Mario Sport hry patria k tým najbláznivejším športovým “simulátorom” na trhu, s ktorými sú hodiny zábavy zaručené. Najmä pri hraní s kamarátmi. Mario Tennis Open 3D pre 3DS je najnovším prírastkom do série. Stojí však vôbec za zmienku?
Priznajme si to. Keď vidíme na obale hry meno Mario, chceme, aby bola dobrá. Chceme si ju zahrať a očakávame presne to, čo sme s Mariom zažili už mnohokrát . Kopec zábavy!Pri hraní Mario Sports hier sme sa nemali na čo sťažovať. Šialené, prehnané a poriadne zábavné variácie rôznych športov sprevádzali naše obľúbené postavičky zo sveta ostatných titulov s Mariom.
Mario Tennis Open 3D však nie je tak jednoznačná hra. Iste, niektoré prvky ostali zachované. Stále máme na výber z množstva postáv z Mario univerza a grafické spracovanie prezentuje rovnako krikľavé farby. Ale niečo tu tak celkom nesedí.
Ani Super Mario to nezachráni
Základné problémy sú dva. Prvým je celková schéma ovládania a mechanika hry, druhým je akási bezobsažnosť a prázdnota celej hry.
Nie že by MTO 3D bola vyslovene zlá hra, ale v snahe zaujať nové publikum spravili vývojári množstvo kompromisov. Na výber sú dve ovládacie schémy – s použitím gyrosenzoru alebo bez neho. Tá bez neho je klasická, na akú sme v tenisových hrách zvyknutí. Analógom sa pohybujeme po kurte a akčné tlačidlá slúžia na rôzne údery a ich variácie. Údery sú však namapované aj na dotykovom displeji, takže situácia sa značne uľahčuje. Hra zachádza tak ďaleko, že zvýrazňuje miesta na kurte, kam bude dopadať loptička. Podľa farby zvýraznenia vieme, aký úder je najvhodnejšie použiť, takže vyššie funkcie mozgu môžeme pokojne odstaviť.
Druhá schéma funguje odlišne. Naklápaním zariadenia sa obzeráme po kurte, z pohľadu cez rameno našej postavičky. Nielen, že hra stále zvýrazňuje miesta na kurte, odkiaľ je najvhodnejšie loptičku odpáliť a naznačuje aj vhodný úder, v tomto režime ovládania za nás preberá aj samotný pohyb po kurte. Od hráča sa očakáva jedine vhodne načasované (aj toto je značne benevolentné) stlačenie správneho tlačidla. Inak povedané, v tejto schéme ovládania sa celá hra zmení na jeden dlhý (a nudný) quick-time-event. Našťastie si vývojári uvedomili, že gyro-ovládanie a 3D nejdú zrovna dokopy, a preto sa pri tomto spôsobe ovládania 3D automaticky vypína.
Už v druhom zápase sme postrehli repetitívne vzorce a schémy, ktoré boli čoraz očividnejšie. Hra je stále rovnaká, absolútne bez príbehu, celou pointou je len pinkať loptičku ponad sieť. Preto neprekvapí, že rýchlo začína nudiť (napríklad keď už tridsiatykrát vidíme rovnakú animáciu “špeciálneho” úderu a to sme len v druhom tournamente). Nezachráni to ani celkom široká škála hrateľných postáv zo sveta Super Maria či štyri minihry, ktoré pobavia len na chvíľu.
Má to aj svoje svetlé stránky
Jednoznačne najzábavnejšou časťou hry je multiplayer. Hrať sa dá na lokálnej sieti alebo cez internet. Paradoxne, lokálne hra ponúka širšie možnosti. Okrem funkcie Download Play, keď môžeme zdieľať hru z jednej karty na jednom 3DS s ostatnými konzolami v okolí, takže si kamaráti nemusia kupovať hru, podporuje Mario Tennis Open 3D na lokálnej sieti nielen klasický singles mód, ale aj dvojhru, teda až pre štyroch hráčov na kurte. Zaujímavé pritom je, že online hra poskytuje len hru jeden na jedného. Najviac zábavy je rozhodne s kamarátmi, pokope v jednej miestnosti – takto hra vydrží celkom dlho.
A čo by to bolo za japonský titul, keby sme si v MTO3D nemohli upravovať postavy. Hrať môžeme aj s vlastným Mii charakterom a postupne naň obliekať rôzne veci, čo vyhrávame v jednotlivých turnajoch. Mariova čiapka, Luigiho tričko či Donkey Kongova raketa – to všetko a omnoho viac si môžeme zakúpiť za internú hernú menu a upraviť si vlastného Mii.
Z minihier vyniká len jedna – Super Mario Tennis. Na druhej strane kurtu nestojí protihráč, ale obrazovka, na ktorej beží hra Super Mario Bros. Na obrazovke je všetko, okrem Maria. Toho symbolizuje loptička, kam udrie, tam akože skočil Mario. Je to náročnejšie, než sa zdá, ale rovnako ako celá single player hra , ani táto minihra nezaujme na dlho. S neustálym vydávaním 35 rokov starej hry dieru do sveta už dnes nikto nespraví.
Nemastné, neslané, ne…
Mario Tennis Open 3D je hrou postavenou na dvoch dobrých značkách – jednou je samotný Mario, druhou séria Mario Sports. Žiaľ, nevyužíva plný potenciál ani jednej z nich, len si požičiava postavičky a vizuál. Problém hry nie je v tom, že by bola zlá, je proste nevýrazná a až príliš vidieť strach o zákazníka. Vývojári sa evidentne báli spraviť hru, ktorá by mohla niekoho uraziť alebo snáď odradiť (napríklad náročnosťou). Výsledný produkt je tak priemerne priemerný, až to bolí. Hra nemá šancu uspieť ani v rámci série Mario Sports, pretože oproti svojim predchodcom je príliš umiernená, suchá a málo nápaditá, zároveň však nepriláka ani tenisových fanúšikov, ktorým budú viac vyhovovať prepracované simulátory na domácich konzolách (a v prípade handheldu radšej siahnu po Virtua Tennis 4 na PS Vita). Hru napokon drží nad vodou len multiplayer, ktorý je s kamarátmi celkom zábavný.
|
|
 upraviteľnosť vlastného Mii lokálny multiplayer minihra Super Mario Tennis |
|
|
 žiadny príbeh nevýrazná hrateľnosť guick-time-event ovládanie nuda |
| 55% |
 |
| ŽÁNER | akcia |
| VÝROBCA | Nintendo |
|
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Nintendo / Conquest |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
 |
|
|
|
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
