Hnev, výkriky, streľba, monštrá. Nie, nie sú to moje pocity pri hraní Rage 2, to JE Rage 2. Hra, ktorá sa snaží prekonať svojho predchodcu, no zároveň sériu adaptovať na moderné trendy. A hlavne nesklamať, pretože si ešte stále živo pamätám to sklamanie, keď po rokoch teasovania a hypu uviedlo štúdio id Software na trh hru, pri ktorej sa hráči viac-menej zabavili, no stále sa pýtali sami seba…to je všetko? Na toto sme čakali?
Je to zvláštne pokračovanie, pretože fakt, že sa séria prispôsobila súčasným trendom herného priemyslu, spôsobil to, že by sa hra vlastne ani nemusela volať Rage. Tak málo toho má spoločné s pokračovaním.
Keď raz legendárny John Carmack povedal, že príbeh v FPS hre je rovnako dôležitý ako v porne, tak vedzte, že táto stigma ostala v id Software hlboko zakorenená. Nie že by som sa sťažoval, to určite nie. Doom ukázal, že aj z mála cutscén a dialógov sa dá vytvoriť badass hlavná postava a celkom zaujímavý svet. Rage sa snaží o to isté. Málo postáv, generický príbeh, ktorý neprekvapí nikým a ničím a slúži len ako dôvod, pre ktorý musíte monštrum streliť do hlavy.
Lenže prečo, keď existuje Doom, potrebujeme aj Rage? Lebo aj keď je na hre jasne poznateľný odkaz id Softwaru, sú hry zároveň veľmi odlišné. Na tejto hre krásne vidieť, ktoré štúdio na čom pracovalo. Ak neviete o čom točím, Rage 2 vznikol v spolupráci medzi id Software a štúdiom Avalanche, ktoré je známe sériou Just Cause a hrou Mad Max. Jedno štúdio malo na starosti všetko, čo sa týka strieľania, a druhé všetko týkajúce sa otvoreného sveta. Presne takýto kontrast hra vytvára.
Keby som chcel recenziu zjednodušiť, poviem, že všetko, čo na hre vytvorilo štúdio id Software, je skvelé, a všetko, čím prispelo Avalanche, je…OK-ish. Ale pretože ani vy a ani ja nechceme, aby sa tu recenzia skončila, poďme hlbšie do králičej nory a ja vám vysvetlím základné problémy, ktoré, nepochybne, táto hra má .
Opäť použijem analógiu so sériou Doom. Totiž, hra je koncipovaná „old-school“ štýlom. Prechádzate levelmi, získavate nový arzenál zbraní a s novým arzenálom pribúdajú aj nové monštrá, ktoré musíte zabíjať. Ich likvidácia je navyše progresívne náročnejšia. Všetko to funguje v krásnej symbióze a vy ste z toho nadšení, lebo je to rokmi overené a nikto zatiaľ na nič lepšie neprišiel. Každopádne, kľúčové je, že všetko má svoje poradie a svoj systém. Tieto princípy dodržiaval napríklad aj Rage 1 a vďaka tomu bolo strieľanie a prestrelky v hre veľmi zábavné. Lenže Rage 2 je hrou v otvorenom svete. To znamená, že po úvodnej misii môžete ísť, kam chcete, ako chcete a takisto plniť jednotlivé úlohy v ľubovoľnom poradí, čo je síce fajn, lebo tak to má v open-world hre byť. Totálne to však zabíja akékoľvek snahy o dizajn a zábavné prestrelky.
Nechápte ma zle. Strieľanie, používanie štyroch schopností a špeciálny Overdrive mód, ktorý zvýši účinnosť vašej bojovej sily, sú skvelé. Všetko to ale pôsobí umelo. Aby ste sa okamžite nedostali na úplný koniec mapy, dostanete umelé prekážky. Inými slovami, určité časti mapy máte označené tak, že sú určené pre level 2, iné zas pre level 6, čo určuje náročnosť nepriateľských jednotiek, ktoré sa v danej oblasti vyskytujú. V praxi to znamená viac brnenia, viac nepriateľov a silnejšie zbrane v ich rukách. Lenže prakticky vám nič nebráni v tom, aby ste si všetky silné zbrane pozbierali už na začiatku. Potom vám už bude jedno, na akého nepriateľa narazíte.
Celé to svetu dodáva nádych umelosti a máte pocit, že vývojári vám kladú prekážky pod nohy iba preto, aby vám predĺžili herný čas a aby ste kampaň nezdolali za 5 hodín (čo je podľa mnohých možné). Namiesto open-world dizajnu, ktorý by zaujal príbehmi, questami či zaujímavými scenériami máte pocit, že sa prechádzate po svete, v ktorom je všetko rozmiestnené náhodne a jediné, čo celý čas robíte, je tzv. „busy work.“
Za všetko hovorí fakt, že najlepšie pasáže hry nie sú v otvorenom svete, ale práve pri koridorových misiách, ktoré otestujú vašu šikovnosť pri používaní zbraní a schopností. Vtedy vidieť, že id Soft to v sebe stále má, a aj preto mám veľkú dôveru v Doom Eternal. V momente, keď sa dostanete do otvoreného sveta, je to opäť o grindovaní. Buď si budete búchať hlavu o stenu snahou dobyť oblasť nepriateľov s levelom 9, alebo pôjdete s pocitom, že by to zvládla aj cvičená opica, grindovať oblasť, kde sú nepriatelia s levelom 1.
Ja nie som anti-open-world hráč. Chcem len, aby jeho implementácia dávala zmysel. Tu veľký zmysel nedáva. Ide vyslovene o rovnaký dizajn, ako mal Mad Max. Stanovištia so zdrojmi potrebnými na vylepšovanie postavy a auta, konvoje na ceste, ktoré treba zničiť, perky, ktoré treba získavať. Vôbec to nepomáha zábavným častiam hry, počas ktorých už môžete strieľať.
Tým netvrdím, že je všetka práca, ktorú na hre Avalanche odviedlo , zlá, to nie. Jazdenie po otvorenom svete je občas zábavné, ostreľovanie konvojov taktiež zvýši hladinu adrenalínu v krvi a počas niektorých momentov sa vyslovene zasmejete, ale celkovo…Neviem. Jednoducho povedané, keď skončíte misiu, tak chcete, aby radšej pokračovala a aby ste sa nemuseli vracať k zbieraniu predmetov a zdrojov. To hovorí za všetko.
Mutanti, ľudské frakcie a Anarchy ako primárni protivníci slúžia veľmi dobre. Ich jednotky sú rôznorodé a vyzývajú vás, aby ste sa počas boja hýbali a aktívne používali svoje schopnosti. Sú agresívni, inteligentní a často vás prekvapia svojím prístupom k boju. Niekedy aj svojou hlúposťou. Lenže opäť zopakujem, že nadšenie prichádza vtedy, keď začnete používať svoje schopnosti a zbrane. Mimochodom, brokovnica v Rage 2 je asi najlepšou brokovnicou, ktorú som za posledné roky držal vo svojich virtuálnych rukách. Keď ju raz dostanete do rúk, už ju nepustíte, verte mi. Teda, do momentu, kým získate raketomet. Ale aj tak. Je skvelá.
…ale zas som odbočil. Ďalšie prvky hry sú také štandardné, ako si len môžete predstaviť. Craftovanie predmetov, vylepšovanie schopností, vylepšovanie vozidla, zvyšovanie reputácie s frakciami a následný nákup perkov. Všetko, čo si predstavíte pod generickou open-world hrou, je prítomné aj tu. Perky sú dobre implementované a ich vylepšovanie dáva zmysel vďaka okamžitému pocitu zlepšenia vašich schopností. Negatívnym efektom je však to, že hromadu času budete tráviť v inventári a na mape. To už taká zábava nie je.
Hej. Spomenul som aj, že príbeh je generický a predvídateľný. Asi to tak bude. Ale pre istotu to zopakujem, aby ste si to zapamätali. Hlavný antagonista je Evil Guy No. 485 herného priemyslu bez charizmy a zaujímavých čŕt a mám podozrenie, že bol vytvorený iba preto, aby ste mali dôvod strieľať nepriateľov.
A viete, čo je najhoršie? Vďaka možnosti napísať recenziu viem, že po stránke obsahu a mechaník je hra rozsiahla. Lenže všetko je to „been there, done that.“ Nič z toho, čo sa v hre deje (okrem strieľania a epickej brokovnice), nie je zaujímavé, pretože ste to v konkurenčných open-world hrách videli miliónkrát. Preto sa všetko zlieva s ostatnými hrami.
Vizuálne je hra ako Just Cause. Nie že by sa tam vyskytoval Rico Rodriguez, ale skôr preto, že je hra vizuálne pekná, rozmanitá, a zároveň mierne zabugovaná. Nejde o nič strašné, ale do istej miery to otravuje život. A keď už som spomenul rozmanitosť – aj pred vydaním, aj pri pohľade na mapu je zrejmé, že sa autori snažili do veľkého otvoreného sveta napratať čo najviac biómov, aby vám spestrili pobyt na post-apokalyptickej Zemi. Na papieri sa im to podarilo, keďže púštny juh mapy vyzerá inak ako prales na severozápade, ale opäť sme pri myšlienke, že sa to všetko zlieva dokopy, lebo úlohy v jednotlivých regiónoch sú rovnaké bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Je to ďalšia premárnená príležitosť a máte pocit, že variabilita prostredia je tam len preto, že je to momentálne cool. Keby pred Rage 2 nevyšiel Far Cry New Dawn, bol by jedinečným aspoň art-štýl.,
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Rage 2 2019
Vtrhnite do sveta, kde nevládne žiadna spoločnosť, právo a ani zákon. Otvorený svet vám ponúka mnoho možností a je len na vás, ako ich využijete.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: FPS
- Výrobca: id Software/Avalanche
- Distribútor v GB: Bethesda
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega