Brusel sa chystá definitívne vyhlásiť vojnu jednému z najotravnejších fenoménov súčasného internetu. Európska komisia v rámci nového legislatívneho balíka Digital Omnibus navrhla radikálnu reformu, ktorá má užívateľov nadobro zbaviť nekonečného schvaľovania takzvaných „cookie líšt“.
Súčasné pravidlá, ktoré vychádzajú ešte zo smernice o súkromí a elektronických komunikáciách z roku 2002, viedli k takzvanej „únave z cookies“. Webové stránky dnes zaplavujú ľudí neprehľadnými bannermi, ktoré podľa komisie znemožňujú bežným občanom pochopiť, čo sa v skutočnosti s ich osobnými údajmi deje. Podľa prieskumu organizácie Bitkom až 24 % internautov bezmyšlienkovito klikne na „prijať všetko“ len preto, aby mali od otravného okna pokoj, čím vedome riskujú stratu svojho súkromia.
Jeden klik na úrovni prehliadača a stopka na pol roka
Nový európsky plán, ktorý ešte musí prejsť schválením v Európskom parlamente, mieri k maximálnemu zjednodušeniu. Celá správa súhlasov by sa mala presunúť z jednotlivých webových stránok priamo do nastavení internetového prehliadača alebo samotného zariadenia.
Fungovalo by to nasledovne:
- Používateľ si raz v nastaveniach prehliadača (napr. Chrome, Safari, Firefox) navolí svoje globálne preferencie ochrany súkromia.
- Keď navštívi akýkoľvek web, prehliadač automaticky a na pozadí odošle informáciu, či s cookies súhlasí, alebo ich odmieta.
- Pravidlo 6 mesiacov: Ak používateľ sledovanie odmietne, daná webová stránka dostane prísny zákaz zobraziť mu žiadosť o súhlas znova počas najbližších 6 mesiacov.
Profesorka Cristiana Santos z Utrechtskej univerzity a výskumník Harshvardhan Pandit tento krok vítajú. Prehliadače by podľa nich mohli automaticky detegovať, či weby nežiadajú príliš invazívne dáta (napr. polohu) a varovať používateľov. Santos však vo svojej staršej štúdii odhalila, že až 74 % webov síce informuje tretie strany o udelení súhlasu, no už im nedá vedieť, ak používateľ súhlas neskôr odvolá.
Európske firmy zúria: Hrozí strata miliárd a nadvláda Apple s Google
Hoci komisia argumentuje, že novinka ušetrí lokálnym podnikom okolo 1 200 eur na jeden web (náklady na správu cookie líšt počas 3 rokov), technologický sektor v Európe bije na poplach. Neziskové združenie European Tech Alliance (EFTA) varuje, že ekonomické dopady budú „drastické“.
Asociácia odhaduje, že ak sa výber presunie do prehliadačov, miera udelenia súhlasov v EÚ klesne o 60 až 65 %, keďže dvaja z troch ľudí cookies preventívne zakážu. Pre európsky digitálny reklamný trh by to znamenalo stratu 40 až 50 miliárd eur, čo predstavuje masívny 30 až 35-percentný prepad príjmov.
Okrem peňazí majú európske firmy strach z posilnenia amerických gigantov. Keďže Google a Apple ovládajú vyše 80 % globálneho trhu s prehliadačmi, nová legislatíva by im prakticky odovzdala kompletnú kontrolu nad architektúrou súhlasov v celej Európe. To priamo protirečí snahe EÚ znížiť digitálnu závislosť od Silicon Valley.
Nové triky hackerov a pochybné výnimky
Odborníci navyše upozorňujú na technologické trhliny. Návrh totiž vôbec nerieši moderné obchádzanie pravidiel, akým je Server-Side Tracking (SST). Pri ňom sa sledovacie skripty nespúšťajú v prehliadači používateľa, ale dáta sa zbierajú neviditeľne na externom serveri prevádzkovateľa.
Kritike čelia aj plánované výnimky. Sledovanie bez súhlasu by mali mať naďalej povolené napríklad spravodajské médiá či interné analytické nástroje webov. Expertka na ochranu dát Itxaso Domínguez de Olazábal varuje, že tieto diery v zákone vytvoria obrovský priestor na netransparentné stopovanie ľudí bez ich vedomia, čo môže celý ušľachtilý zámer Bruselu pochovať.
