Viete, aký je rozdiel medzi vývojármi ARKu a mýtickým Noem z Biblie? Ak by Noemu do archy tiekla voda, určite by sa to nesnažil opraviť tým, že by do nej natlačil ešte viac zvierat.
Nápad stojaci za hrou ARK: Survival Evolved je brilantný: Vytvoriť hru, v ktorej si budete môcť skrotiť vlastného T-rexa, triceratopsa alebo obrovského brontosaura, dať hráčovi absolútnu voľnosť v tom, čo robí, vrátane kmeňových súbojov s inými hráčmi, kde je rozhodujúcim faktorom nielen arzenál technológií, ale aj samotných dinosaurov… znie to, aspoň pre mňa, úžasne, ba dokonca natoľko, až sa čudujem, že s tým niektorý z AAA vývojárov neprišiel skôr. Na štúdio Wildcard skutočne padla divoká karta a keď sa ARK dostal na Steame do štádia skorého prístupu, všetko nasvedčovalo tomu, že onou divokou kartou nie je nič iné ako žolík.
Úprimne, aj ja som sa nechal ARKom strhnúť. Žáner „survival“ hier zbožňujem dodnes a to, čo mi nedalo stagnujúce DayZ, som hľadal práve v tejto prehistoricky ladenej, na evolúcii hráča založenej hre. Prvotný dojem bol zhruba taký, že počas voľného víkendu som v hre strávil celú noc. Dokázal som si skrotiť až jedného vegetariánskeho parasaura a postaviť slamenú chatrč bez strechy (aby sa mi tam ten parasaur vošiel, fakt som sa o neho bál). Hrou som bol unesený a chcel som v každom prípade pokračovať s hraním aj po víkende.
Vstup do tohto jurského pARKu je na vlastné riziko
Odvtedy, až do dnešného dňa, som do ARKu investoval vyše štyristo hodín, a väčšina z toho je čistý herný čas. Stokrát som sa zobudil nahý na pláži, zbieral okruhliaky a búchal päsťami do stromu, aby som si mohol vyrobiť prvý primitívny kamenný krompáč. Stokrát ma počas toho zabil zblúdený raptor, carnotaurus alebo pirane, ak som sa snažil niekam preplávať. Od prehistorických zbraní som sa, zväčša svojpomocne, dostal horko-ťažko až ku kovovej výbave a pušnému prachu. Skrotil som, naveľa-neveľa, T-rexa, spinosaura, postavil obrovskú kamennú pevnosť, lietal na chrbtoch pteranodona, argentavisa a neskôr wyverny. ARK ma, až na jednu niekoľkomesačnú pauzu, sprevádzal počas svojej vyše dvojročnej púte za vydaním ako oddaný púštny tarbík.
ARK je totiž jednou z tých kvázi návykových hier, o ktorých premýšľate, aj keď ste mimo počítača, a keď za ním sedíte, ani vás nenapadne zapnúť niečo druhé. Je to hra, ktorá je schopná poskytnúť vám desiatky hodín zábavy a zážitkov, kde sú hranice kladené vašej fantázii veľmi ďaleko. Je to prežitie v tom najdrsnejšom slova zmysle; hneď, ako sa „prebudíte“ na Ostrove, Ragnaroku či v Centre, máte osud pevne vo svojich rukách.
Ibaže by vás hra hneď po stroskotaní predhodila niektorému z obrovských mäsožravcov ako kus ešte teplého mäsa; v tom prípade sa ani neunúvajte utekať, zbytočne umriete unavení.
Alebo by vás hra postavila ako šachovú figúrku priamo do obrovskej základne nejakého veľkého kmeňa. Aj to je alternatíva, takpovediac, na facku.
Možné je tiež to, že sa po opätovnom napojení sa na server sa ocitnete desiatky metrov nad zemou, aj keď ste pri odpájaní sa z hry stáli nohami pevne na zemi. Samozrejme, hráč s nižšou úrovňou nemôže pád z výšky prežiť…
Nuž, aj o takýchto prípadoch je ARK. A, bohužiaľ, čím dlhšie budete hrať, tým bude situácií, kedy sa len nechápavo poškriabete na hlave, pribúdať.
Stručne napísané: ARK je hrou o skvelom nápade, ale menej podarenom prevedení.
Archa plná škaredých ľudí
Aj keď už teraz nemá zmysel vyčítať ARKu prastaré chyby, ktorými hra trpela ešte pred oficiálnym vydaním, predsa len to spravím, a to z jednoduchého dôvodu: vývojári mnohé z nich stále neopravili.
Z technického hľadiska bol ARK počas fázy „Early Access“ verný štandardu iných hier patriaciach do tejto služby Steamu. Nízky počet snímok za sekundu aj pri výkonnom hardvéri, náhly pokles v snímkovaní, čudné grafické „artefakty“ a iné vizuálne nezrovnalosti, nízka úroveň AI dinosaurov, „spawn“ hráčov bez výbavy a mnoho, mnoho ďalších. Aj keď sa obsahovo hra počas vývoja značne rozrástla a fps (snímky za sekundu) sú v hre teraz oveľa lepšie (40 – 70 fps na GTX 1070 a Intel® Core™ i7-4770K, maximálne detaily), väčšinu neduhov si ARK preniesol aj do svojho vydania.
Predstavte si, že sa zobudíte nahí na pláži. Okolo vás hrkútajú akési prehistoické „sliepky“, dronty nelietavé. S najväčšou pravdepodobnosťou neviete, čo robiť – hra vám nedá žiadne inštrukcie, žiadny tip, žiadnu nápovedu. Môžete ísť kam chcete, robiť čo chcete: utekať ďalej po pláži, pozrieť sa, aké tajomstvá ukrýva neďaleká džungľa alebo si nebodaj zaplávať v mori s „kaprami“ z druhohôr. Popravde, absolútne neviete, kto ste alebo kde sa nachádzate. V ARKu nejaký príbeh absentuje, čo nie je, vzhľadom na „survival“ žáner, nič zvláštne. Single-player vám ako-tak objasní aspoň kúsok z pozadia hry. Každá mapa (The Island, The Center, Scorched Earth či Ragnarok) je akousi archou, a všetci dobre vieme, na čo archy slúžia. Tvorba postavy je jednoduchá – a vďaka absencii väčších možností prispôsobenia si charakteru podľa svojho gusta – rýchla. Aj vy pravdepodobne skončíte s neandertálsky pôsobiacim stroskotancom s postavou Arnolda Schwarzeneggera – a to je ešte ten najlepší prípad. Ak vás neskôr v hre prepadne nejaký trpaslík s rukami až po zem, hrubými ako kmeň stromu, nečudujte sa. Je dosť možné, že každý stroskotanec v ARKu, ktorého si vytvoríte, je v skutočnosti jeden z najškaredších ľudí sveta, ktorých v tejto šialenej sci-fi budúcnosti autority vyhosťovali práve do niektorej archy. Znie to absurdne, ale ARK je absurdít plný.
Krotenie dinosaurov je maratón plný ostražitosti a nervov
Neviete, čo máte robiť, a či už vás vedie náhoda alebo zámer, päsťami začnete udierať do najbližšieho stromu alebo palmy. Získate trochu dreva a slamy, z pláže pozbierate pár kamienkov a zo získaných surovín si vyrobíte provizórny, predpotopný krompáč. Ním zo skaly vyťažíte niekoľko pazúrikov, pritom vám vypadne aj niekoľko kameňov a skôr, než sa nazdáte, držíte okrem krompáča aj kamennú sekeru.
V tejto fáze existuje veľká šanca, že cestou nevedno kam narazíte na raptora alebo, nebodaj, na sedememtrového carnotaura. Tak či onak, ani jednému v ranom štádiu hrania neutečiete. Zhrozíte sa, že ste stratili všetky „ťažko“ získané predmety, ktoré ste pravdepodobne pozbierali cestou z pláže, a zvolíte si respawn na inom mieste mapy. Tentoraz zistíte, že nielen dinosaurov sa treba báť, ale zabiť vás dokážu aj hlad, chladné noci alebo, a to je asi ten najhorší variant, iný hráč. Zomriete ešte raz, dvakrát, trikrát… tí múdrejší si niečo naštudujú na webe, tí menej trpezliví hru vypnú a dlho, veľmi dlho sa budú na jej názov v Steam knižnici škaredo pozerať.
Ak sa predsa len odvážite k ARKu vrátiť, vašou najväčšou motiváciou bude zrejme možnosť skrotiť si vlastného dinosaura, presne tak, ako ste to videli na YouTube. V princípe ide vždy o to, aby ste vytipované zviera najprv uspali, či už s pomocou šípov namočených do narkotík, kyjakom alebo ručne-stručne, a následne ho počas jeho polospánku kŕmili. Dĺžka tohto procesu závisí od toho, o aký typ dinosaura ide, aký má level a akou potravou ho kŕmite. Každé zviera v ARKu má svoju „dokumentačnú kartu“, v ktorej sa dozviete, na čo je užitočné, aké jedlo preferuje, ako ho najlepšie dostanete do „krotiaceho“ stavu alebo či je agresívne a všeobecne aké bude jeho správanie, keď na neho zaútočíte. Počas krotenia je objekt vášho záujmu bezmocný a vydaný vám – a všetkým okolitým predátorom – na milosť a nemilosť. Vašou starosťou teda nebude len to, aby ste mali dostatok potravy pre budúceho členy rodiny a dostatok narkotík, aby ste ho udržali v polospánku, ale tiež to, aby ste ho ochránili pred akýmkoľvek možným nebezpečím. Hodinu budete zháňať materiál na tvorbu narkotík, ďalšiu hodinu budete hľadať vhodného dinosaura, pár minút sa ho budete snažiť uspať a ak uspejete, čaká vás niekoľkohodinový maratón plný ostražitosti a nervov.
A je úplne, ale absolútne bežné, že niečo sa pokazí pri 95 percentách krotenia a vy, ako hovoria bratia Česi, „utriete hubu“ po celopoobedňajšej snahe.
Frustrácia, frustrácia, frustrácia
Pochopili ste správne. ARK vie byť zábavný, no jedinou garanciou v hre, aspoň na oficiálnych serveroch, je frustrácia.
Frustrácia, keď opäť zomriete. Frustrácia, keď stratíte všetko, čo nesiete.
Frustrácia, keď vám nejaký privandrovalý predátor zabije po štyroch skutočných hodinách krotenia vášho dinosaura, ktorému do úspešného konca chýbalo päť minút a bol by váš. Ale nie, vy ste ho štyri hodiny strážili, kŕmili a uspávali narkotikami, no keď vám ku konci došli a museli ste ísť nazbierať nejaké narko-bobule, zničoho nič si na vašom bezvládne ležiacom a zdrogovanom dinovi pochutnala nejaká šelma.
Frustrácia, keď, zväčša kvôli hlúpej chybe, prídete o svojho dinosaura, ktorého ste úspešne po niekoľkých hodinách skrotili a dostali ho na svoju základňu. Na druhý deň vám ale vypadol na chvíľu internet práve vo chvíli, keď ste s ním zbierali v prírode drevo, ťažili kamene, kryštály, olejové ložiská či železnú rudu, a keď ste sa opäť napojili, boli ste mŕtvy, váš dinosaurus tiež a všetka vaša výbava v čudu.
Frustrácia, keď vám, zásadne počas vašej neprítomnosti, niektorý kmeň vyrabuje základňu a vyvraždí vašich dinosaurov. Vaše stavby sú poškodené, zásoby vyplienené a mazlíčkovia mŕtvi. Desiatky hodín sú puf, pretože ste museli v piatok zostať v práci či v škole o hodinu dlhšie.
Ak vám takáto charakteristika 60-eurovej hry vyznieva absurdne, nečudujem sa vám. ARK poznám už, takpovediac, od vajíčka, a nie je hrou pre každého. Hrával som ho, kým namiesto štyroch máp bola k dispozícii len jedna a absolútnym vrcholom potravinového reťazca a úžasnosti bol Tyranosaurus. Dodnes si spomínam, ako som si ňom čítal na wikii ARKu – krotenie trvalo hodiny, reálne hodiny, ba až neuveriteľné desiatky hodín, ak ste nemali to správne krmivo a úroveň dinosaura bola veľmi vysoká. Encyklopédia však za tento náročný proces sľubovala, že ktokoľvek si skrotí rexa, bude pánom Ostrova; vtedy jedinej hrateľnej mapy.
V dnešnom štádiu hry je najznámejší z dinosaurov len žijúcou relikviou. Vývojári medzičasom pridali ešte monstróznejšieho Giganotosaura, lietajúce fantastické wyverny, kamenných golemov či hybridných griffov. Evolúciou, ktorú má ARK aj v názve, si prešlo všetko; kým na začiatku hrania budete radi za malý slamený domček, vatru a drevený oštep, po niekoľkých týždňoch plných nervov sa nad tým len zasmejete z okna obrovského hradu, ktorý vybudoval váš kmeň. Množstvo obsahu, ktorý pribudol počas skorého prístupu „Early Access“, je obdivuhodné, no súčasne ide o jedinú chválu, ktorú štúdiu Wildcard nemožno uprieť. Vo všetkom ostatnom vývojári, zdá sa, šliapli vedľa, a pri každom kroku vpred spravili zároveň aj dva kroky vzad.
Oficiálne servery ARKu sú zlo
Technické a vizuálne problémy sú, samozrejme, prežiteľné, aj keď ich tolerancia, aj vzhľadom na mastnú cenovku hry, nemusí byť vysoká. Už horšie stráviteľné, asi ako keď v ARKU zjete vlastný exkrement (áno, dá sa to. A prečo by to niekto robil? Ak sa niekde na mape zaseknete a vašou jedinou možnosťou je smrť, jedenie fekálií je ten najrýchlejší spôsob), sú nízka úroveň umelej inteligencie tvorov a zlá hrateľnosť plynúca z toho, ako sú nastavené oficiálne herné servery ARKu – teda tie, ktoré, na rozdiel od komunitných, spravujú samotní vývojári.
Tieto servery sú naozaj neúprosné a nikomu, na koho tam nečaká nejaký veľký, dobre zásobený a zabezpečený kmeň, neodporúčam hrať na nich. Mapy nie sú moderované administrátormi a pokiaľ v hre nepodvádzate, môžete robiť čokoľvek a z hľadiska pravidiel to je v poriadku.
Oficiálne servery ARKu, logicky, udávajú akési pomyselné tempo celej hre. Nikde nie je napísané, že tak, ako sa hrá na nich, to je správne, no keď je raz niečo oficiálne, čakáte od toho prezentovateľný produkt, ktorý hodnotíte podľa jeho kvalít – a následne udelíte adekvátnu známku aj jeho autorom. Vývojárske servery ARKu sú oveľa stabilnejšie než neoficiálne, komunitné, a nehrozí na nich, že ich zo dňa na deň zatvoria. Taktiež na nich nie ste odkázaní na vôľu a nevôľu adminov a v podstate na nich neexistujú pravidlá. Sú rozdelené na PvP a PvE, no tým to hasne, nehovoriac o tom, že na nich hrávajú súčasne desiatky hráčov, poväčšine sú plné a ani sa vám nepodarí dostať sa do toho svojho, kým sa neuvoľní miesto. Väčšina takýchto serverov má navyše už obsadené všetky aspoň trochu lepšie miesta na budovanie základne a právom a poriadkom súčasne sú na serveri mohutné alfa kmene, ktoré si vás s chuťou, len tak, pre zábavu, podajú. Hold, byť najlepším je nuda.
Grindovanie, život v kmeni a hrôzy offline-u
Ďalšou obrovskou nevýhodou oficiálnych serverov sú ich parametre: rýchlosť krotenia zvierat, rýchlosť zberu plodín a ťaženia surovín, rýchlosť EXPovania, teda zvyšovania úrovne, dĺžka noci a mnohé iné. Oficiálne nastavenia serverov sú z tohto hľadiska brutálne a absencia modov všetko len zhoršuje. Aby ste sa na oficiálnom serveri vypracovali na niečo viac než na pravekého lovca drontov, budete potrebovať týždne hrania, obrovské množstvo trpezlivosti a nulový sociálny život. Na sólo dráhu osamelého vlka rovno zabudnite; pri troche šťastia si vás adoptuje niektorý z kmeňov, čo značne urýchli a zjednoduší váš postup.
Kmene sú v ARKu vašou rodinou a pracovnou skupinou súčase. Keďže na kvalinejšie zbrane, brnenia, budovy a predmety budete potrebovať veľké množstvá surovín, ktoré treba nielen naťažiť, ale aj nejakým spôsobom transportovať naspäť na základňu, následne ich spracovať a potom až môžete stavať, deľba práce je takmer nevyhnutná, ak nechcete do hry investovať už spomínané týždne z vášho života. Ako osamelý vlk budete v konštantnom nebezpečenstve, no ešte väčšie vám bude hroziť po odpojení sa z hry. ARK vyžaduje hodiny a hodiny grindovania surovín, ktoré vám vždy môže niekto ukradnúť. Neraz som sa vrátil do hry po jedno či dvojdňovej pauze a našiel som si vybúranú stenu, zničené úložné priestory a cenné suroviny, ktoré som získaval celý večer pár dní dozadu, boli ukradnuté.
Práve kmeň s vysokým počtom hráčov je nielen najrýchlejším spôsobom, ako sa dostať k dobrej výbave, ale súčasne ide aj o najlepšiu formu ochrany. Nielenže si na usadlosť s dvadsiatimi hráčmi, plnú dinosaurov, automatických rýchlopaľných veží a stien zo železa málokto trúfne, no ak by predsa len, vždy je niekto online, kto bude váš majetok brániť do posledného dychu. Nehovoriac o tom, že kmeňové vojny patria k tým najlepším skúsenostiam v celom ARKu, kdežto šikana a krádež majetku, ktoré vám hrozia, ak hráte osamote, sú pravým opakom.
Komunitné servery nastavujú vývojárom nepríjemné zrkadlo
Komunitné, neoficiálne servery sú však diametrálne odlišné. Niežeby na nich už neboli veľké kmene plné hráčov s trojnásobne vyššou úrovňou než je tá vaša; rozdiel je v tom, že takéto servery môžu mať nastavené také parametre, že za deň či dva intenzívneho hrania týchto „profíkov“ dobehnete. Čaro neoficiálnych serverov spočíva v tom, že zatiaľ čo oficiálne sa navzájom podobajú ako vajce vajcu, pri tých neoficiálnych málokedy narazíte na dva absolútne identické. Niekde sú zakázané high-end predmety, ako napríklad automatické strelné zbrane či generátor elektrického prúdu, inde sú zasa rýchlosti zberu, ťaženia surovín, levelovania a ochočovania dinosaurov strojnásobené, aby vás prípadná strata získaných vecí príliš nemrzela; veď za chvíľu ich viete získať späť. Na takýchto serveroch si môžete benefity státia na vrchole užívať už po chvíľke, čo síce nemusí vyhovovať každému, no práve o tom komunitné servery sú – každý si vyberie to, čo mu vyhovuje najviac. Niektoré sú upravené len mierne, zatiaľ čo iné vám poskytnú úplne nový, takpovediac inštantný zážitok.
Ďalšou nespornou výhodou sú mody. Nie každý hráčsky server mody používa, no minimálne na väčšine nájdete tzv. offline ochranu, ktorá spočíva v tom, že keď ste vy alebo celý váš kmeň odpojení, nikto vám nemôže zničiť majetok alebo zabiť dinosaurov, ktorí majú navolené pasívne správanie. Máte teda istotu, že keď sa vrátite o týždeň či dva, vaša základňa bude vyzerať presne tak ako ste ju nechali. Prirodzene, nájde sa veľa hráčov, pre ktorých je „offline raiding“ tou pravou zábavou a podstatou ARKu, no mňa takéto skúsenosti privádzali skôr k už toľko omieľanej frustrácii. A keď som aj mal možnosť postaviť sa na druhú stranu a byť tým, čo kradne, pri predstave, že niekomu spôsobím takú „radosť“ ako mne niekto predtým, ma chuť okamžite prešla.
Mody sú v ARKu výhrou samou o sebe. Nielenže dokážu vylepšiť gameplay v predstihu pred vývojármi, no práve vďaka nim si napríklad hráči, ktorí si nechceli kúpiť kontroverzné DLC Scorchead Earth počas Early Access, mohli užiť predmety a zvieratá z plateného obsahu zadarmo na bežných mapách; samozrejme, len na komunitných serveroch. Vývojári sa tomuto kroku ani nesnažili zabrániť – vydať platené DLC do ešte nedokončenej hry sa u hráčov nestretlo s pochopením. Časť obsahu bola navyše recyklovaná zo základnej hry, a tak ste sa mohli len čudovať, ako sa na púšti ocitol napríklad taký polárny vlk. V súčasnosti už de facto neexistuje dôvod hrať mapu Scorched Earth, ibaže by vás zlákal Season Pass kvôli dvom budúcim archám, z ktorej prvú, podzemnú mapu Aberration, už štúdio ohlásilo. Ak si chcete užiť prostredie, predmety a tvory zo Scorchead Earth, vrátane fantastickej wyverny či skalného elementála, stačí vám mapa Ragnarok vo forme neplateného DLC. Tá v sebe spája všetky doposiaľ vydané biómy, inventár a zvieratá – dinosaury aj iné potvory, napríklad griffov.
Výber serveru je vašou najdôležitejšou voľbou
Aj keď sú neoficiálne servery, aspoň podľa môjho názoru, podstatne lepšie než tie oficiálne, nie sú bez negatív. Keďže adminom je bežný hráč a nie autorské štúdio, vždy hrozí, že sa správcovia serveru rozhodnú pre vypnutie serveru, alebo, v lepšom prípade, pre tzv. „wipe“, ktorý vráti mapu do prvotného stavu „nepopísaného papiera“. Neoficiálne servery navyše majú často pravidlá, ktoré sa nemusia každému páčiť – zákaz stavania základní na niektorých miestach, zákaz zabíjania hráčov bez dôvodu a podobne.
Rozhodnutie je, v konečnom dôsledku, na hráčovi. Vývojárov treba pochváliť za to, že dali komunite možnosť vybrať si medzi „ich“ ARKom a takým, ktorí by chceli samotní hráči. Okrem množstva európskych (oficiálnych aj neoficiálnych) serverov nájdete v hre aj viaceré česko-slovenské servery, na ktorých hráva okolo 10 až 15 hráčov súčasne – v priemere. Dodnes na jednom takom serveri hrávam a pokiaľ natrafíte na pohodovú komunitu, hru si užijete niekoľkonásobne viac, akoby ste sa mali trápiť na síce vyzývavých, no v konečnom dôsledku až príliš nemilosrdných oficiálnych mapách.
Výber serveru je teda prvým veľkým krokom, ktorý musíte v ARKu učiniť, a nie náhodou patrí k tým najdôležitejším. Nezabúdajte, že postavu si vo väčšine prípadov nemôžete medzi servermi prenášať, a preto tam, kde stroskotáte, zväčša aj zomriete (opakovane). Kľúčovými prvkami, ktoré si musíte pred vytvorením hernej postavy skontrolovať, sú najmä parametre rýchlosti pre základné herné mechaniky: zber a ťaženie surovín, rýchlosť levelovania a rýchlosť krotenia dinosaurov. Nebojte sa spočiatku experimentovať, aby ste si vyskúšali, ktorá kombinácia je pre vás tou najlepšou. Ak bude niečo príliš rýchle alebo pomalé, nájdite si iný server. Môže ísť o desaťminútovú, no aj hodinovú záležitosť, v každom prípade si ale server vyberajte opatrne.
ARK je, hold, len taký dobrý, ako server, na ktorom ho hráte.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
ARK: Survival Evolved 2017
ARK: Survival Evolved je dobrodružno-akčnou hrou o prežití na mysterióznom ostrove, ktorý obývajú dinosaury a iné prehistorické zvieratá.
- Platforma: PC
- Žáner: MMORPG
- Výrobca: Wildcard
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Wildcard
Prečítajte si aj:
Prečítajte si tiež
Cena Ark: Survival Evolved sa viac než zdojnásobila
Prečítajte si tiež
