Vaporum – Recenzia

Vaporum od bratislavského štúdia Fatbot Games síce v mnohých ohľadoch pôsobí ako klon Bioshocku v štýle „Dungeon Crawler“, no súčasne je obdivuhodné, ako úspešne dokázala partia vývojárov z Petržalky debutovať na celosvetovej úrovni.

Steampunk by si od herných vývojárov zaslúžil viac pozornosti, a mňa osobne veľmi teší, že na túto výzvu odpovedali práve Slováci. Vaporum svojím dizajnom, zápletkou aj štýlom rozprávania príbehu možno až priveľmi pripomína slávny Bioshock, no na strane druhej ide o zaujímavé situovanie príbehu, ktoré má svojím prevedením z dielne slovenských vývojárov stále čo ponúknuť.

Po stručnom intre sa, ako bezmenná hlavná postava, ocitnete vo vnútri obrovskej oceľovej veže. Neviete, kto ste, ako ste sa dostali na breh ostrova s kolosálnou stavbou a v podstate ani to, čo má vlastne veža uprostred ničoho znamenať. Viete len, že vás táto tajomná stavba akýmsi spôsobom priťahuje, že ju možno odniekiaľ poznáte. S mnohými otázkami na perách stúpate po jednotlivých poschodiach obrovi až do hlavy, pomocou zanechaných odkazov a audiozáznamníkov odkrývate kúsky skladačky tvoriacej pozadie celého príbehu, riešite puzzle a v neposlednom rade porážate zväčša mechanických nepriateľov, ktorých vám veža stavia do cesty.

Zdá sa, že všetko v hre je presne naskriptované, a ak si vyčerpáte dostupné zdroje, nerátajte so zázrakom v podobe kraftenia či náhodného nájdenia „lekárničky“.

Unikátnym prvkom v hre je váš exoskelet, akési steampunkové brnenie, ku ktorému sa dostanete už v úvodnej časti hry. Okrem toho, že existuje viacero variácií, pričom každá má mierne odlišné výhody, je jeho hlavnou úlohou z hľadiska gameplay mechaník používanie špeciálnych modulov, ktoré najväčšmi pripomínajú obdobu plazmidov z podmorského mesta Rapture. Podobne ako ony, tieto technologické divy sú založené na akejsi zázračnej látke nazývanej fúmium, o ktorej sa postupne dozvedáte čoraz viac zaujímavostí.

Práve fúmium zohráva vo Vaporu kľúčovú rolu, a to nielen z hľadiska rozprávania príbehu. Fúmium získavate z mechanických pozostatkov vašich nepriateľov a vylepšujete si ním svoj vlastný robotický oblek, vďaka čomu ste schopní obratnejšie poraziť zástupy steampunkových pavúkov, golemov či zmutovaných švábov, ktorých vám bude hra v neskorších štádiách servírovať najmä v skupinách.

Koncepcia slovenského titulu Vaporum je jednoduchá, jasná a vzhľadom na nenáročnosť puzzle vám poväčšine umožňuje plynulé prechádzanie jednotlivými úrovňami. Výnimku potvrdzujúcu pravidlo tvoria najmä prípady, kedy sa na vás vrhne niekoľko nepriateľov naraz, dvere za vami sa zabuchnú a vy sa ocitnete proti presile s nízkou integritou, teda zdravím, vášho brnenia a žiadnou opravárenskou sadou po ruke. Zdá sa, že všetko v hre je presne naskriptované, a ak si vyčerpáte dostupné zdroje, nerátajte so zázrakom v podobe kraftenia či náhodného nájdenia „lekárničky“.

Zobraziť galériu

Našťastie, hra vám ponúka možnosť kedykoľvek si zmeniť obtiažnosť alebo uložiť či načítať hru podľa ľubovôle, a to dokonca aj priamo počas súbojov. Nepriatelia navyše postupujú, presne ako aj vy, len po jednotlivých políčkach, a tak nie je problematické aj v tých najhorších situácicáh na piaty či šiesty loading vymyslieť taktiku, ako poraziť viacero oponentov naraz aj s mizernou úrovňou zdravia. Špeciálne schopnosti nepriateľov, ako napríklad elektrošok či kyselina, súbojový systém síce spestrujú a mnohokrát aj sťažujú, no po piatich odohraných hodinách som ich už nedokázal vnímať vo veľmi kreatívnom svetle. Zo skupinových útokov v úzkom priestore sa postupne začne stávať pravidlo a často sa mi stalo, že som namiesto adrenalínu čelil nude a v najlepšom prípade som hru len pauzol a zašiel si po kávu – alebo si zahral na chvíľu niečo druhé.

Prečo je všetko rovnaké?

Stereotyp sa autorom vkradol nielen do súbojového systému, ale aj do diverzity, ktorú v hre nájdeme, celkovo. Aj keď dokáže Vaporum zaujať a získať si vašu absolútnu pozornosť hneď v úvode, po niekoľkých hodinách si začnete všímať, že sa na vás vrhajú stále tí istí nepriatelia, stále na tých istých miestach, a navyše proti nim bojujete stále tými istými zbraňami. Hoci je dizajn jednodlivých poschodí veže veľmi pekný a spolu so zvukom bez zbytočného soundtracku vytvára jedinečnú atmosféru, neubránite sa pocitu, že jeden level sa, až na niekoľko výnimiek, esteticky nápadne podobá na ten predošlý. Rovnaké modely, rovnaké textúry. Vizuálne je hra veľmi vydarená, no na môj vkus až príliš strohá, aj keď má labyrint takpovediac v rodnom liste.

Zďaleka najhoršie však obišli puzzle, ktoré sú až príliš jednoduché a majú opakujúci sa trend: tu treba poposúvať veľké bedne, tam zasa zaťažiť tlakový plát na zemi tehľou, ktorú príhodne nájdete tesne predtým, než situácia vyžaduje jej využitie. V konečnom dôsledku sa nevyhnete pocitu, že jediným cieľom hry je dostať vás od dverí k dverám, ku ktorým večne musíte nájsť určitý typ kľúča, a nič iné medzitým akoby neexistovalo.

Vaporum možno neprekypuje originalitou, no z umelecko-herného hľadiska stále ide o slovenskú špičku.

Na tento dojem si však treba dať pozor, lebo je klamlivý. Veľkú pochvalu si autori zaslúžia za obratné rozprávanie príbehu pomocou nájdených poznámok, dopisov a najmä výborne nadabovaných audiozáznamníkov. Tejto stránke mohol Fatbot jednoznačne venovať viac priestoru a aj keď budete nachádzať odkazy predošlých obyvateľov veže relatívne často, pri ostatnom stereotype sa niekedy neubránite myšlienkam, že tento aspekt hry je trošku nerozvinutý. Získané správy sú zaujímavé a cítiť z nich, že mnohokrát zrejme majú hlbší zmysel, ktorý azda pochopíte až neskôr, no predsa len sa okolo tejto stránky štúdio len zľahka obtrelo. Vidno, že nejde o „koreňový“ prvok, a osobne to pokladám za obrovskú škodu – hlavne preto, že by to rozrazilo postupne rastúci stereotyp a motivovalo hráča do energickejšieho postupu.

Vítaným spestrením sú, okrem záznamníkov predošlej populácie veže (kam zmizla?!) aj ukryté lokácie, v ktorých často nájdete unikátne zbrane či brnenia spolu s krátkymi poznámkami ich predošlých majiteľov. Vaporum navyše na Steame disponuje systémom „Achievementov“, čo do hry opäť aspoň trošku vnáša tak potrebný element diverzity.

Pokiaľ teda ide o náš videoherný priemysel, stále máme svetu čo závidieť. Talentovaných autorov síce pribúda, no je to veľmi pomalý proces, ktorý bude potrebovať roky na to, aby sme sa mohli pozrieť zahraničiu bez obáv do očí.

Štúdiá ako Fatbot Games v tomto procese zohrávajú kľúčovú rolu. Vaporum možno neprekypuje originalitou a viac-menej vsádza na osvedčený trojuholník strata pamäte – záhada – veľkolepé rozuzlenie, no z umelecko-herného hľadiska stále ide o slovenskú špičku. Ak dokázala malá skupina šikovných Slovákov debutovať vydaním hry, ktorou sa môžeme v zahraničí právom pochváliť, čo by sa stalo, ak by sa k nim pridali ďalší, rovnako talentovaní ľudia, navyše s prostriedkami potrebnými na realizáciu ďalších nápadov?

Úprimne sa teším na to, s čím „fatboti“ prídu nabudúce. A držím im palce.

Zobraziť galériu

Naše hodnotenie

Aj keď sa Vaporum zrejme nikdy nezaradí medzi steampunkové klasiky, je vydareným debutom a sľubným začiatkom kariéry bratislavského štúdia Fatbot Games. Hra síce vo viacerých ohľadoch zanecháva priestor na zlepšenia v prípadnom pokračovaní, no v rámci slovenskej hernej tvorby ide o jeden z najlepších titulov za posledné roky.