozícii je variant Kill Confirmed nazvaný Agent Hunter a variant Domination nazvaný Territories. A 3 mapy. Výsledkom toho je fakt, že multiplayer síce je originálny a zábavný, no zábava pri ňom nevydrží viac, ako niekoľko hodín, pretože vás pri hre nemá čo udržať. A to je obrovská škoda.

Naše hodnotenie

Crackdown 3 je Crackdown. Kto čakal moderné poňatie populárnej série, ten zostane sklamaný. Kto čakal hru v šľapajach prvého dielu, toho trojka poteší. A kto čakal revolúciu, tomu zostanú oči pre plač. Bohužiaľ, aj napriek skvelým základným aspektom a fungujúcemu otvorenému hernému dizajnu má hra hromadu problémov a úprimne si myslím, že Microsoft je šťastný, že ju konečne dokončil, aby sa mohol pohnúť ďalej. Hra, ktorá nikoho neurazí, ale zároveň ani nikoho neohúri. Iba verných fanúšikov série.

Klady

  • unikátny dizajn otvoreného sveta
  • zábavné piliere hrateľnosti
  • originálny multiplayer

Zápory

  • relatívne málo obsahu v kampani
  • veľmi málo obsahu v multiplayeri
  • vizuálna stránka nie je veľmi príťažlivá
  • technické problémy a bugy

Informácie o hre

Crackdown 3

Crackdown 3 2019

V úlohe super agenta zastavte zločin v hre plnej chaosu a deštrukcie. Z nikade zaútočil nový nepriateľ. Hlavné metropolitné časti sú pod útokom s doposiaľ nevídanou úrovňou zločinu. Po útoku sa agentúra dostala k horúcej stope a teraz sa pred ničím nesmie zastaviť pred nájdením vinníkov a doručením spravodlivosti.

  • Platforma: Xbox One
  • Žáner: akčná adventúra
  • Výrobca: Sumo Digital/ Elbow Rocket
  • Distribútor v GB: Microsoft
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Microsoft

Trailer

Korekcia: Pavol Hirka

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk