Dishonored prišiel, videl a zvíťazil. Tam, kde reboot Thiefa absolútne zlyhal, Dishonored ponúkol úžasný leveldizajn, podporený absolútnou voľnosťou a výborným artdizajnom. Chýb bolo málo, a to sa autori pokúsili opraviť v pokračovaní. Všetko v štýle väčšie, lepšie, prepracovanejšie!
Jednou zo slabších vlastností hier (a tých bolo minimum), bol príbeh. A to aj napriek tomu, že vybudovanie sveta, jeho identity a hlavne artštýlu, ktorý ho jasne separuje od konkurencie, je výborné. Je totiž rozdiel, či sa príbeh vytvára ako lepidlo medzi jednotlivými levelmi, alebo či sa najprv vytvorí príbehová kostra a do nej sa dosadzujú udalosti. Do prvej kategórie spadá prvý aj druhý Dishonored. Príbeh tam je, no je skôr tlačený do úzadia, a tak je veľmi predvídateľný a plný klišé. A týmto som vám asi povedal, že rovnakým problémom, aký bol v jednotke, trpí aj dvojka.
Pritom potenciál tu jednoznačne bol. Emily sa stala kráľovnou a Corvo, jej otec, ochrancom trónu. Všetko sa zmení po tom, ako sa zjaví žena, ktorá si nárokuje pozíciu na tróne. Vďaka svojim magickým schopnostiam sa ho aj zmocní a vyženie hlavného hrdinu preč. Áno, iba jedného, nakoľko si na začiatku hry vyberáte, či chcete hrať za Corva, alebo za Emily, čo výrazným spôsobom podporuje znovuhrateľnosť. No zasa nie až do takej miery, ako by si človek predstavoval pred vydaním. Takže cieľ je jasný. Zastaviť Delilah a získať trón späť.
Či bude vaša cesta po Karnace (miesto, kde sa dvojka odohráva) krvavá, alebo cesta „tichošľapa“, ktorý obchádza všetko živé a hľadá alternatívne cestičky, ako sa vyrovnať so vzniknutými situáciami. A autori to vedia, ich zámerom je poskytnúť hráčom čo najviac možností podporujúcich kreatívny prístup. Leveldizajn, bočné úlohy, zbieranie informácií a rozhodnutia, do ktorých schopností investovať runy, to všetko dláždi cestu vpred, a ponúka dôvod na to, prečo sa túlať po lokalitách a hľadať všetky možné dokumenty a indície, rovnako ako aj spomínané runy a „bonecharms.“
Nič v hre totiž nie je isté a ak nebudete prehľadávať prostredie, je dosť možné, že sa k alternatívnym spôsobom eliminácie protivníkov ani nebudete vedieť dostať. Jedno je však isté, celá hra sa dá prejsť bez jedného zabitia, a dokonca bez toho, aby vás niekto videl a odhalil. Všetko je to na vás, na tom, ako sa rozhodnete hru hrať a aký odkaz chcete po sebe zanechať. Vaše činy ovplyvňujú prakticky všetko, od toho, ako prostredie vyzerá až po to, ku akému koncu sa prepracujete.
Autori vás do ničoho netlačia, ponúkajú maximum slobody a minimum cutscén. Opäť je spoľah na to, že materiál, ktorým sú noviny či zberateľské predmety, vám poskytne obraz o tom, čo sa vo svete deje. Povinné to nie je, no spôsob, ako vás k tomu nenútene hra motivuje, je výborný. Totižto takmer všetko v hre je neoznačené a je iba na vás, aby ste to objavili. Máte k dispozícii cieľ a približnú lokáciu, no všetky vedľajšie úlohy, miesta trhov, kde nakupujete novú výbavu a vylepšujete starú, a takisto aj predmety na vylepšenie vašich schopností, sú vo svete roztrúsené a čakajú, kým ich objavíte a naplno využijete ich potenciál. Je napríklad možné, že kvôli lineárnemu postupu, ktorý zvolíte, sa ani nedostanete k druhej možnosti eliminácie vášho cieľa a budete ho musieť jednoducho zabiť.
Každá minca má však dve strany. V každej lokalite sú rozmiestnené runy, zlepšujúce vaše schopnosti, a aj tzv. bonecharms, predmety, ktoré ponúkajú malé vylepšenia základných schopností v rôznych oblastiach. Ak budete dôkladní, môže sa stať, že v neskorších leveloch sa stanete až príliš silní oproti schopnostiam ostatných. No ak zas prostredie neprehľadávate dostatočne, môže sa stať, že to nemilo pocítite. Zároveň však musím skonštatovať, že hra sa dá prejsť aj bez investovania do čo i len jedného vylepšenia.
Leveldizajn hry je výborný a konštantne prekvapuje hráčov novými prvkami. Niekedy až prekvapí, čo všetko sa dá vymyslieť a implementovať do hry s cieľom renovovať žáner a poskytnúť tak čo najväčšiu variabilitu. Hneď ako ste zžití s pravidlami herného sveta a počítate s možnými úskaliami, autori vždy pridajú niečo nové, čo osvieži danú misiu, aby všetky nezapadali do rovnakého konceptu, a hra tak neupadla do stereotypu. Hráčom dali do rúk absolútnu slobodu, pričom sú možné viaceré možnosti postupu. A to či už plánujete hru prejsť tak, aby vás nikto nevidel, alebo ste typy, čo radi omračujú nepriateľov. Dokonca je možná aj cesta „pištole a kuše“ a len a len hráči rozhodujú o tom, ako ďalej.
Hra si zachovala úžasný artštýl, ktorý sa pomaly stáva synonymom tejto hry a ponúka niečo, čo si hráči počas hrania zapamätajú. Treba zobrať do úvahy, že hra beží na novom engine – modifikovanom idTech-u. Ten trpí podobnými neduhmi ako jeho predchodca (slabšími textúrami) a priniesol aj hromadu problémov na PC platforme, ako aj v konzolových verziách. Ide najmä o časté framedroppy, a dokonca aj o občasné pády. A tým by sa vývojári rozhodne chváliť nemali. No aj napriek tomu, keď po 9 – 10-hodinách hru v úžasnom artštýle skončíte, máte chuť vrátiť sa do sveta Dishonored znova!
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Dishonored 2 2016
V Dishonored 2 sa ujmete úlohy dvoch postáv, ktoré ste stretli už v prvej časti. Prvou je dobre známy hlavný hrdina Corvo a druhou je Emily Kaldwin. Princezná, ktorá sa stala božou rukou a trestá tých, ktorí svoju moc zneužívajú pre svoje vlastné sebecké účely. Pripravte sa na nové zbrane, schopnosti a značne vylepšený pohyb v rozsiahlych lokalitách.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: hra z pohľadu prvej osoby
- Výrobca: Arkane Studios
- Distribútor v GB: Bethesda Softworks
- Distribútor v SR: CENEGA
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
