RECENZIA: Destroy All Humans! je dobrým remastrom, ale trochu zbytočnou hrou

RECENZIA: Destroy All Humans! je dobrým remastrom, ale trochu zbytočnou hrou

 

Invázia mimozemšťanov na Zem je hneď zábavnejšia, ak sa na celú vec pozeráte „z druhej strany“ vesmírnej barikády. Takéto zážitky zvyknú nabrať úplne nový rozmer, ak nie ste vy ten zdesený pozemšťan, ale malý šedý mužíček, ktorý ho naháňa s análnou sondou.

Mix UFO, 50. rokov minulého storočia, naivne oddaných a prehnane patriotických Američanov a všadeprítomnej antikomunistickej propagandy, to je DNA ako vyšitá pre hru s odľahčenou atmosférou a suchým humorom. Nečudo, že mnohí dnešní hráči spomínajú na sériu Destroy All Humans ako na klasiku. Byť rytierom v žiarivej zbroji je jedna vec, no vžiť sa do kože učebnicového „emzáka“ s deštruktívnymi sklonmi, to je zážitok, na ktorý sa, najmä v detstve, nezabúda.

Prvý a druhý diel série preto vyšli vo vylepšenej edícii aj na generáciu konzol Xbox One a PS4. Najnovším prírastkom do tejto intergalaktickej rodinky však nie je plnohodnotný tretí diel, ktorý by všetkých potešil viac, ale mierne zbytočný remaster jednotky. Vizuálne je síce táto verzia na úplne novej úrovni vďaka Unreal Enginu 4 a hrateľnosť je oveľa prívetivejšia, no po porte starých dielov na súčasné platrformy mi celý životný cyklus prvej hry príde ako nafúknutý. Máme tu pôvodné časti na PS2 a starý Xbox, potom vylepšené verzie na PS4 a Xbox One s rozlíšením FullHD a trofejami a aby toho nebolo málo, teraz aj remaster. Tri verzie jednej a tej istej hry z roku 2005, pričom tá posledná sa predáva za skutočne nadcenených 40 eur v prípade konzol a 30 eur pre PC. Nostalgiu mám rád, ale nie až tak.

Na druhej strane je pravdou, že práve táto najnovšia verzia je ako stvorená pre všetkých hráčov, ktorých po roku 2005 Destroy All Humans! obišlo. Povedzme si totiž úprimne, že väčšine z nás sa jednoducho nechce hrať staré hry. Ja sa, napríklad, snažím vždy potlačiť nutkanie spustiť Mass Effect alebo po 50-krát prejsť Mafiu. Keď si predstavím, koľko nových, neprejdených alebo vôbec nehraných titulov mi chytá prah v hernej knižnici, celkom to funguje ako „repelent“ proti takýmto pochabým nápadom.

Návrat strateného obsahu

Destroy All Humans! z roku 2020 sa verne drží predlohy, je však obohatený aj o obsah, ktorý sa pred 15 rokmi k hráčom nedostal. Predovšetkým však ide o posun vpred v prípade herných mechaník, ovládania a najmä audiovizuálov.

Koniec koncov, je to remaster a nie remake, takže už názov nám hovorí, že napevno môžeme očakávať len grafický skok. Ten sa štúdiu Black Forest Games (Giana Sisters: Twisted Dreams) podaril na výbornú. Amerika 50. rokov má v jeho podaní osobitný umelecký štýl, pády a výbuchy budov sú efektné a násilné úmrtia primitívnych pozemšťanov kruté, ale farebné. Presne tak, ako má retro-paródia na inváziu z 50. rokov vyzerať! Vylepšené je aj ovládanie, takže to, čo ste možno roky odkladali s odôvodnením "dobré, ale staré", si konečne môžete vychutnať v režime 2020. Samozrejme, s filtrom 1950.

Hlavným (anti)hrdinom je Crypto-137, presnejšie, ďalší klon furonskej armády. Ten predchádzajúci s označením 136 stroskotal na Zemi a jednou z vašich mnohých úloh bude dostať sa k nemu. Príbeh sa však točí najmä okolo dobytia Zeme a s tým spojenej žatvy ľudskej DNA. Prečo vyspelejších a inteligentnejších emzákov zaujíma náš zaostalý genetický kód, pýtate sa? Nuž, furonské impérium na našu planétu už raz v minulosti zavítalo a hoci vám to hra nepovie priamo, je zjavné, že malí šedí mužíčkovia, ehm, splodili s pozemšťankami deti. My sme vlastne ich potomkami a v našej DNA sa nachádza aj malé množstvo furonskej genetiky. A práve tú malí-veľkí dobyvatelia potrebujú: neustálym klonovaním sa totiž sami dohnali na pokraj záhuby, pretože im prestali rásť pohlavné orgány. V ľudskej genetike sa však ukrýva pôvodná verzia ich DNA, ešte nepoznačená a nezničená masovou replikáciou. Pripravte sa teda na zbieranie ľudských mozgov, ktoré budete násilím získavať od neochotných darcov.

Niečo si oblieklo môjho manžela!

Ako správny mimozemšťan najprv pristanete na odľahlej farme s kravami, ktoré najprv identifikujete ako dominantnú formu života na Zemi. Hoci sa budete takpovediac snažiť nespraviť kruhy do obilia, nakoniec  sa dostanete do ostrého konfliktu s vidlákmi a neskôr aj so supertajnou vládnou agentúrou Majestic. Okrem anihiliovania vojakov a (ozbrojených) civilistov či ničenia miest z lietajúceho taniera budete využívať aj maskovacie taktiky: holografická podoba človeka vám zaručí, že vás nepriatelia nechajú na pokoji, no pozor na agentov Majesticu – ich rušičky dokážu s vašou kamuflážou zatočiť skôr, než poviete: „Neprichádzame v mieri“.

Úlohy, ktoré dostávate od vášho nadriadeného, Poxa, sú jednoduché a zvyčajne zo začiatku zahŕňajú tichú infiltráciu a neskôr vyústia do plnohodnotného „Dňa nezávislosti.“

Bohužiaľ, lietanie vo vesmírnej lodi bolo pre mňa sklamaním a neponúkalo takmer žiadnu diverzitu. Zatiaľ čo Crypto je schopný aspoň nejakej variability pri odstraňovaní nepriateľov, nehovoriac o tom, že miestami sú pozemné boje skutočne adrenalínové a veľkolepé, jeho lietajúci tanier omrzí veľmi rýchlo. Na výbuchy budov sa však dobre pozerá a je pravda, že nič vo vesmíre nepovie „mimozemská invázia“ jasnejšie než mesto v troskách a jeho obyvatelia na popol. Lietanie v tanieri však nie je takým pôžitkom, na aký som sa tešil: loď totiž lieta len po pomyselných vertikálnych a horizontálnych čiarach, takže zabudnite na voľnosť pohybu či divoké manévre vo vzduchu.

V konečnom dôsledku mi tak bola milšia prestrelka v uliciach a nekonečný príval vojakov, ktorí vás síce prevyšujú takmer o meter, no technologicky vám nesiahajú ani po kolená. Svoju druhovú nadradenosť im navyše môžete neustále dokazovať tým, že ich budete silou mysle katapultovať do mora, hádzať na budovy alebo, naopak, telepaticky po nich budete vrhať výbušné sudy, krabice a všetko, čo nájdete v bezprostrednej blízkosti; vrátane iných ľudí.

A aj keď platí, že jeden je pre vás len otravným mravcom, ktorého ľahko „zašliapnete“ elektro-blasterom alebo zmeníte na popol disintegrátorom, keď stojíte proti celému „mravenisku“, je to výzva. Váš furonský arzenál je však pomerne bohatý: Zap-O-Matic vysiela reťazové blesky, spomínaný disintegračný lúč premieňa nepriateľov na kôpku kostí a iónový detonátor slúži ako granátomet. Pozemské objekty navyše môžete premieňať na muníciu a keď sa ocitnete pod príliš veľkým tlakom, jetpack vás vždy verne doručí do bezpečia najbližšej strechy.

Odtiaľ ste už len krôčik k tomu, aby ste niekomu oskenovali mozog, aktivovali holografickú kamufláž „HoloBob“ a stratili sa v dave. Inteligencia NPC je prakticky nulová: aj keby ste boli jedinou babkou v celom meste, ktorá nevzala pri mimozemskej agresii nohy na ramená, nikomu to nepríde čudné. Destroy All Humans! robí svojmu menu česť, a to je skrátka jednoduchšie, ak nám hra prisúdi inteligenciu opice.

Tragikomická análna sonda: Tragická pre nich, komická pre vás

Minimálne, ba takmer žiadne využitie som našiel pre análnu sondu, ktorou dokážete jediným „výstrelom“ extrahovať mozog dotyčnej osoby cez jej konečník. Znie to síce veľmi... zaujímavo, je to však zbraň nepraktická a jej použitie je pri dynamických bojoch s hordami nepriateľov pocitovo mimoriadne zdĺhavé. Asi ako keď zídete z diaľnice na poľnú cestu a máte dojem, že idete tak pomaly, až stojíte.

Útok análnou sondou sprevádza chytanie sa za zadok a utekanie, až pokiaľ nešťastnej obeti nepraskne hlava. Pojem „tragikomédia“ práve získal nový rozmer.

