V literárnej predlohe Sherlocka Holmesa sa píše: „Keď vyradíte všetko, čo je nemožné, čokoľvek vám zostane – byť by to bolo nanajvýš nepravdepodobné – musí byť pravda“. Táto logická dedukcia najznámejšieho detektíva všetkých čias sa dá aplikovať aj v prípade Diablovej dcéry; napriek mnohým nedostatkom, ktoré má v úvodnej časti hry ovalili ako smrad z márnice, je nová zbierka Holmesových prípadov ľahkým dezertom pre harcovníkov krimi a potešením pre nováčikov, ktorí do sveta zločinu vstupujú po prvýkrát.
Ak by som premýšľal nad tým, či si kúpiť alebo nekúpiť The Devil´s Daughter, určite by ma zaujímalo najmä to, aké prepracované sú detektívne mechaniky a či sú poňaté atraktívnou formou. Predsa len, hra je stále len hrou a byť by predo mňa postavila akokoľvek ťažké výzvy, odmenou za úspech by mi bol len pocit zadosťučinenia z toho, že som prechytračil rafinovaného vraha – a v podstate aj celý Scotland Yard. V hrách vždy platí, že cesta je dôležitejšia než cieľ, takže ak mám nové dobrodružstvá Sherlocka Holmesa zhodnotiť správne, musím si položiť tú správnu otázku.
Dostanem za 30 eur viac než len dobre napísanú interaktívnu detektívku?
„Nič nie je klamlivejšie než očividný fakt“
– Sherlock Holmes
Pre hráčov, ktorí už mali to potešenie s prechádzajúcimi časťami, nebude Devil´s Daughter veľkým prekvapením. Ani tentoraz nechýba Holmesov neodmysliteľný spoločník Watson, najlepší nos v Británii v podobe psíka Tobyho či uličník Wiggins, Holmesove oči a uši v úzkych uličkách Londýna. Comeback čaká aj obľúbené herné mechaniky pevne späté s bohatou sériou „holmesoviek“ – Sherlockova (ne)omylná dedukcia a spájanie faktov, bohatá predstavivosť kvôli rekonštrukciám prípadov a zber dôkazov a informácií pomocou rozhovorov a pozorovaní.
Noviniek nie je veľa, ale stoja za zmienku. Po prvýkrát v sérii dostane hráč možnosť preskúmať mestské ulice, ktoré dýchajú viktoriánskou atmosférou a dobovým životom. Od pacholka oproti si môžete kúpiť noviny a zistiť, čo je nové, môžete sa prejsť ku konskému taxíku a zviezť sa na miesto činu a… mno, a to je asi tak všetko. Ak dúfate, že sa dočkáte menších úloh či iných aktivít nesúvisiacich s príbehom, je mojou nepríjemnou úlohou sklamať vás. Novinka v podobe „mestského života“ je na prvý pohľad pôsobivá, no po desaťminútovej prechádzke Londýnom z 19. storočia zistíte, že ide len o prázdnu kulisu, na ktorú sa treba pozerať len z prednej strany. Inak riskujete, že odhalíte pravdu v podobe dverí, ktoré sa nedajú otvoriť a tvárí, ktoré sa nedajú osloviť. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale balansovať na latke ma skutočne baví len prvých desať sekúnd.
Ukrajinskí vývojári zo štúdia Frogwares okrem samotnej mapy prepracovali aj ústrednú postavu, teda Sherlocka Holmesa. Kým v posledných dieloch detektívov imidž vychádzal z knižnej predlohy, v Devil´s Daughter je protagonista oveľa modernejší a mladší, a už na prvý pohľad pripomína herca Roberta Downeyho Jr., teda predstaviteľa Sherlockovej najnovšej filmovej adaptácie (Sherlock Holmes a Sherlock Holmes: Hra tieňov). Zmeny sa, pochopiteľne, dočkal aj dabing, ktorý síce nevyniká, no ani nehaní výtvor dizajnérov. Nový Sherlock Holmes mi, úprimne povedané, sedí na prvý pohľad viac než jeho stará verzia, no v tomto smere ide naozaj o preferencie konkrétneho hráča. Mne sa Downey vo filmových „holmesovkách“ páčil a to, že sa tvorcovia Devil´s Daughter zjavne inšpirovali úspechmi na striebornom plátne, mi ani v najmenšom neprekážalo.
