Stránka gamernode.com poskytla článok ktorý rieši problém achievementov. My Vám prinášame bližší pohľad na túto tému.
Myslím, že väčšina hráčov súhlasí s tým, že achievementy sú pre hranie skvelou vecou. Pre mnohých sa stalo zbieranie achievementov len ďalším prehĺbením ich závislosti na hrách. Ja sám som jedným z tých, ktorí achievementy zbierajú. Strávil som nespočetné množstvo „pracovných“ hodín pred televízorom, usilujúc sa, aby sa mi na obrazovke objavilo blikajúce znamenie, ktoré by mi oznámilo, že hodiny práce sa oplatili, vďaka čomu si môžem pridať ďalší bezvýznamný medzník v mojom hernom skóre – ktoré mám 51 488 – skóre, ktoré jednoducho neznamená nič. Je to však návykové a zábavné a to je ten problém.
Nie je to žiadnou novinkou, no chcem tu povedať, že achievementy mi na osobnej úrovni zničili hranie, pretože je pre mňa nesmierne ťažké hrať hry, ktoré ich nemajú. Moja prvá myšlienka pri rozhodovaní sa, ktorú hru si zahrám je: „Načo hrať hru, ktorá ma neodmení spôsobom, akým to robia hry na 360?“
To je hlavný dôvod, prečo som sa nikdy nevrátil späť a nezahral si všetky štyri Metal Gear Solid hry za sebou. To je dôvod, prečo ma nechytili hry na Wii a dôvod, prečo som si znova nezahral nespočetné množstvo hier, ktoré som mal tak rád. Trvá to dlho kým si človek uvedomí, aký to je príšerný prístup k hraniu. Hoci je nelogické hrať hry len kvôli odmenám v podobe nehodnotných bodov, aj tak sa neviem prinútiť aby som ignoroval vplyv aký na mňa achievementy majú. Prečo?
Pre mňa pridávali achievementy význam dokončenia hry, podporovali súťaživosť a často ma presvedčili, aby som si zahral hry, ktoré by som si obvykle zrejme nezahral. Achievementy ma taktiež držia pri hre aj dlho po tom, čo by som ju v bežných prípadoch dávno odložil, a to kvôli zopár extra bodom.
No často môžu mať aj nepriaznivý účinok a hru naveky pokaziť. Tak napríklad, Left 4 Dead si už znova nemôžem zahrať kvôli mojej horúčkovitej snahe získať niekoľko najťažších achievementov. Žiadna hra pred tým nedokázala tak rozpáliť môj hnev, ako sa to podarilo L4D. Hovorím o zvýšenom tlkote srdca, lietajúcich slinách kvôli kričaniu, adrenalínom podporovanom hneve, a to preto, že niektoré achievementy je naozaj ťažké získať. Dokonca spôsobili aj konflikt s mojou priateľkou, ktorý trval týždeň a je vždy trápne vynášaný na povrch počas ťažkých chvíľ. Ako to že achievementy ničia hru? Minimálne môžem povedať, že som sa naučil lekciu o tom, že v L4D2 nemusím brať veci tak vážne.
Online Achievementy mi taktiež zruinovali hranie hier, alebo aspoň poškodili moje skúsenosti z ich hrania. Nič sa nevyrovná tomu, ako byť vyhodený len preto, že ste nenechali druhý tím vyhrať alebo, že ste sa nenechali zabiť pre achievementy.
Taktiež sa nič nevyrovná tomu, keď máte hru, kde je jednoducho nemožné získať online achievementy, pretože ju nikto nehrá. The Darkness? Prey? Shadowrun? Ghost Recon: Advanced Warfighter? The Chronicles of Riddick: Assault on Dark Athena? Condemned 2? Buď sú tieto hry príliš staré alebo majú zle vytvorený multiplayer alebo oboje – a tak sa fanúšikovia týchto hier presťahovali na zelenšie pastviny, nechávajúc tak desiatky nedosiahnuteľných achievementov nielen mne, ale aj každému kto by sa o ne chcel pokúsiť. Keď už rozprávame o achievementoch, ktoré nikto nikdy nedosiahne, pozastavme sa trocha, aby sme sa zasmiali a potom poľutovali každého, kto ešte stále vlastní NBA Live 07.
Ak ešte stále potrebujeme jasnejší dôkaz, že achievementy ovplyvnili hranie negatívnym spôsobom, mám jednu anekdotu, ktorá sa niekoho z vás možno bude týkať:
Ešte v roku 2006 som dosť často hrával Gears of War. Nikdy nezabudnem na jedno malé dieťa, hrajúce v druhom tíme, ktoré sa zdvorilo opýtalo môjho tímu, či by sme nemohli celý zápas stáť bez pohnutia, vďaka čomu by nás mohli streliť do hlavy, dopracúvajúc sa tak k achievementu za 100 zabití sniperom a 100 strelami do hlavy naraz.
Jeho požiadavku sme odmietli všetkými možnými variáciami slova „nie“. Pri počúvaní kvílenia toho chlapca s jeho vysokým, zúfalým hlasom som si uvedomil problém achievementov – vďaka spôsobu akým som pociťoval jeho smútok. No to len dovtedy, kým sa neuchýlil k urazenému odchodu, nechávajúc tak svoj tím na holičkách. Takéto veci sa na Xbox Live zrejme odohrávajú na dennej báze, pretože ľudia sú magori a urobia akúkoľvek kravinu, len aby získali achievement na úkor iných hráčov.
No aj napriek tomu čo som tu napísal, mám pocit, že dostať sa z mojej závislosti na achievementoch je nemožné – sú až príliš dôležité pre môj zmysel pre dokončenie a súťaživú povahu pri kamarátoch na XBL. No uvedomenie a identifikácia problému je len polovica boja a myslím, že jediné, na čo sa môžem opýtať je, či je niekto, kto to akokoľvek objasní. Je niekto taký?
zdroj: gamernode.com
