Naposledy som v recenzii vychválil do nebies Warlock: Master of Arcane. Teraz prichádza ďalšia recenzia na hru od Paradox Interactive. Prekoná titul Warlocka, alebo sa zaradí zaň?
Hneď v prvej vete však treba uviesť veci na pravú mieru. Tieto 2 tituly sa nedajú vôbec, ale vôbec porovnať. Crusader Kings 2 uvedie hráča do obdobia 2. polovice 11. storočia a potiahne to s ním až do prvej polovice 14. storočia. V tomto období si (vtedy pre nás známej časti sveta – v severnej Afrike, Európe a na malom kúsku Ázie) budete môcť vyskúšať úlohu kresťanského feudála. Musím zvýrazniť slovo „kresťanského“ , keďže hra zatiaľ neponúka možnosť hrať za iné typy vlády než kresťanské ríše, kráľovstvá alebo vojvodstvá. Je to na škodu, keďže v hre tak odpadá možnosť hrať za obchodné republiky akými je napríklad Hansa, Ligúria alebo Benátky.
To mi však absolútne nevadilo, keďže celý čas recenzovania som strávil formovaním írskeho národa a jeho neskorším vzostupom. Cesta vôbec nebola ľahká. Najprv tu bolo potrebné použiť svätý nárok na zem, ktorá kedysi patrila nášmu rodu a po jej získaní, postupne za pomoci fabrikovaných dokumentov, obsadiť a zjednotiť celé rozdrobené Írsko. Za každým obsadením vojvodstvom však bolo nutné kupovať tituly. Áno, každé nové obsadené teritórium, ktoré vám patrí (neplatne či už priamo alebo nepriamo cez vazalstvo nižších feudálov), bude spôsobovať čierne škvrny na vašej prestíži. A ako ďalšie treba podotknúť, že kúpený titul sa dá použiť ako uplatnenie práva na celé „barónstvo“. Práve vďaka uplatneniu nároku sa totižto dá rozpútať vojna o dané teritórium, čo vám len ďalej zabezpečí nových vazalov a nové peniaze do kasy…
Ako som už spomenul, vojnu nejde rozpútať len tak. Poväčšine sa bojuje proti arabskému svetu pod zámienkou križiackych výprav a proti kresťanom práve vďaka umelo fabrikovaným dokumentom alebo vďaka správnym sobášom. Po tom, čo získate jeden z týchto alebo z množstva ďalších „Casus-Belli“ môžete rozpútať vojnu. Armádu si môžete povolať v tomto prípade zo svojich vlastných dŕžav alebo poprosiť o pomoc práve svojich vazalov, ktorí by vám mali, ak s nimi teda máte dobré vzťahy, poskytnúť určitý počet vojakov z každej provincie.
Tieto počty sa však dajú aj umelo navršovať cez zlepšené vzťahy. Každý zo šľachticov má totižto svoj cieľ. Niektorí chcú dosiahnuť určitý počet nahromadeného zlata, iní zase majú v pláne stať sa jedným z vašich poradcov. Pokiaľ im tieto sny splníte, alebo z nich spravíte vazalov, budú vám zaviazaní. S touto lojalitou prichádza práve od vazalov zväčšený objem zlata a vojakov. Avšak pozor! Pokiaľ bude ich názor na vaše panovanie opačný, môžu sa vzbúriť a vyhlásiť vojnu.
Radcovia (alebo inak – váš koncil) budú menovaní vami. Po ich vymenovaní je možné každému zadať jednu úlohu, ktorú má vykonávať. Správca môže vyberať dane, alebo skúmať nové ekonomické postupy, maršal môže zväčšovať stavy armády, alebo skúmať nové vojenské technológie, poprípade potláčať revolúcie. Tieto úlohy budú pomáhať riadiť ríšu a zlepšovať celkovú situáciu v hre. Pokiaľ si pred vymenovaním dokonca aj presne nájdete najvhodnejšieho kandidáta, je možné zmeniť celý priebeh hry.
Ale po tom všetkom by sme sa mali dostať asi k tomu, na čo je hra zameraná. Sú to práve rody, intrigy a jednotlivé dynastie monarchov. Vy, ako panovník, ste osoba pominuteľná. Preto celú hru dbáte na to, či je nástupníctvo zabezpečené. Staráte sa o to, aby váš monarcha bol vždy ženatý a mal čo najviac potomkov, ktorým bude časom musieť vybrať zodpovedajúcich partnerov, ktorí budú ovplyvňovať ich výsledné atribúty. Deti sa s týmito atribútmi (schopnosť vojvodstva, intrigánstva alebo správcovstva) nerodia. Od veku šiestich rokov ich zveríte inému šľachticovi, ktorý ich vychová a prenesie na nich značnú časť svojich schopností. Takže ak radi vojensky expandujete a diplomaciu posúvate do úzadia, je lepšie dieťa zveriť bojovnejšiemu charakteru. To v konečnom dôsledku spôsobí, že dieťa (ak sa náhodou stane panovníkom) bude schopnejšie viesť vojnu proti nepriateľom.
Okrem toho je možné deti oddávať so ženami z vášho dvora alebo skúšať šťastie v zahraničí, a tak vytvoriť nové spojenectvá. Okrem týchto akcií je však možné použiť aj presný opak. Svojich poddaných môžete na istý čas uvrhnúť do žalára, aby ste ich výbojnú hlavu schladili. Len si to predtým dobre premyslite. Ak na tieto tresty nebudete mať žiadnu zámienku ako napríklad zrada, celý váš dvor si pozmení o vás mienku. A tento stav bude pokračovať až dovtedy, pokiaľ sa vám celé kráľovstvo nerozpadne pod prstami.
Záverečné hodnotenie
Priznám sa, celá recenzia sa písala hrozne. Je ťažké niečo tak komplexné vykresliť v tak obmedzenom priestore. Teraz nechávam recenziu s pocitom, že som zapísal málo, ale kebyže píšem ďalej a skočím až vtedy, keď budem mať dobrý pocit z toho, čo som napísal, tak by som zapísal bezmála aj päť strán. Z toho však vyplýva len jedno… Je toho veľa, čo sa v hre dá spraviť. A hra s mnohými možnosťami je nepochybne dobrá hra. Preto, kto ešte nehral žiadnu geopolitiku od Paradoxu, odporúčam skočiť rovno po Crusader Kings 2. O zábavu na najbližšie mesiace budete mať určite postarané.
|
|
 paradox Interactive zaujímavé obdobie realtime možnosť vytvoriť kráľovstvo |
|
|
 obmedzenie len na kresťanské národy |
| 90% |
 |
| ŽÁNER | Realtime Grand Strategy |
| VÝROBCA | Paradox Interactive |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Paradox Interactive / CENEGA |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
 |