Podobne ako v predchádzajúcej časti, aj teraz bude herný Sherlock čeliť morálnym dilemám, ktoré hráčovi umožňujú rozhodnúť o osude obvineného. Je vraždiaci psychopat zodpovedný za svoje činy, alebo za neho koná šialenstvo a pomätenosť? A je to vôbec okolnosť, ktorú by ste mali brať do úvahy? Element je fajn a musím priznať, že ma prinútil záver hneď prvého prípadu niekoľkokrát opakovať, pretože som si nebol istý svojím rozhodnutím – no v konečnom dôsledku to zasa nie je veľká veda. Nech sa už rozhodnete akokoľvek, vyšetrovanie je u konca a vy si môžete s Watsonom buchnúť šampanské. Či ste niekoho poslali za mreže alebo do blázinca, to vás už trápiť nemusí… a pravdepodobne ani nebude. Veď vás predsa čaká ďalší prípad.
Reálny efekt svojho morálneho kompasu nebudete prežívať najmä preto, že príbeh je rozdelený do niekoľkých vzájomne nesúvisiacich prípadov. Namiesto jednej ucelenej dejovej roviny na vás čaká niekoľko menších a samostatných. V prvom, napríklad, budete riešiť príbeh chlapca, ktorému zmizol otec, v ďalšom sa zasa budete snažiť prísť na kĺb tomu, ako mohla kovová socha prebodnúť majetného archeológa. Na prvý pohľad možno fádne alebo otrepané zápletky, no ako to už v detektívkach býva, očividný fakt býva súčasne aj tým najzradnejším.
Potom tu je, samozrejme, Sherlockova dcéra, ktorú sem-tam uvidíte v cut-scénach. Žeby to malo nejakú spojitosť s názvom dielu? Alebo nás autori chceli naschvál zmiasť? To už, priatelia, budete musieť zistiť sami.
Pri vyšetrovaní zločinu, teda pri koreňovej aktivite celej hry, si budete pomáhať niekoľkými, pre fanúšikov série dobre známymi mechanikami. Vašou základnou menou, za ktorú si budete kupovať ďalší postup v hre, budú informácie. Tie budete získavať viacerými metódami, a jednou z najbežnejších bude zber dôkazov pomocou rozhovorov s podozrivými osobami a so svedkami. Získané údaje navyše budete musieť roztriediť na pravdu a lož. Sherlockova povestná všímavosť pri konverzáciách pomôže, aby vám neunikol ani ten najmenší detail. Keď vám teda šéf prestížneho londýnskeho klubu, v ktorom sa stala vražda, povie, že o príchode obete na miesto činu nevedel, môžete ho konfrontovať pomocou nájdeného telegramu od nebohého, v ktorom ho na svoj príchod vopred upozorňoval a ktorý ste našli práve na stole inkriminovanej osoby. Odmenou vám bude zistene, že dotyčná osoba klamala… ale prečo? Hm, hm…
Samozrejme, úspešná konfrontácia nie je nikdy zaručená. K dôkazom sa budete musieť najprv dostať a keď nastane ten pravý čas, bude na vás, ktorý z nich použijete. Sherlock síce môže byť neomylný, ale v prípade hráča stačí drobná nepozornosť alebo chyba v logickom uvažovaní, aby ste za hromženia načítavali poslednú uloženú pozíciu. Alebo aj nie, keďže manuálne ukladanie hra nepodporuje a všetko funguje automaticky na báze „checkpointov“.
Každá nadobudnutá informácia predstavuje možný dôkaz o vine alebo nevine podozrivej osoby, a okrem selekcie na pravdu a lož a tiež na to, čo je relevantné a čo, naopak, nepodstatné, budete musieť jednotlivé poznatky spájať do dedukcií a tie následne do teórií. Sherlockov palác sa totiž nenachádza na Baker Street, ale v jeho hlave, a práve vstup do géniovej mysle na mne zanechal najväčší dojem.
Bez vyšetrovania v teréne sa síce nezaobídete, no zázrak poznania v podobne vyriešenia prípadu sa odohráva práve medzi detektívovými ušami. Z dvoch informácií vytvoríte dedukciu, z viacerých dedukcií teóriu a keď všetko navzájom pospájate, vyjde vám určitý záver. Ten, samozrejme, nemusí byť nutne správny – ak spravíte chybu pri dedukciách, nemôžete očakávať, že obviníte skutočného vinníka. Vzorec je vždy rovnaký, ale ak vymeníte premenné… Celý proces pripomína jednoduchú logickú minihru, v ktorej kombinujete informácie, vytvárate tvrdenia a tie následne spájate medzi sebou, aby ste vyvodili jednoznačný záver.
