Quantum Conundrum prichádza nenápadne, bez veľkého rozruchu, avšak ponúka až netradičné kvantum zábavy za rozumný peniaz. Ste pripravení na výlet do nepoznaných dimenzií?
Vývoj hry sa spája s Kim Swift. Že vám to meno nič nehovorí? Po zahraní QC už možno bude. Kim totiž patrila medzi kľúčové postavy pri vývoji pôvodného Portalu a zapájala sa aj do vývoja Left 4 Dead 2. V roku 2009 ohlásila odchod z Valve a zakotvila v Airtight Games, kde usilovne, v malom tíme, pracovala na práve recenzovanej hre. Genetické dedičstvo z Portalu je zrejmé, je však Quantum Conundrum rovnako zábavnou hrou ako pôvodné dielko zo stajne Valve?
Na začiatku hry sme sa ocitli v koži 12-ročného chlapca, ktorý chodí každý rok na návštevy ku svojmu strýkovi, geniálnemu vedcovi Fitzovi Quadwranglovi. Lenže tentokrát niečo nie je v poriadku. Strýko jeho návštevu neočakáva, komunikuje len cez interkom. Po krátkej chvíli nastáva zmätok a zisťujeme, že v celom sídle vypadol prúd a geniálny profesor zmizol do nejakej alternatívnej dimenzie. Hra sa začína!
Fitz (dabovaný známym TV hercom Johnom de Lanciem) s nami naďalej komunikuje cez interkom a naviguje nás po jeho obrovskom sídle, v ktorom jeho rodina žije a vystrája najpodivnejšie pokusy už niekoľko storočí. Jeho rady sa nám veľmi zišli a zároveň dokázal pobaviť vtipnými komentármi k rôznym rozmiestneným artefaktom po dome, najmä k mnohým obrazom visiacim na stenách. Čo sa týka obrazov, tie samotné sú vtipnými detailmi sprevádzajúcimi nás po ceste. V rôznych dimenziách vyzerajú odlišne, vždy reflektujú práve daný stav okolia.
Hurá do dimenzií!
Ale späť ku samotnej hre. Po výpadku prúdu nastáva situácia, v ktorej musíme my, v podobe nemého hrdinu, všetko zachrániť. K tomu nám poslúži strýkov posledný vynález, rukavica IDS (interdimensional shift device). Tá nám umožňuje prepínať sa do rôznych kvantových dimenzií, kde sa okolitý svet správa inak.
Okrem bežného stavu vecí (ako poznáme náš každodenný svet) sa nám postupne otvoria štyri ďalšie dimenzie. Huňatá (kde je všetko 10-krát ľahšie) sa nám predstaví ako prvá. Je veľmi ľahké pochopiť jej význam, napríklad keď potrebujeme zapnúť spínač, v huňatej (fluffy) dimenzii zoberieme do rúk trezor, položíme na spínač a prepneme do normálu. Alebo keď nám v postupe bráni sklená stena, v huňatom svete hodíme smerom do skla napríklad gauč, rýchlo prepneme do normálu a zotrvačnosťou už preletí cez sklo a rozbije ho. Čo sa týka komplexnosti a náročnosti, prvé puzzle, kým pracujeme len s jedinou alternatívnou dimenziou, sú priam triviálne.
Zábava sa začína s uvedením druhej dimenzie, ťažkej. V nej je všetko presne opozitné voči huňatej – všetky objekty sú odrazu 10-krát ťažšie. Hádanky sú už značne komplexnejšie, treba využívať fyzikálne vlastnosti objektov, ale hra je s nápaditosťou aj podstatne náročnejšia. Nesmieme zabudnúť na fakt, že hoci dimenzie ovplyvňujú stav sveta okolo nás (vrátane výjavov na obrazoch na stenách), my sme konštantou so stálymi vlastnosťami.
V tretej dimenzii sa dostávame do sveta spomaleného času. Všetky fázy deštrukcie sú viditeľné voľným okom, každý pohyb je spomalený ako v Matrixe. Zrazu je možné pohybovať sa po lietajúcom nábytku, ktorý ostal v letku visieť vo vzduchu. Spomalenie je také dokonalé, že máme možnosť predbiehať aj signál zo spínačov, ktorý putuje v kábloch po zemi.
Posledná dimenzia prevracia gravitáciu naopak. V postate všetko, čo nie je pevne spojené s podlahou, letí okamžite ku stropu. Samozrejme, okrem nášho hrdinu. V tomto okamihu sú puzzle už také náročné, že sa stávajú výzvou aj pre skúsených hráčov. Takmer nikdy nestačí na prejdenie miestnosti len jedna dimenzia, zvyčajne sme museli využiť všetky, ktoré sme mali k dispozícii. A niekedy sme „zakysli“ na jednom mieste pekne dlho, kým nám ako blesk z jasného neba nenapadlo riešenie. To je totiž vždy úplne logické a záleží od pozorovacieho talentu a kreativity.
Dokonalosť nenájdete v žiadnej dimenzii
Quantum Conundrum vyniká vo vynaliezavosti, avšak zaostáva v niektorých iných oblastiach. Z čisto technickej stránky by sme mohli polemizovať o vhodnosti použitého enginu. Napriek jednoduchej grafike, objektom s neveľkým počtom polygónov a poväčšine jednofarebným textúram sa hra nevyhla častým framedropom, sekaniu a dlhému načítavaniu ďalších miestností (maskovanému ako čakanie na otvorenie dverí).
Ďalším neduhom je až neférová náročnosť. Nejde o náročnosť hádaniek, tá je opodstatnená, ale o náročnosť „platformovacích“ (skákaných) sekvencií. Hra je najlepšia vo chvíľach, keď sa nemusíme zaoberať otázkou, či niečo nefunguje kvôli nášmu nesprávnemu uchopeniu problému z logickej stránky, alebo kvôli nedostatočnosti našich reflexov. Veď lietať po spomalenom nábytku, sem-tam ho zrýchľovať, preskakovať z kusu na kus, pritom sa vyhýbať laserom, stláčať spínače… to dá zabrať každému. Perspektíva z pohľadu prvej osoby rýchlu orientáciu v priestore práve neuľahčuje.
Nohami pevne na zemi
Quantum Conundrum je veľmi zábavnou hrou, ktorá nezaprie svoju príbuznosť s Portalom, avšak je natoľko rozdielna, aby s ním nebola priamo porovnávaná. Graficky „simplistické dobrodružstvo“ plné zábavných detailov a farieb sa hodí na spracovanie príbehu o šialenom vedátorovi a jeho vynálezoch, avšak zamrzia početné framedropy. Našťastie nerobia hru nehrateľnou, a tak nám nič nebráni v tom, aby sme si vychutnali množstvo zábavných a komplexných hádaniek s nápaditým využitím rôznych dimenzií. Hra je dostatočne novátorská na to, aby zaujala široké publikum, zároveň dosť vynaliezavá, aby uspokojila aj potreby hardcore hráčov. Jedinými obmedzeniami sú teda naše logické myslenie, kreativita a reflexy.
|
![]() ![]() ![]() |
|
![]() ![]() |
75% |
![]() |
ŽÁNER | Logická skákačka |
VÝROBCA | Airtight Games |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Cenega |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
![]() |