Králiček Ash žije v pekle. A je to taká pekelná celebrita, vlastne pekelný princ. Všetko je v poriadku, až kým ho paparazzi nenafotí, ako sa nahý hrá v kúpeľni s gumenou kačičkou. Vydajte sa spolu s Ashom na krvavú cestu za pomstou!
Štúdio Arkedo už niekoľko rokov vyvíja arkádové hry po vzore klasických automatov. A ani Hell Yeah! nie je výnimkou, ide o poriadne sebavedomú a šialene uletenú arkádu, plnú farieb a brutality. Ashova cesta za pomstou je presiaknutá krvou. Kým sa na ňu vydal, jeho nahé fotky videlo už sto pekelných monštier. Jediným riešením, pri ktorom si zachová česť, je zabiť ich všetky a získať svoje fotky späť. Byť pekelným princom má svoje nesporné výhody. Ash dostáva k dispozícii pre pohyb peklom akýsi cirkulár kombinovaný s jetpackom a k tomu postupne sa rozširujúci arzenál zbraní, takže boj s obyvateľmi pekla sa mení na prechádzku bitúnkom. Ale nič nie je také jednoduché, ako sa zdá a na ceste za získaním kompromitujúcich fotografií sa stretávame s množstvom prekážok a silných nepriateľov.
Desať obrazov pekla
Veľkým plusom hry je samotná prezentácia. Nastolená uletená premisa je sprevádzaná veselým grafickým spracovaním, ktoré sa nápadne podobá na internetový fenomén Happy Tree Friends. K tomu sa pridáva skvelá hudba, väčšinou rockového razenia (okrem hippie levelu). V prípade arkádových hier je samozrejmosťou presné a citlivé ovládanie, pričom Hell Yeah! nie je žiadnou výnimkou.
Stovka monštier sa považuje za bossov. Niektorí sú úplne jednoduchí a zabili sme ich takmer náhodne, iní sa urputne bránia a dostať sa im „pod kožu“ predstavuje značný problém. Niektorých sa neslobodno dotýkať, pretože sú elektrizujúci, takže mať poruke vhodný arzenál je viac než vhodné. Len niekoľko z tejto stovky bossov je naozaj problém zlikvidovať a „boss-fight“ s nimi prebieha vo viacerých úrovniach, zvyčajne na tri štádiá s rozličnými podmienkami.
Po zabití každého bossa prichádza dorážací manéver. Ide o množstvo nápaditých nových spôsobov likvidácie pekelných monštier, ktoré sú spracované v podobe minihier na spôsob Wario Ware. Napríklad rýchlym stláčaním tlačidla „X“ rozpučíme monštrum medzi prstami, v inej minihre sa s malým kamiónom vyhýbame prekážkam na ceste, aby napokon monštrum „zrámoval“ králiček v obrovskom kamióne, v ďalšej vyberáme králička z automatu na plyšáky,… Stratili sme prehľad o tom, koľko rozličných spôsobov smrti pre monštrá sme v hre videli, ale každý bol extrémne brutálny a krvavý.
Peklo v Hell Yeah! pozostáva z desiatich rozsiahlych levelov, ktoré sú rôzne tematicky spracované. Okrem bežného pekla tu nájdeme aj kasíno, vesmírnu stanicu či svet „hipíkov“. V každom sú iné prekážky, iní obyvatelia (veru, v pekle nežijú len bossovia, ale aj bežní pekelníci), iné hádanky. Ashov cirkulárový jetpack umožňuje nielen krájať nepriateľov, ale aj poletovať vzduchom a prevŕtavať sa stenami. Graficky pestro a zaujímavo spracované peklo je úplným protikladom k vízii od Visceral Games v ich hre Dante’s Inferno. Hell Yeah! je šialenou krvavou jazdou za pomstou, pričom nejaké morálne otázky sa tu neriešia.
Krvavá plnka chutného koláča
Ďalším zaujímavým prvkom je „The Island“. Na ostrov sa dostanú všetky monštrá, ktoré sme už v hre stretli (teda zlikvidovali). Ich novou úlohou je otročiť na Asha. Prideľujeme im rôznu prácu, pričom máme na výber zo štyroch oblastí. Môžeme ich poslať do bane (peniaze), do laboratória (nové veci), slúžiť do panského sídla (život) alebo pracovať do prístavu (prekvapenia). Neposlušné monštrá môžeme poslať do väzenia a deprimované na dovolenku na pláž. Tento jednoduchý a zábavný systém poslúži ako oddych po dlhšom sedení pri hre.
Ešte sme nespomenuli vnútorný systém oživovania, brán a obchodov. Ashova životná energia sa meria krvou. Keď sa zraní, stráca krv. Tú si potom dopĺňa v krvavých fontánach, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach po leveloch. V postupe ďalej nám stoja brány, ktoré sa odomykajú zabíjaním monštier. Na každej je napísané, koľko ich musíme zabiť, aby sa otvorila.
Zabíjanie monštier prináša peniaze a rovnako aj zbieranie kryštálov po zemi (a otročiace potvory na ostrove). Ďalší potenciálny zdroj peňazí sú výherné automaty, ktoré prvýkrát uvidíme v kasíno leveli, ale nachádzajú sa aj ďalej v hre. Zarobené peniaze môžeme potom utrácať v obchodoch. V nich sa dajú nakupovať nové zbrane, vylepšenia starých zbraní a viac života, ale najmä množstvo všemožných klobúkov (paródia na Team Fortress) a vizuálne odlišné cirkuláre (našou obľúbenou kombináciou bola maska Frankensteina a cirkulár v tvare nafukovacieho kolesa s kačičkou).
Aby toho náhodou nebolo málo, pridali vývojári z Arkedo do hry aj bočné misie, v ktorých sa dajú vyhrať rozličné exkluzívne predmety a neskôr v hre získame možnosť teleportácie, aby sme sa mohli vracať do rôznych úrovní.
Verdikt
Hell Yeah! Wrath of the Dead Rabbit je vydarenou a sebavedome uletenou arkádou. Rozhodne však nie je pre každého. Hra je extrémne brutálna a krvavá, čo nemusí každému vyhovovať. Avšak množstvo obsahu, pestrosť a nápaditosť z nej robí dobrého kandidáta na oddych popri hraní AAA titulov. My sme boli nadšení a počas recenzovania nevyspatí („ešte 5 minút a pôjdem spať!“ …a zrazu sú tri ráno).
|
|
 prezentácia nápaditosť množstvo obsahu rozsiahlosť
zábavnosť |
|
|
|
| 80% |  |
| ŽÁNER | arkáda |
| VÝROBCA | Arkedo |
| VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
SEGA |
|
Zaujala vás táto hra? Kúpte si ju na PlayStation Network |
trochu monotónne úrovne