Na(ne)šťastie, hra je zhovievavá a aj keď spravíte chybu, nakoniec budete mať vždy príležitosť prípad úspešne vyriešiť. Príbeh vás po celý čas drží za ručičku a ani zvýšenie obtiažnosti (v hre sú len dve) na vysokú to nezmení – len pri skúmaní osôb počas dialógov a vytváraní ich profilu budete mať obmedzené množstvo času. Pri zbere dôkazov vás hra nepustí ďalej, pokiaľ nezozbierate všetko a následne vám poväčšine sama povie, kam máte ďalej ísť alebo čo máte spraviť. Ak sa pri konfrontácii pomýlite a nesprávne si spojíte tvrdenie s konkrétnym dôkazom, síce vám unikne nejaká dôležitá skutočnosť, no nejakým spôsobom sa vždy posuniete ďalej tak, aby ste mohli svoje snaženie korunovať úspechom. Ak sa máte niekam vkradnúť a prichytia vás, hra jednoducho vráti čas a dá vám šancu svoj postup zopakovať, tentoraz správne. Ak si o niekom vytvoríte nepresný profil, bude vás to mrzieť, pretože sa to vrátiť nedá, ale aj tak si napokon z dôkazov a dedukcií vyskladáte cestičku k vrahovi.
Priznám sa, od Sherlocka Holmesa som očakával niečo komplexnejšie a lineárny prístup ma mierne sklamal, hoci vzhľadom na predchádzajúce časti nejde o nič nové. Teraz máme rok 2016 a ak chce odo mňa niekto 30 eur za hru, poprosil by som viac než len starý model s niekoľkými dekoráciami navyše. Trúfam si dokonca tvrdiť, že vývojári prepásli svoju šancu vytvoriť niečo naozaj pamätné a svojim priaznivcom ponúkli síce overenú, no stále rovnako chutnajúcu zmes lineárnej, vopred vydláždenej logiky, kde skrátka nemáte ako stúpiť vedľa.
A tu sa vraciam k Sherlockovmu palácu mysle, jedinému miestu v celej hre, kde niečo môžete naozaj pokaziť bez toho, že by vám to hra nejakým spôsobom okamžite vyhodila pred oči. Dedukcie nie sú vždy jednoznačné a vy si budete musieť vybrať, ako si kombináciu dvoch dôkazov vysvetlíte a čo vlastne znamenajú. Platí tu podobný princíp ako v matematike – ak v zložitom príklade spravíte byť len jediný chybný výpočet, výsledok komplexnej operácie nebude správny.
Okrem dedukcie si budete pomáhať aj predstavivosťou a detektívnym šiestym zmyslom. Podstatné pre vás bude nielen to, čo vidíte, ale aj to, voči čomu je bežný človek slepý. Ako Sherlock Holmes si neraz budete musieť domyslieť, čo asi viselo na prázdnom háčiku na stene alebo ako sa vlastne celá vražda odohrala. Zistenia budete opäť musieť porovnávať s inými získanými informáciami a výsledkom bude už spomínaná dedukcia.
Žiaľ, aj v tomto prípade platí, že každý váš krok koordinuje neúprosná vôľa tvorcov. Šiesty zmysel či predstavivosť síce môžete aktivovať kedykoľvek, ale pokiaľ sa nebudete nachádzať presne v tej pravej situácii, kedy vás hra sama upozorní, že teraz je ten správny moment, bude vám to nanič. Nadiktovaný a lineárny postup vás budú sprevádzať vždy a všade, takže vo výsledku budete mať pocit, že skôr než vy Sherlocka ovláda on vás. V literárnej detektívke by to bola samozrejmosť, ale v hre by som si prosil, aby mi dala možnosť niečo skutočne dokašľať. V logickej hitparáde by mal predsa každý mať šancu niečo pokaziť, alebo to, naopak, spraviť po svojom.
Ak si odmyslíme zaujímavé, no povrchne spracované herné mechaniky detektívneho zmyslu a predstavivosti, zostanú nám dva dôležité aspekty, bez ktorých sa dnes žiadna hra nezaobíde –technické spracovanie a príbeh.
Keďže absentuje celistvá dejová línia a samotná hra sa skladá z viacerých samostatných kriminálnych prípadov, nemôžeme očakávať grandiózny zážitok ako pri čítaní diel od svetoznámych autorov detektívok. Je to škoda, určite by som si vedel predstaviť gameplay, ktorá sa točí okolo jedného hlavného a pekelne zložitého vyšetrovania, ktoré by sa niekoľkokrát nečakane zvrtlo a prípadne aj rozvetvovalo do viacerých „bočných“ mini prípadov. Nielenže by som sa vedel do hry viac „zažrať“, ale aj zážitok z hrania za Sherlocka Holmesa by bol osobnejší a záživnejší. Táto fiktívna postava má nepochybne svoju vlastnú auru, vlastný charakter, a objavovať jeho originálne aspekty by bolo viac než zaujímavé. Takto, žiaľ, vnímam Sherlocka Holmesa ako médium, cez ktoré objasňujem zločin, a nie ako prvotriedneho detektíva a ľudskú bytosť s vlastnými návykmi, fóbiami a danosťami.
