Prísť po dlhých jedenástich rokoch opäť na hernú scénu a absolútne ignorovať akékoľvek moderné trendy či súčasnú skratkovitosť, to si môžu dovoliť len tie najväčšie herné série. Shin Megami Tensei je jednou z nich. Ak nepočítame rôzne spin-offy (Persona, Devil Survivor či mnoho iných), tak platí, že jej doteraz posledný diel Shin Megami Tensei III: Nocturne vyšiel ešte v roku 2003 na PlayStation 2. Za ten čas prešlo evolúciou mnoho klasických JRPG titulov, spomeňme napríklad Final Fantasy a iné ako Dragon Quest sa dali na cestu remakov. Len štúdio Atlus vyčkávalo so Shin Megami Tensei, kým nedozrie, aby mohlo predložiť ďalšie nezabudnuteľné dielo. Nastal rok 2014 a čakanie sa skončilo. Shin Megami Tensei IV prichádza.
Táto séria si vydobyla renomé v mnohých ukazovateľoch, príbeh nevynímajúc. Povedať niečo z jej zápletky, to by odo mňa nebolo veľmi rozumné. Prezradím, že sa odohráva v post-apokalyptickom svete, ktorý ohrozujú démoni. Na začiatku možno pôsobí na sériu dosť netradične, veď japonské kráľovstvo The Estern Kingdom of Mikado, kde hlavnú úlohu zohrávajú samuraji, je na míle vzdialené technicky vyspelým prostrediam predchádzajúcich hier. Lenže dostane sa aj na také. Nechcem kaziť prekvapenia zo zvratov, no táto hra ponúka okrem Mikada aj ešte jeden futuristický, ktorý svojím razením hraničí až s cyberpunkom.
Hlavnými hrdinami sú štyria mladí samuraji, ktorí prešli úvodnou skúškou. Flynn, za ktorého hráte vy, a jeho spoločníci Isabeau, Jonathan, Walter a Navarre. Každý z nich má svoj vlastný originálny charakter, ktorý sa príbehom a následkami vašich rozhodnutí formuje. Spočiatku dostávajú len triviálne úlohy, no čoskoro sa objaví hrozba v podobe Black Samurai, teda Čierneho samuraja, ktorý začne medzi obyvateľmi šíriť tajomný skript. V tom momente do deja zasiahne aj miestny duchovný vodca, mních Abbot Hugo, ktorý v ňom cíti hrozbu, a dá našim hrdinom na prvý pohľad triviálnu úlohu. Chytiť ho. Od toho momentu príbeh naberie spád, poriadne sa rozvije a naberie snáď až kolosálne rozmery.
V deji sa však dá nájsť omnoho viac než len boj proti nejakým démonom. Nechcem zase tvrdiť, že je Shin Megami Tensei IV nejakým veľkým filozofickým dielom, no z určitého hľadiska by som mohol povedať, že príbeh hry naznačuje otázky ohľadom existencializmu, náboženstva ako takého či vplyvu moderných technológií na ľudský druh. Je Black Samurai skutočne ten hlavný dôvod, prečo vás ten kazateľ poslal do zakázaných, neprebádaných útrob jaskyne Naraku, kde prebývajú tzv. Unclean Ones (nečistí), alebo je za tým chamtivosť a túžba po moci vzácnych relikvií miestneho náboženského kultu Mikáda pod vedením spomínaného Huga? Ručím vám, že až objavíte, čo tie relikvie vlastne sú, vyrazí vám to dych.
Z hry cítiť všadeprítomnú ťažobu a beznádej. To je typickým znakom tejto série. Oproti iným sériám v tomto žánri bola vždy omnoho temnejšia a neľútostnejšia, pretože najradšej hrá tmavými odtieňmi z palety farieb. Všetko je tu zahalené do pochmúrnosti, dokonca ani tráva nie je krásne zelená, ale skôr zreteľne vyblednutá. Keď k tomu pridáte do večnej noci zahalené mesto, v ktorom prebývajú „nečistí“, vyjde vám, že si Shin Megami Tensei Iv opäť užijú hlavne tí, ktorí sa vyžívajú v depresiách.
Hrateľnosť je, aj napriek tomu, že neprináša nič výrazne nové, opäť famózna. Získavanie démonov a ich následne spájanie je skrátka nadčasové ešte aj dnes. V bojoch ovládate len Flynna a svojich troch démonov, hoci vždy je vám po ruke aj jeden z vašich spoločníkov, no toho ovláda sama hra. Gro hrateľnosti spočíva v získavaní démonických bytostí, no tých nekúpite len tak niekde v obchodoch. V bojových stretoch máte možnosť s démonmi vyjednávať a presvedčiť ich, aby sa k vám pridali. Deje sa to sériou rôznych otázok či požiadaviek, po ktorých splnení/nesplnení sa démon rozhodne, či s vami pôjde alebo bude pokračovať v boji.
Za tých niekoľko desiatok hodín sa situácie s totožnými priebehmi ich presviedčania vyskytli fakt len sporadicky. Stačí jedna zlá odpoveď alebo nevôľa dať démonovi nejakú vašu vec či časť vašich životov a strácate možnosť ho v tej chvíli získať. Niekedy však práve tá nevôľa bude démonovi po chuti a pridá sa k vám práve na základe toho. Možností, ako sa skončia vaše debaty, je fakt neúrekom, je to svieže a neskutočne zábavné. Okrem toho si od démonov môžete pýtať peniaze, a hoci vám na začiatku nebudú dávať príliš veľa, časom sa to môže zmeniť. Navyše, peňazí je tu neustále nedostatok, takže podobná schopnosť určite padne vhod.
Naverbovaním démonov to ale zďaleka nekončí, tých totiž môže následne spájať a vytvárať si tak nových, s novými schopnosťami a vyšším levelom (v hre je prítomných až 400 démonov!). V Cathedral of Shadows sa vám po novom na hlavnej obrazovke zobrazia tri najvýhodnejšie mixy, no okrem toho si môžete pár klikmi pozrieť všetky dostupné fúzie. Vytvárať si môžete dokonca aj porazených bossov, no na to je potreba určitý level a mať v zásobe konkrétne bytosti. V Cathedral sa vám všetko prehľadne zaznamenáva a ak potrebujete nejakého démona, ktorého ste už raz chytili, môžete si ho za určitú čiastku peňazí proste vyvolať. To ale nie je rozhodne lacná záležitosť.
Okrem toho si môžete nakupovať aplikácie do vášho inteligentného systému so sexi ženským hlasom Burroughs. Ten systém je vlastne niečo ako Pip-Boy 3000 z Fallout 3, ktorý máte na ruke a vykonávate v ňom všetky aktivity – skenovanie okolia, fúziu démonov, nakupovanie aplikácií, zaznamenávanie úloh, sledovanie mapy či ukladanie hry. Aplikácie zahŕňajú schopnosti rôzneho druhu ako zväčšovanie vášho možného počtu chytených démonov, počtu možných použiteľných skillov v bojoch alebo aj možnosť fúzie takých démonov, ktorých level prevyšuje ten váš, získavanie väčšieho počtu peňazí od démonov, možnosti automatického zvyšovania HP a MP pri chôdzi či zvyšovanie počtu získaných expov počas konverzácie s démonmi.
Čo sa týka pohybu po hernom svete, existujú tu tri spôsoby. Po kráľovstve Mikado sa môžete pohybovať len tak, že si na mape proste vyberiete jej časť a následne sa vám zobrazí jej statická obrazovka s rôznymi postavami. Nič viac, nič menej. Futuristické mesto je už stará známa mapa s rôznymi cestami, po ktorých sa pohybujete len ako šípka. Priamo ovládať postavu v 3D svete budete môcť až v dungeonoch alebo na špecifických, pre príbeh dôležitých miestach. Ovládanie je v podstate totožné s tým v Shin Megami Tensei III: Nocturne a ak sa vám páčilo vtedy, tak sa vám bude aj tu.
Pohyb v 3D svete je proste jedna báseň. Hra ponúka tú najúchvatnejšiu grafiku, akú môžete na handhelde Nintendo 3DS zažiť. Nádherné textúry ma osobne dostali do kolien, prostredie je plné detailov, ktoré napríklad dovoľujú čítanie rôznych, aj menších nápisov na stenách. Ak si k tomu zapnete aj 3D efekt, pochopíte moje ničím nekazené nadšenie. Vtedy sa vám len zvýraznia rôzne detaily ako prúdenie vzduchu z klimatizácie či zvláštny opar vo vzduchu.
Nespomenul som ešte veľmi dôležitý prvok, ťahové súboje. Do série pribudla, aj napriek mojim úvodným slovám, predsa len určitá moderna, a to konkrétne v tom, že nepriateľov už vidíte na mape. Teda nie ich konkrétne, ale len ich duchov, na ktorých môžete zaútočiť alebo sa im, ak ste dosť šikovní, aj vyhnúť. Súboje sú v tradičnom „first-person“ pohľade, kedy začína tá strana, ktorá si získala výhodu zaútočením v 3D priestore. Najdôležitejšou novinkou je tu tzv. „Smirk“ systém. Ak odhalíte nepriateľovu slabú stránku, tak máte vysokú šancu, že dostanete tento status, čo znamená, že ak na vás príde v ďalšom kole rad, zvýšia sa vám určité štatistiky ovplyvňujúce silu úderov či schopnosť vyhýbaniu sa nepriateľským útokom a taktiež dostanete jeden ťah navyše.
Shin Megami Tensei IV je neuveriteľne náročná hra. Nikdy si nebudete môcť byť istí, či vás neskolí obyčajný démon v radovom súboji. Stačí, ak vaša postava netrafí, a tak sa dostane na rad nepriateľ, získa status Smirk a roznesie vás na kopytách. Najväčšie nebezpečenstvo tkvie v bossoch, z ktorých prakticky každý patrí do kategórie najtuhších. Priznám sa, že som sa jedného, konkrétne Minotaura, pokúšal poraziť celý týždeň. Tí bossovia sú neľútostní hlavne v tom, že oni nemajú problém vám zasadiť ten najsilnejší úder hneď na začiatku boja a vám tak ostanú len oči pre plač (nasledované loadom). Preto pri súbojoch dosť záleží aj na šťastí, čo môže byť niekedy dosť nepríjemné. Celkovo sú však súboje veľmi dobre vyvážené, žiadajú si silné strategické myslenie a hlavne odvahu vedieť zariskovať.
