Mojou skrytou túžbou vždy bolo zahrať si s chuťou dáke dobre vyzerajúce JRPG. Najvhodnejším kandidátom sa tak javila séria Monster Hunter, no po zapnutí hociktorého dielu som nadobudol dojem, že táto hra je iba pre starých harcovníkov žánru a ja ako nováčik sa strácam už v úvodnom menu. Preto som vždy s pocitom neschopnosti každý pokus hodil za hlavu a ostal som pri niečom, čomu aspoň trochu rozumiem. Pri ohlásení Wild Hearts som konečne uzrel nádej, keďže hra sa javila ako verná kópia Monster Hunter, ktorá bude viac myslieť na „západné“ publikum. Teda hlavne preto, že vychádza pod hlavičkou EA Originals, z čoho bolo hneď jasné, že EA bude zasahovať do vývoja a svojimi krokmi bude chcieť osloviť aj menej náročných hráčov. Ako teda tento mix záujmov dopadol? Povieme si v recenzii.
Na začiatku preberiete úlohu bezmenného lovca, ktorý sa dostáva do krajiny s názvom Azuma. Po pár minútach hrania a spoznávania ovládania vás do deja zasvätí záhadná postava, ktorá vám povie o stvoreniach menom Kemono. Tie sú silno späté s prírodou a prostredím, pričom svojou existenciou komplikujú životy obyvateľov Azumy. Ako na zavolanie preto prichádza ďalší lovec a od záhadného spoločníka dostávate zariadenie na stavanie Karakuri. Príbeh je vo Wild Hearts v podstate na druhej koľaji a preto pre vás z neho viac prezrádzať nebudem.
Už v úvodných hodinách je viac než jasné, že titul nie je nič pre fanúšikov nalinajkovaných príbehoviek a svoje uplatnenie tu skôr nájdu masochisti so záľubou v grinde. Hoci hra nenesie názov podobný Lovcovi monštier, je to len o lovení monštier. Doslova. A lovení dookola tých istých. Nechcem však, aby to odo mňa vyznelo zle, pretože na moje počudovanie je to veľmi chytľavé. Titul ponúka niekoľko typov zbraní a brnení, ktoré si vylepšujete vďaka surovinám. Tie vám padajú z Kemono a ak preto potrebujete 5 rohov z jedného tohto monštra, je očividné, že ho budete musieť uloviť viackrát. Zabíjanie príšer je potrebné aj na vylepšovanie zbraní, k čomu potrebujete taktiež zbierať suroviny, preto nebudete musieť po mape hľadať žiadny loot a hrať sa s inventárom, ako to poznáte z iných RPG kúskov.
Celkom zastaralý, ale funkčný sandbox
Aj keď je Wild Hearts výlučne next-gen záležitosťou (toto podčiarknem ešte raz neskôr), niektoré mechanizmy sa nováčikom v žánri môžu zdať zastaralé. Na mysli mám svet Azumy. Ten ani zďaleka nepripomína otvorený svet, keďže ponúka viacero menších máp, resp. sandboxov s vlastným biotopom, ktoré obývajú špecifické Kemono a ktoré budete hraním ovplyvňovať práve vy. Okrem území určených na lov sa tu nachádza aj mestečko Minato, kde už klasicky nájdete vaše obydlie, pár NPC na vylepšenie vybavenia a niekoľko NPC na questy. Mesto je podľa môjho názoru zbytočne roztiahnuté a pre jeho ozajstné účely sa pokojne mohlo rozpínať na oveľa menšej ploche.
Súbojový systém prináša spojenie viacerých funkčných mechanizmov. Prvým je klasický boj so zbraňou, ktorá dokáže v rôznych kombináciách útočiť viacerými spôsobmi. Pre mňa je veľmi zaujímavá zbraň v tvare dáždnika, hoci som hral prevažne s lukom. Tu na rovinu priznám, že luk mi prišiel ako veľmi rozbitý, a to hlavne z dôvodu jeho krátkeho dostrelu. V praxi to vyzeralo asi tak, že som bol 50 metrov od Kemono a môj šíp mu nespôsoboval žiadne zranenia. Pri postupe hrou ale budete musieť používať viacero zbraní, pretože niektoré monštrá je lepšie si držať pri tele a iné naopak.
Druhým mechanizmom súbojového systému je technika Karakuri. Ide o akúsi vykrádačku z Fortnitu, s ktorou si počas hrania dokážete stavať rôzne pomôcky, pasce, zábrany a ďalšie veci. V úvode sa napr. naučíte stavať debny, ktoré vás vystrelia do vzduchu a vy tak získate šancu na uštedrenie kritického poškodenia. Zaujímavejšie však je, že rôzne kombinácie Karakuri dokážu vystavať komplikovanejšie zariadenia, ako je napr. veľké drevené kladivo. Vďaka tomuto by sme mali rozmýšľať, čo vlastne od zariadenia chceme. Na výstavbu Karakuri potrebujeme materiál, ktorý sa získava z kameňa alebo dreva, pričom obidve suroviny putujú do jedného batoha.
Čo sa ešte týka techniky, tá s názvom Tsukumo vás bude prenasledovať po celú dobu hry. Je to malá guľa, ktorá dopĺňa miesto spoločníka a dokáže byť nápomocná v súbojoch s monštrami. Okrem odvádzania pozornosti vie plošne dopĺňať zdravie alebo zbierať suroviny na Karakuri, čiže počas súboja nemusíte riešiť ešte aj tento problém. Tsukomo sa vylepšuje rovnako ako všetko ostatné a vďaka tomu sa zväčšuje aj množstvo surovín, ktoré môžete mať pri sebe. Na upgrade tohto malého spoločníka by ste preto nemali zabúdať.
Prostredie ovplyvňujeme my
Aj keď je Wild Hearts vo svojom jadre iba semi-open world, jeho okolie dokážete prispôsobovať. Je to opäť vďaka Karakuri, no tentokrát s prívlastkom dračie, s ktorým môžete hocikde postaviť jeden z domácich táborov, kde si potom viete vylepšovať aj svoje vybavenie. Na stavanie týchto funkčných stavieb otvárate „dračie diery“ (to je asi najbližší preklad), pričom tie vám dodávajú materiály. Tu už je rozdiel v každej stavbe – jedna môže skonzumovať určitú časť ohňa, druhá zase vody. Na dračie Karakuri sa používa celkom päť surovín, ktorými sú zem, oheň, voda, vietor a drevo. Rovnako niektoré dračie diery odblokujú viac ohňa ako iného materiálu a iné zase odblokujú niečo iné.
Vďaka dračiemu karakuri si viete postaviť celú sieť dopravy na jednom ostrove a lov na monštrá tak bude oveľa rýchlejší. V tomto ohľade je zaujímavé pripojiť sa k niekoho lovu do jeho sveta a vidieť, ako si prechodom medzi oblasťami v rámci jedného ostrova poradili oni.
Najlepšie sa loví s kamarátmi
Ak ste človek, ktorý nemá rád hry pre viacerých hráčov, nemusíte tento titul obchádzať. Je možné vychutnávať si ho aj sám a takto ho aj prejsť. No bude to oveľa ťažšie a bude vás čakať hádam ešte otravnejší grind. Hra je viac-menej tvorená pre zábavu v partii a občas je to vidieť aj na obťažnosti. Niektoré monštrá sú nekompromisné, vám potom neostáva veľa možností a na pomoc si preto zavoláte aj náhodných hráčov. Pár z nich naozaj patrí medzi majstrov svojho remesla, no tí ostatní buď tápu s vami, alebo sa rovno zameriavajú na zbytočnosti a vy s nimi len strácate čas. Keď už hra prichádza s latentným postrkovaním ku kooperácii, mohli tvorcovia implementovať online viditeľnosť aspoň v meste Minato, keďže je tak prázdne. Ktovie, možno to aj zo začiatku plánovali.
Technické spracovanie je katastrofa
Wild Hearts je vo svojej podstate veľmi podarený titul, ktorý ma bavil tak, že občas som bol ochotný odpúšťať vývojárom nešťastné technické spracovanie. Teda spočiatku, neskôr sa to preklopilo do znechutenia. Titul som recenzoval na Xbox Series X, ktorý rovnako ako PS5 ponúka dva grafické režimy. Jeden je 4K rozlíšenie s 30FPS a druhý 60FPS s nižším rozlíšením. Aj keď som si na začiatku hovoril, že budem ochotný prehliadať malé prepady snímok pri 4K rozlíšení a preto si to zapnem v tomto režime, nebola tu šanca hrať to dlhšie ako 5 minút. Obraz sa proste sekal v takej miere, že som si nevedel predstaviť, ako by som za takýchto podmienok dokázal čeliť akémukoľvek Kemono.
Po prepnutí režimu na 60FPS som pochopil, že hra jednoducho trpí chabou optimalizáciou, pretože ani v tomto režime sa nevyhnete trhaniu obrazu a čo je horšie, niekedy vyzerá ako z čias PS3. Preto nechápem, prečo vývojári tak strašne odflákli optimalizáciu tak zastaralého spracovania. Pozrel som si technické rozbory tohto diela na rôznych platformách a vyšlo mi, že na PS5 seká trochu menej, no rozlíšenie je rado, že v diaľke dokáže vykresľovať niečo, čo sa podobá na kulisy. Za toto musím Wild Hearts nekompromisne strhnúť body, pretože ho recenzujem mesiac po vydaní, keď už vyšli aj opravné patche. Nepomáha ani fakt, že hra je next-gen only. Aby som za tým mohol spraviť bodku, ešte napíšem, že textúry sú neostré, tiene majú vlastný svet a vaša postava nemá problém sa prepadnúť do tela Kemono. A tento pohľad na zákulisné prostredie vývoja nedodáva hre na pozitívnom zážitku.
Vizuálny štýl má inak potenciál a feudálne fantasy Japonsko je stávkou na istotu. Kemono sú vymyslené dobre a celkové spojenie prostredia s prírodou ma vracia do detstva, keď som prvýkrát videl film Princezná Mononoke. Škoda len, že sa to nedotiahlo k dokonalosti. Okrem toho musím pochváliť soundtrack, ktorý sa počúva veľmi príjemne a je podľa mňa jedným z tých, ktorý si nájdete na internete a pustíte do slúchadiel.
Mali by ste sa teda vydať na lov?
Za mňa áno. Ak ste hráč, ktorý hľadá nové výzvy a v minulosti už pokukoval po sérii Monster Hunter, Wild Hearts vám odporúčam. Kopa mechanizmov, ktoré som v recenzii ani nespomenul, je tu oproti svojmu staršiemu bratovi zjednodušená, preto to bol pre mňa výborný úvod do tohto žánru. Veteráni série si už musia sami určiť, či chcú dať šancu aj niečomu menej hardcore, ale podľa mňa je to zábava pre každého na niekoľko desiatok hodín.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
WILD HEARTS 2023
Vydávate sa na lov stvorení s názvom Kemono.
- Platforma: Xbox Series X/S
- Žáner: Akčné JRPG
- Vývojár: Omega Force
- Vydavateľ: Electronic Arts
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ALSO
Galéria