Mená Cris Velasco a Sascha Dikiciyan možno nie sú také známe ako Jeremy Soule, Nobuo Uematsu alebo Jesper Kyd, no u milovníkov videohernej hudby majú určite svoje nezastupiteľné miesto v kategórii fúzie orchestrálnej hudby s elektronickou. Táto dvojica, spolupracujúca od roku 2005, vytvorila hudbu pre nespočetné množstvo známych a úspešných hier, a v prípade Crisa Velasca i pre nezávislé filmy, trailery alebo napríklad pre reklamy veľkých automobilových spoločností.
Sascha Dikiciyan, alias Sonic Mayhem, pochádzajúci z Nemecka, sa v roku 1993 presťahoval z Berlína do Los Angeles, aby mohol študovať na hollywoodskom Musicians Institute a na UCLA School of Music. V roku 1997 sa jeho elektro-industriálny štýl prvýkrát objavil v počítačovej hre. Bola to známa hra Quake II od Id Software a on dostal neľahkú úlohu, a to naviazať na hudbu prvého Quaka, vytvorenú Trentom Reznorom z kapely Nine Inch Nails. Práve táto práca Dikiciyanovi otvorila dvere k ďalším zaujímavým herným projektom, a on tak vytvoril hudbu rôznych žánrov pre hry ako Unreal Tournament, Quake III: Arena, James Bond 007: Tomorrow Never Dies…
Sám sa vyjadruje k procesu svojej tvorby ako k neustálej reinvencii svojho štýlu, aby naozaj neznel rovnako a nerecykloval tie isté hudobné štylizácie, hoci uznáva, že je veľmi ťažké vymaniť sa z určitých skúseností a štýlu, ktorým sa ako hudobný skladateľ uberá.
Američan Cris Velasco vyštudoval hudobnú kompozíciu na UCLA. Ako herný nadšenec už od detských čias s radosťou využil príležitosť skomponovať hudbu pre hernú adaptáciu populárneho sci-fi seriálu Battlestar Galactica, za čo neskôr dostal aj ocenenie "Nováčik roka" na GANG Awards 2003. Jeho prevažne orchestrálne kompozície bolo odvtedy možné počuť v mnohých svetových herných značkách ako v trilógii God of War (jeho hudba sa objavila vo všetkých troch častiach) alebo v hre Darksiders. Na väčšine svojej tvorby však spolupracoval so Saschom Dikiciyanom,a práve ich spoločné diela sú mnohokrát tým najoceňovanejším spomedzi ich tvorby.
Jednou z prvých hier, kde sme si mohli vypočuť, ako to vlastne znie, keď sú orchestrálne a ambientnejšie motívy zošité dokopy pulzujúcou elektronikou, bol pekelne post apokalyptický Hellgate: London, ktorý síce ani komerčne, ani v recenziách neuspel, no minimálne z hudobného hľadiska sa nemal za čo hanbiť.
Ich ďalším spoločným projektom bol Dark Messiah of Might and Magic z dielne Arkane Studios. Keďže sa jedná o pomerne klasickú fantasy v pomerne netradičnom žánrovom radení (jedná sa o jednu z mála fantasy akčných hier z pohľadu prvej osoby), v tomto prípade elektronika ustúpila v prospech ambientu a orchestrálnemu prevedeniu so speváckym zborom.
Soundtrack hororovej hry Clive Barker's Jericho sa niesol v podobnom, i keď o čosi ambientnejšom duchu ako Dark Messiah of Might and Magic.
Ďalším výrazným míľnikom v Dikicyanovej a Velascovej tvorbe bola tvorba hudby pre hru Prototype. V tej dobe už v hernej brandži pomerne známa dvojica skladateľov ukázala svoj špecifický rukopis – sláky gradujúce v dvojiciach tónov a výrazné rytmické sekcie, striedajúce orchestrálne a elektronické aranžmán, dodávali hre hutnú a pompéznu atmosféru. Tento trademark, ktorý rozvíjajú dodnes, je v mnohom určite daný aj tým, že ich tvorba sa objavuje predovšetkým v akčných (až „over the top“) hrách, v ktorých sa boje dostávajú mnohokrát do enormných až katastrofických rozmerov, a inak to nie je ani v prípade spomínaného Prototype.
Oproti vyššie spomínaným hrám sa soundtrack k post apokalyptickej hre Borderlands, na ktorom spolupracovali i so skladateľmi Jesperom Kydom a Raisonom Varnerom, nesie v oveľa „akčnejšom“ elektronickom až industriálnom štýle. To ozvláštňuje zaradenie jemne orientálnych vibrácií prostredníctvom exotických perkusií alebo sláčikových aranžmán, pripomínajúcich blízky východ.
Za ďalší zaujímavý soundtrack, na ktorom sa obidvaja podielali, sa dá taktiež označiť OST k hre Tron: Evolution.
Veľmi silným filmovým dojmom pôsobí hudba k Warhammer 40 000: Space Marine,opäť striedajúca dlhé orchestrálne tóny s výraznou dychovou a sláčikovou sekciou s rytmickými perkusnými sekciami, pripomínajúcimi až tribal music.
Za doposiaľ najväčší komerčný úspech týchto dvoch skladateľov možno považovať hudbu, ktorú vytvorili pre dve DLC k hre Mass Effect 2 (konkrétne sa jedná o Kasumi's Stolen Memory a Arrival) a predovšetkým pre Mass Effect 3.
I tu možno badať diametrálne odlišnú hudobnú škálu v rámci ich výtvorov. Pri tvorbe a úprave postavy hrá elektronická downtempo skladba, evokujúca akýsi mysteriózny podtón v kontraste so skladbou Aralakh company, ambientne začínajúcou a postupne gradujúcou do dramaticky burácajúcej scény, končiac v emotívnejších vodách, využívajúc leitmotív celej série ako takej minirapsódie.
Zaujímavo znejúca je napríklad aj skladba The Ardat Yakshi, predstavujúca hororovú atmosféru za použitia mnohých ambientných ruchov a až „škriekajúcich“ huslí, v závere pomaly prechádzajúca do melancholického klavírneho motívu.
Hudba Saschu Dikiciyana a Crisa Velasca sa objavuje stále vo viac a viac hrách, ich popularita narastá a rovnako neupadá ani ich schopnosť napredovať ďalej a hudobne experimentovať. V týchto dňoch si hráči môžu vychutnávať ich najnovší hudobný prírastok v hre Borderlands 2 (kde opäť spolupracovali s Jesperom Kydom) a nám ostáva len dúfať, že nám pripravia ešte mnoho zaujímavých skladieb.
Korekcia: Zdenka Schwarzová
Pokiaľ ste fanúšikom Crisa a Saschu alebo vás, ako dúfame, naše predstavenie ich tvorby zaujalo, nezabudnite sa u nás zastaviť zajtra kedy vám prinesieme s exkluzívny rozhovor s obidvoma týmito skladateľmi.