Príbehy jednotlivých dejstiev sú však, našťastie, decentné a z môjho pohľadu im niet čo vytknúť – možno len dĺžku. Nechýbajú zvraty, bez ktorých sa nezaobíde žiadna kvalitná detektívka, osobné motívy či nadprirodzené javy – každý si nájde to svoje a trúfam si tvrdiť, že väčšina hráčov bude s kompozíciou prípadov a pozadím vrážd spokojná. Na strane druhej však nedám ruku do ohňa za to, že ostrieľaných fanúšikov Hercula Poirota a jemu podobných niektoré Sherlockove závery neprekvapia. Ja som bol spokojný, ale zase… pred Vraždou v Orient exprese som vždy uprednostňoval fantastiku a sci-fi.
Oproti predošlým dielom sa zmenila aj vizuálna stránka, a to k lepšiemu. Textúry sú krajšie, modely postáv uveriteľnejšie a celkovo vzaté ide o pokrok. Tým ale chvála za technickú stránku viac-menej končí, pretože ak si grafiku hry porovnám s inými tohoročnými titulmi, jednoducho nemôžem byť absolútne spokojný. Celkovo to vyzerá pekne, to áno, ale pri bližšom a najmä náročnejšom pohľade badať zastaranosť. Modely Sherlocka a Watsona oku ešte dokážu ulahodiť, no inak je dizajn postáv tesaný príliš hrubým dlátom. Dobovú viktoriánsku Britániu, na strane druhej, treba pochváliť. Má svoju atmosféru a krásne dotvára prostredie Sherlocka Holmesa. Škoda len, že to tvorcovia nepohnali ďalej a uspokojili sa len s už spomínanou kulisou.
Samozrejme, vizuálna stránka, ktorá o niekoľko rokov zaspala dobu, zväčša nepatrí medzi najväčšie prekážky k vysokému hodnoteniu. Optimalizácia ale áno a v prípade Devil´s Daughter sa Ukrajincom podarila mimoriadne odfláknutá práca. Snímky za sekundu, teda fps (frames per second), klesajú ako teploty v Rusku, a to najmä počas rozhovorov a cut-scén, vertikálna synchronizácia je nastavená na polovicu bežnej obnovovacej frekvencie monitora, teda na 30 fps, a trhanie obrazu (screen tearing) je bez nej oči trhajúce. Aby som získal uspokojivý výkon bez nejakých grafických kompromisov, musel som zabudovanú VS vypnúť a nasilu ju pretlačiť cez kontrolný panel nVidia. Skúšal som hru zapnúť aj na niekoľko rokov starom notebooku a ani pri znížení z Full HD len na HD (1280x720p) som z hry nevyžmýkal viac než 20 fps. Problémom som sa nevyhol ani na GTX 780, kde častý a nevysvetliteľný pokles snímkov za sekundu neraz zapríčinil, že namiesto zážitku som si z hry odnášal len frustráciu.
Tŕňom v oku mi, okrem skokov v fps, boli aj zbytočne dlhé načítacie časy. Ak by sa väčšina hry neniesla v duchu „choď do bodu A, pozbieraj dôkazy a potom choď do bodu B“, prešiel by som to mlčaním, no podstatnú časť vyšetrovania strávite premiestňovaním sa po mape Londýna. Výhodou je aspoň to, že počas jazdy v kočiari si môžete spätne prechádzať nájdené dôkazy a vyhodnocovať ich, no ak ich náhodou nebudete mať dosť, čaká vás jednoducho mŕtvo strávený čas.
Napriek všetkému som si nového Sherlocka užil, a to ani nepatrím k najväčším priaznivcom detektívok. Technické nedostatky sú neprehliadnuteľné, no dajú sa odpustiť, ak sa sústredíte na atraktívne a, chvalabohu, rôznorodé prostredie a postupne gradujúcu zápletku a rozuzlenie série samostatných prípadov. Monotónne vyšetrovacie postupy autori sem-tam okorenili dramatickými situáciami, v ktorých pôjde hlavnej postave o život, alebo „stealth“ prvkami, ktoré by ste možno v takejto hre nečakali. Summa summarum je Sherlock Holmes: The Devil´s Daughter zaujímavou a zábavnou hrou, ktorá výrazne neodbáča z koľají predošlých častí, no ani ich nejako zásadne nerozširuje. Za nás trojka, aj keď s hviezdičkou.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Sherlock Holmes: The Devil´s Daughter 2016
Sherlock Holmes: The Devil’s Daughter je fantastické dobrodružstvo s unikátnou hrateľnosťou, v ktorom sa vyšetrovanie spája s akciou a prieskumom a prináša tak neobyčajný zážitok, ktorý otestuje hranice vašej psychickej odolnosti a vašej inteligencie.
- Platforma: PC
- Žáner: Adventúra
- Výrobca: Big Ben Interacitve
- Distribútor v SR: HYPERMAX
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: HYPERMAX