Vaša postava leveluje po získavaní expov po vyhratých zápasoch. Ak dosiahnete level, môžete si sami určiť, do akých atribútov (strength, dexterity, magic, agility a luck) si vložíte 5 bodov. Tým vám hra dáva šancu, či sa budete zameriavať skôr len špecificky na kúzla, meče alebo na strelné zbrane. Môžete to robiť, samozrejme, od výmyslu sveta, zvyšovať si všetko rovnomerne alebo len určité štatistiky. Spolu s vami levelujú aj démoni, ktorým sa odomykajú rôzne schopnosti. Niekedy vám pri levelovaní démon ponúkne, že si môžete od neho vziať nejakú schopnosť a využívať ju tak aj vy. Ich počet odomykateľných skillov je síce obmedzený, no aj napriek tomu sa vám bude sporadicky stávať, že sa vás opýta, či si môže nejaký skill vymeniť za úplne iný.
Do vášho Burroghs sa vám budú zaznamenávať aj úlohy, ktorých je tu doslova tony. Hra oplýva mnohými vedľajšákmi, ktoré sú skôr klasického razenia – priniesť niekomu nejakú vec, niečo odniekiaľ získať či proste niekoho poraziť. Môžete dokonca zápasiť v miestnom „koloseu“ a získať tak slávu. Možností je tu mnoho a ak chcete preskúmať každý kút v hre, zaberie vám to pekných pár desiatok hodín. Skvelému obsahu dodáva zmysel taktiež fantastická hudba, ktorá niekedy znie melancholicky (skvelý motív gájd v Mikáde), inokedy doslova ako z Resident Evil. Úžasné sú taktiež bojové témy.
Hra ale oplýva aj niekoľkými neduhmi, nie je ich síce veľa, no zamrzia. V prvom rade by som povedal, že systém rozhovorov s NPC postavami je proste nudný. Nielen to, že tie postavy sú len spirity v nízkom rozlíšení (to trestuhodne platí aj o démonoch, ktorým čelíte v bojoch), interakcia s nimi je dosť zastaraná. Na hornej obrazovke stoja napríklad traja vedľa seba a na spodnej obrazovke máte napísané, kto vlastne sú. Následným kliknutím na ich pomenovania vám niečo povedia. A to je všetko. Zatiaľ čo v ostatných RPG som mal rád opätovné prekecávanie prostredia kvôli novým názorom a informáciám, tu sa mi práve kvôli tomu nudnému štýlu vôbec nechcelo. Statická obrazovka, statické postavy s hnedými kruhmi namiesto tvárí, no proste hrozné.
Ďalším prvkom, ktorý sa mi stal v očiach časom otravný, je postava menom Charon. Ak zomriete, neobjaví sa vám automaticky GAME OVER obrazovka, ale dostanete sa do podsvetia k rieke Styx, kde na vás bude čakať Charon. Ten vám ponúkne možnosť vrátenia sa naspäť do sveta bez straty získaných expov či schopností, a to po zaplatení určitej čiastky peňazí. Problém je v tom, že tie čiastky sú neúnosne vysoké, a tak radšej zvolíte cestu loadu uloženej pozície, než aby ste mu mali platiť tisíce, ktorých nazbieranie je v tejto hre záležitosťou niekedy aj niekoľkých hodín! Tu nastáva ďalší problém, celá sekvencia sa proste nedá preskočiť, a tak musíte pretáčať každú jeho repliku. Najotravnejší fakt je, že on vám ponúkne možnosť vrátenia sa za peniaze hneď dvakrát za sebou, či teda fakt stojíte za svojím rozhodnutím. Časom mi to išlo skutočne poriadne na nervy.
Za ojedinelý problém by som určil aj AI ovládajúcu vašich spoločníkov – samurajov. Tým sa niekedy, bohužiaľ, stane, že na nepriateľa vyšlú také kúzlo, voči ktorému má imunitu, a to dokáže zvrátiť vo váš prospech rozbehnutý súboj. Nestáva sa to ale často. To je asi tak všetko, čo by som mohol povedať, že mi na hre vadilo. Shin Megami Tensei IV je skutočne famóznym, náročným a dospelým dobrodružstvom, ktorý sa okamžite zaradil medzi najlepšie RPG hry tejto platformy. Ak by som smel ísť ešte ďalej, povedal by som, že je absolútne to najlepšie. Z tejto hry sa časom stane nespochybniteľná klasika.
Informácie o hre
Žáner: JRPG
Výrobca: Atlus
Distribútor v GB: Nintendo
Distribútor v SR: Conquest
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk