Séria Monster Hunter je už od svojho vzniku známa tým, že sa vo svojich spin-offoch necháva inšpirovať inými žánrami, ktorých prvky by v hlavnej sérii len sťažka prešli. Povedzme si to úprimne, sú akýmsi posvätným grálom, na ktorý si fanúšikovia nedajú len tak siahnuť a radikálnejšie novinky berú často ako svätokrádež. Z toho dôvodu sa tvorcovia preplnení nápadmi musia obrátiť inam a naskočiť na vedľajšiu koľaj spin-offov. Ak by ste si teda náhodou mysleli, že Monster Hunter Stories je prvý medzi takýmito pokusmi.
Nie je ani prvým, ani druhým, ba ani tretím. Je už celkovo deviatym takýmto prírastkom, ktorý z celkového pohľadu jednoznačne patrí medzi tie najodvážnejšie. Aj keď stále nemá na podivnosti typu Monster Hunter: Dynamic Hunting, akčnú hru nevalnej kvality pre mobily, alebo Monster Hunter Diary, desivú zvrátenosť pre PSP. Je treba povedať, že na ne, našťastie, nemá. Monster Hunter Stories je totižto na rozdiel od nich vo svojom jadre milou, zábavnou a chytľavou príbehovou hrou, ktorá síce radikálne mení zákonitosti hlavnej série, no zároveň ju dokáže podarene obohatiť tým, že ju prenáša do zatiaľ neprebádaných vôd tradičných japonských RPG hier.
Hra rozpráva príbeh o troch kamarátoch z horskej dedinky Hakum Village, ktorí už dospeli do takého veku, aby sa mohli stať Jazdcami (Rider – v originálnom znení). Jazdci nesú vo svojom srdci dôležité poslanie. Tí, na rozdiel od Lovcov (narážka na hlavnú sériu Monster Hunter), príšery nelovia, ale chytajú, starajú sa o ne a spriateľujú sa s nimi vytvárajúc tým jedno trvácne puto. To je aj gro celej hrateľnosti, ktoré je z veľkej časti zamerané na hľadanie príšer, ich levelovanie, získavanie nových schopností a tak ďalej.
Veľmi na mňa zapôsobilo tempo rozprávania príbehu. Tam, kde by sa v iných hrách príbeh okamžite rútil strmhlav priamym smerom ku koncu, Stories na to ide úplne pozvoľna. Kým sa stanete Jazdcom, prejde niekoľko pekných hodín, počas ktorých okúsite, aké je to byť ešte len chlapcom bez starostí a povinností. Zatiaľ čo robíte triviálne úlohy a tak trocha aj mladícku nerozvážnu neplechu, v Hakum Village sa pekne udomácnite a budete mať pocit, že ste tam fakt prežili kus života, kým vás hra a jej príbeh nedonútia teplú posteľ domova opustiť.
Vy, chlapec Lute, sa tým Jazdcom nakoniec aj stanete, no udalosti v príbehu narušia typickú kamarátsku trojku a tá sa roztrhne, pričom na každého bude čakať iný osud. Tak, ako to v dobrých RPG hrách býva, je tu zlo, ktoré treba poraziť. Zlo v tomto prípade predstavuje akýsi mor v podobe tmavofialovej pary, ktorá pohlcuje príšery a núti ich vykonávať hrôzostrašné činy. Otázky, čo to vlastne je, kto za tým stojí a aké miesto v kontexte udalostí máte vy, vám zodpovie samotná hra správnym dávkovaním príbehových cutscén.
Príbeh sa mi páčil a ako rozptýlenie od nepríbehových hier hlavnej série poslúži skvelo. Musím ale povedať, že aj keď mi sadol dej a jeho postavy, z ktorých musím poukázať hlavne na mačiaka Navirou slúžiaceho ako parádne pojatého kamoša zľahčujúceho svojimi narážkami vážnejší tón príbehu, nejde zase o nič originálne a v mnohých častiach je dej predvídateľný. Na druhej strane, ide o oddychovú hru, ktorá sa nikam neponáhľa a nepredstavuje nejakú veľkú výzvu ani čo sa stupňa obťažnosti týka. Preto si určite nebudete lámať hlavu v prípadoch, keď si niečo domyslíte skôr než vám to hra sama ukáže.
Tým hlavným pokrmom hrateľnosti je už spomínaná starostlivosť o chytené monštrá. Tie sa musia najprv vyliahnuť z vajíčka, ktoré predtým ukradnete z hniezd náhodne sa objavujúcich vždy na iných miestach. Kradnutie ide väčšinou poľahky, no v prípade raritnejších monštier je lepšie radšej sa pripraviť na možný súboj s matkou, resp. otcom tých vajíčok. Z hniezda môžete vybrať vždy niekoľko vajec, no vziať si môžete len jedno. Trocha sa mi nepáčil tento systém, nakoľko v prípade, že sa rozhodnete skúsiť šťastie znova a siahnete po inom vajci, to predchádzajúce vám zmizne a už si ho spätne vybrať nemôžete.
Samotnému vyliahnutiu predchádza milá minihra s ťukaním stylusu na rôzne miesta vajíčka, čím môžete už takmer vyliahnutému monštru privodiť bonusové zvýšenie štatistík, ako zdravie, obrana alebo sila. Príšerku si môžete pomenovať ako chcete a ihneď s ňou môžete vyraziť do boja. V hre ich je niekoľko desiatok a každá má svoje vlastné štatistiky, špeciálne schopnosti, štýl boja, špecifický úder a aj špecifickú vlastnosť, ktorú budete podľa užitočnosti využívať menej alebo viac.
Príšerky môžete zgrupovať do skupín a počas bojov využívať členov danej skupiny. To taktiež zabezpečí, že všetci levelujú spolu, aj keď sa priamo súboja nezúčastnia. Okrem klasického levelovania po súbojoch môžu získavať levely tým, že ich nakŕmite rôznymi pochúťkami. Ich špecifické vlastnosti sú často veľmi užitočné, niektorá vám dokáže napríklad odhaliť na mape suroviny alebo nepriateľov, iná vám umožní skákať z určitých miest na iné, ďalšia zase šplhať po určených povrchoch, plávať vo vode alebo raziť tunely pod zemou. Tieto vlastnosti príšer vám umožnia dostať sa na miesta, kam by ste sa bez nich alebo s inými príšerami dostať nemohli.
Aby toto všetko nestačilo, ešte sú tu gény príšer. Každá sa rodí, samozrejme, s iným typom génov, ktorých kombinácia môže dopomôcť k zvýšeniu rôznych štatistík a nadobudnutiu nových schopností zvieraťa. Tieto gény budete môcť časom upravovať aj vy sami a z vašich pomocníkov vytvoríte skutočné bojové mašiny. Dá sa povedať, že sa s prižmúrením všetkých ôsmich očí stanete akýmsi malým bohom. Mimochodom, aj táto skutočnosť len dokazuje, ako je tento systém detailne prepracovaný a zaujímavý.
Súboje sú tu pojaté v typickom JRPG štýle na ťahy, aj keď s vlastnou originálnou príchuťou. V súboji môžete ovládať seba a svoju príšerku len sčasti. Tú riadi pri bežných útokoch AI, no vy jej môžete zvoliť použitie špeciálnych útokov. Systém tu simuluje hru kameň-papier-nožnice pretransformovanú na štýl útokov rýchlosť-sila-technika. Každá z príšer má svoju dominantu, ktorú musíte využiť vo svoj prospech používaním toho štýlu, ktorý jej štýl prerazí.
Je to zaujímavý twist ku klasickým ťahovým súbojom a dokáže byť veľmi zábavný. Pri strete s novým nepriateľom jeho štýl nepoznáte, a tak ho musíte podľa jeho výzoru a používaných schopností len odhadnúť. Aj keď jej daný štýl už poznáte, nikdy nemáte istotu, že nepriateľ nepoužije v boji iný štýl, ktorý by zase mohol na hruškách nachytať vás. Každopádne, stále platí, že jej vlastný štýl je využívaný spravidla najčastejšie.
Pri splnení určitých podmienok môžete uskutočniť s vašou príšerkou spoločný útok a po naplnení ukazovateľa puta s príšerou jej môžete naskočiť na chrbát a bojovať s vyššou útočnou silou zakončenou explozívnou špeciálnou schopnosťou, ktorú nebudete môcť predviesť nijako inak, len takýmto spôsobom. Súbojový systém sa môže na začiatku zdať trocha zmätočný, no je skutočne zábavný, aj keď troška netradičný. Ak ale bude vo vývoji druhá časť, privítal by som viac bojových štýlov, nakoľko spamovať neustále len tri rôzne útoky môže byť pri dlhšom hraní troška únavné.
Svojej postave kupujete rôzne zbrane a výzbroj, ktoré môžete následne aj upgradovať prostredníctvom materiálov. Rovnako tak môžete získané veci v inventári kombinovať a vyrábať si napríklad liečivé potiony. Ak vás prestane baviť ísť v lineárnych stopách príbehu, môžete robiť desiatky vedľajších úloh, ktoré sú tu ale, bohužiaľ, pojaté veľmi fádne typu prines, dones, zabi a podobne. Na druhej strane, ak si budete chcieť vylepšovať svoje vybavenie, získavaniu peniažkov idúcich z vykonania vedľajšákov sa nevyhnete.
Svet Monster Hunter Stories je obrovský, farebný a krásny. Viditeľné šrámy na jeho tvári ale robí slabá technická stránka, za ktorú môže predovšetkým nevýkonný hardvér 3DS-ka. Pripravte sa na početné framedropy objavujúce sa hlavne vo väčších priestranstvách. Nepoteší ani spôsob zobrazovania postáv v prostredí. Najprv totiž vidíte len akúsi sivú siluetu pripomínajúcu sochu a až potom na ňu naskočia textúry, čo dosť kazí výsledný dojem zo zážitku.
Grafika pôsobí trocha hrubo, vyrušovala ma aj použitá farebná paleta, ktorá je pojatá viac saturovane než to mám zvyčajne rád. Naopak, fantastické sú tu CGI sekvencie, ktoré sa svojou grafikou i kvalitou vyrovnajú aj tým z predchádzajúcich hier série. Ruka v ruke s kvalitou CGI ide aj krásna hudobná stránka a tradičné zvuky, prostredníctvom ktorých sa budete v Stories cítiť ako doma, teda ako v klasickej Monster Hunter hre.
Veľmi by som si prial, aby Monster Hunter Stories vyšlo na Nintendo Switch nielen vo vyššom rozlíšení, ale taktiež so stabilnými 60 fps a neporovnateľne lepšou grafickou stránkou. Táto hra by si to totiž rozhodne zaslúžila.
V prípade, že by ste si chceli zabojovať s ostatnými hráčmi sveta, môžete siahnuť po lokálnom aj online multiplayeri. V ňom môžete využívať len tie príšerky a veci, ktoré máte prístupné v hre pre jedného hráča. Multiplayer som ale naplno vyskúšať nemohol z toho dôvodu, že počas písania recenzie hra ešte nebola vydaná.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Monster Hunter Stories 2017
Pripravte sa vyraziť na RPG dobrodružstvo ako žiadne iné v rámci Monster Hunter série, ktoré ste doteraz zažili. V hre Monster Hunter Stories sa totiž stanete jazdcom a budete si budovať putá s monštrami, zvyšovať ich potenciál a rozpútavať po ich boku deštruktívne kombá. Hráči budú môcť lietať, plávať a prebíjať si cestu do nových lokácií, objavovať a liahnuť vajcia a zúčastniť sa ťahových bitiek s partiou až piatich monštier.
- Platforma: 3DS
- Žáner: JRPG
- Výrobca: Capcom
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Capcom