Destroy All Humans! je hrou skrz-naskrz oddychovou. Jednotlivé misie vás zavedú do niekoľkých rôznych lokalít v USA vrátane svetoznámej Oblasti 51. Na už navštívených mapých budete môcť plniť rôzne časové výzvy a zbierať mimozemské sondy. Okrem súbojov je dominantným prvkom atmosféra 50. rokov plná strachu Američanov pred komunistickou hrozbou. Všetky vaše úspechy a neúspechy budú teda pozemšťania vo svojej nevedomosti pripisovať práve východnému bloku, ktorý predsa môže za všetko. Keď na seba v jednej misii vezmete podobu mestského starostu a dostanete za úlohu upokojiť miestnych obyvateľov a presvedčiť ich, že im žiadna kozmická zloba nehrozí, stačí všetko zvaliť na komunistov. Inokedy zasa budete musieť uniesť televízneho a rádiového modetátora, aby „kryl“ vašu mimozemskú inváziu. Ak vám totiž z éteru povedia, že vojna svetov pod vašimi oknami je spôsob, akým mierumilovní extraterestriáli zdravia susedov, asi to bude pravda.

A nezabúdajme na Majestic, supertajnú vládnu agentúru plnú mužov v čier... tmavom. Tí vás majú prekuknutých, ale platí to aj opačne. Postupne sa dozviete, že sledujú vlastné ciele, ktorým, prirodzene, musíte zabrániť.

Táto atmosféra plná absurdnosti, paranoje a paródie na americký patriotizmus funguje výborne, až je škoda, že sa jej v hrách nedostáva viac priestoru. V Destroy All Humans! je, našťastie, všadeprítomná. Vtipné sa snažia byť aj dialógy Crypta a Poxa, no poväčšine ide o silený, nie príliš dôvtipný humor, ktorý je skôr trápny než zábavný. Kedysi to možno fungovalo, ale dnes... no, to je hold daň za to, že vývojári ponechali väčšinu vecí v hre „po starom“. Osobne by som uvítal väčšie zmeny, na strane druhej nie som zarytým fanúšikom pôvodných hier. Väčšej pozornosti sa mohlo dostať aj vyváženej obtiažnosti, ktorá je spočiatku nízka, no v neskorších fázach hry frustrujúco náročná. Absencia poriadneho systému ukladania hry ma iritovala tiež. Ak totiž nesplníte nejakú dobrovoľnú úlohu, za ktorú dostanete bonusové body pre vylepšenie vašich zbraní či lietajúceho taniera, a budete sa chcieť vrátiť k poslednému čekpointu, máte spolu. Manuálne ho načítať neviete a budete sa musieť nechať zabiť... alebo reštartovať celú misiu.

Pred 15 rokmi by som sa pri takejto myšlienke považoval za rozmaznaného... ale dnes sú požiadavky jednoducho náročnejšie.

Skok pri obtiažnosť a nedotiahnutý systém načítavania a ukladania sejvov nie sú pritom jedinými nedostatkami. NPC postavám môžete čítať myšlienky, po chvíľke však postrehnete, že sa zvyknú opakovať. Modely postáv sú navyše tak veľmi recyklované, že aj množstvo dabérov v Skyrime pri nich pôsobí ako hotová armáda. Keď sme už mali okrem pôvodnej a vylepšenej verzie dostať ešte aj remaster TEJ ISTEJ hry, budiž, ale nech je to stopercentné. Nech je to naozaj, naozaj moderné. Bez toho totiž trochu nerozumiem tomu, prečo sme nedostali radšej zbrusu nový diel Destroy All Humans!, ktorý by už za tých 30 či 40 eur aj stál.

Naše hodnotenie

Remaster Destroy All Humans! je verný pôvodnej predlohe v dobrom aj zlom. Opäť tak zažijete atmosféru starých UFO filmov 50. rokov, v ktorých mimozemšťania čipujú ľudí, kontrolujú mysle a unášajú kravy. To je niečo, čo sa dnes nevidí, no má to aj svoje opodstatnenie. Humor v hre je poväčšine zastaraný a hoci herné mechaniky a vizuál takpovediac prešli tisíce svetelných rokov, viaceré prvky pôsobia nedotiahnuto. Hold, toto je hra z iných čias a dobre demonštruje, ako sa za posledných 15 rokov herný priemysel zmenil. Táto séria nepotrebuje ďalšie nostalgické obhliadnutie sa ponad rameno, ale plnohodnotný nový diel.

Klady

  • vylepšená hrateľnosť
  • výborné vizuálne efekty a animácie
  • dynamické a zábavné súboje
  • chytľavá atmosféra

Zápory

  • cena by mala byť nižšia
  • frustrujúca obtiažnosť v druhej polovici hry
  • obmedzené ovládanie lietajúceho taniera
  • opakujúce sa modely NPC
  • humor je miestami silený

Informácie o hre

Destroy All Humans!

Destroy All Humans! 2020

 

  • Platforma: Xbox One
  • Žáner: Akčná adventúra
  • Výrobca: THQ
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Mário Lorenc
 

 

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk