Zabudnite na „It’s me, Mario!“ Tentoraz vás uchváti a nadchne „Super Mario Odyssey!“ Očakávaná exkluzivita Nintendo Switch, na ktorej sa pracovalo celé štyri roky, je konečne tu v celej svojej kráse, plný farieb, s pompéznou grafikou a nekonečným rozsahom. Super Mario Odyssey je viac ako len podareným nasledovateľom klasiky Super Mario 64, keďže pôvodný koncept bezhranične vylepšuje a do hrateľnosti ako bonus prináša aj mnoho zábavných noviniek. Samozrejme, nie je všetko zlato, čo sa blyští, a tak nie je ani Super Mario Odyssey úplne dokonalou hrou. Niektoré veci totiž podľa môjho názoru mohli tvorcovia spraviť o troška lepšie.
Super Mario Odyssey žasne nad prekrásnymi scenériami
Super Mario Odyssey by sa dal označiť za doteraz najprístupnejšieho Maria. Nič vám nebráni v postupe, všetko máte pripravené ako na zlatom podnose, a dokonca tu prakticky ani neexistuje GAME OVER. Všetko je tu navrhnuté tak, aby ste si pri hraní mohli dokonale oddýchnuť, odreagovať sa a zabudnúť na šeď skutočnosti. Nie, Super Mario Odyssey hráčov týrať nechce, jeho cieľom je byť k nim dobrý a pomáhať im tak, ako sa len dá. Aby som bol úprimný, tento prístup mi vadil, a to poriadne dlho. Potom sa však niečo stalo a môj pohľad na hru sa radikálne zmenil. Skôr než sa však rozhovorím o tomto zlome, prejdime na základné informácie.
Ako vo väčšine ostatných hier tejto série, aj v tejto sa bude zachraňovať princezná Peach. Zlý korytnačiak Bowser ju ale tentoraz nezamkol v tej najtmavšej komnate najtmavšej chodby toho najtmavšieho hradu v najtmavšom kráľovstve. Uniesol ju totiž s cieľom oženiť sa s ňou. A že tým Peach rozhodne nie je nadšená, vám určite nemusím hovoriť. Nepáči sa to, samozrejme, ani Mariovi, ktorý neváha a v saku, ktoré mu skvelo padne, sa vydáva na výpravu s cieľom zachrániť ju.
Bohužiaľ, Mario dostáva na frak, a to teda poriadne. Po dobre mierenej bombe sa dostáva do zvláštneho kráľovstva klobúkov, kde sa príbeh zamotáva. Spoznáva tam totiž hovoriaci klobúk menom Cappy, ktorý tiež prenasleduje Bowsera, a tak sa dvojica spojí. Cappy pomôže Mariovi prekonávať rôzne prekážky tak, že mu umožní prevteliť sa do rôznych postáv či predmetov. A tu už začína poriadna zábava.
Tento (bez okolkov) geniálny nápad vám ukáže, že na tradičnú hrateľnosť sa aj dnes dá nazerať z nového uhla pohľadu. Cappy vám umožní prevteliť sa do všetkých, ktorí sa vám v doterajšej histórii série snažili prekaziť vaše skackanie a budete schopní ovládať ich. Práve preto je prevtelenie sa do ich charakteru tak veľmi uspokojujúce. Radosť z objavovania je to, čo Odyssey ide, takže vám nechcem vyzradiť tajomstvá. Prezradím však aspoň to, že si zahráte za zubatého Goomba, brechajúcu železnú guľu Chompa, okatú rybičku Cheep, alebo aj za nepriateľa, pre mňa osobne najväčšieho, menom Hammer Bro. Zoznam ovládateľných postáv je ale neporovnateľne dlhší. Dôjde aj na obľúbeného Yoshiho? Na to už musíte prísť sami.
New Donk City je jednou z najlepších úrovní celej hry
Radosť z nápadov a ich prevedenia je v hre snáď nekonečná. Z každého kúta na vás číhajú nové a nové zaujímavosti a bez výnimky si každý ohromne užijete. Či už ide o hranie pasáží v 8-bitovej grafike, jazdu na Tyranosaurovi Rexovi, kľučkovanie na mopede pomedzi prekážkami, zatiaľ čo vás naháňa Tyranosaurus Rex vo vynikajúcej úrovni New Donk City evokujúcej skutočný svet, alebo nápadmi hýriace súboje proti bossom, všetko je krásne nadizajnované.
Odyssey v názve hry odkazuje na dopravný prostriedok, ktorým je veľký klobúk menom Odyssey. Prostredníctvom neho sa Mario s Cappym premiestňujú z jedného kráľovstva do druhého, až kým sa neodstanú k Bowserovi. Odyssey má ale len obmedzené množstvo paliva, a tak mu energia vystačí stále len do susediaceho kráľovstva. Tam už musíte loď dobiť určitým počtom mesiačikov a to je vlastne gro celej hrateľnosti a dôvod, prečo robíte to, čo robíte. S tým ale prichádza, aj pre mňa osobne, najväčší problém hry.
Nebude dlho trvať, kým si uvedomíte, že tie mesiačiky zbierate akosi rýchlo a pritom sa ani príliš veľmi nesnažíte. Tu či tam rozbijete skalu − máte mesiačik, popreskakujete po niekoľkých plošinkách − máte ďalší, objavíte nápadne skrytú dieru − mesiačik je znovu váš. Nuž, poviete si, že je to predsa iba úvod, odľahčený rozjazd. Navštívite ale ďalšie kráľovstvo a po chvíľke nastane déjà vu. Všetko je to nejako jednoduché, očividné a priamočiare. Prevteľujete sa do iných bytostí a robíte to, čo vám hra ponúka, no úplný pocit uspokojenia nedosiahnete. Napriek tomu, že je to pekný a originálny nápad, v podstate mu chýba výzva.
Jednoduchosť je to, čo ma počas hrania trápilo zo všetkého najviac. Zbieranie mesiačikov nie je v základnej hre uspokojujúce, lebo ich dostávate doslova za každú banalitu. Tak sa z toho časom stane proste len povinná jazda, ktorú si musíte odtrpieť, aby ste sa dostali do ďalšieho kráľovstva dúfajúc, že si tam nájdete konečne to svoje. Nedá sa povedať, že by Super Mario 64 alebo Super Mario Sunshine boli nejako výrazne náročné hry, no Odyssey je pocitovo i objektívne prístupnejšia hra.
Fantázia a nápady nemajú v Super Mario Odyssey žiadne hranice
V leveloch nie sú mesiačiky jediným artiklom, ktorý zbierate. Nachádzajú sa tu aj klasické zlaté mince a pre každé kráľovstvo exkluzívne fialové mince, teda miestna mena. Za mince potom nakupujete predovšetkým oblečenie pre Maria alebo zberateľské veci. Oblečenie sa na prvý pohľad zdá byť len kozmetickým doplnkom, čím v podstate aj je, no časom zistíte, že vám kusy oblečenia niekedy môžu odomknúť neprístupné dvere. Na druhej strane, je to ich jediný účel a to je skutočne škoda. Vzhľadom na to, že môžete kombinovať čiapky a oblečenie ako sa vám zachce, tu by sa doslova žiadala mechanika kombinácie rôznych schopností, ktoré by boli priradené k jednotlivým častiam kostýmov.
Keď si predstavím, že hra mohla byť ešte o niečo zaujímavejšia, vďaka kombinovaniu kúskov oblečenia a skúšania, čo tá či kombinácia dokáže, tisnú sa mi slzy do očí, že to tvorcom nenapadlo zakomponovať do hry. Mario má napríklad úctyhodný repertoár skokov. Čo keby sa jednotlivé pohyby dali vykonávať len v určitých kostýmoch? Hneď by mali hráči dôvod tie kostýmy aj nosiť a tešiť sa z nich. To som sa však už len nechal uniesť svojimi predstavami. Možno sa podobnej featúrky dočkáme v pokračovaní, ktoré jednoducho musí vzniknúť, keďže Super Mario Odyssey má rovnakú magickú vlastnosť ako aj The Legend of Zelda: Breath of the Wild − tiež na ňu musíte neustále myslieť, keď ju práve nehráte alebo ste ju už kompletne dohrali.
Vypadla veľká nostalgická slza
Trochu mi robí problém pochopiť finančné oceňovanie oblekov. Okrem nich si totiž môžete v každom kráľovstve nakupovať suveníry do Odyssey a tie sú nelogicky drahé. Nelogicky preto, pretože je náročnejšie získať obyčajný zberateľský predmet než vec, ktorá priamo zasahuje do hrateľnosti. Aj to len hovorí o spomínanej prístupnosti, ktorú hra rozdáva zo svojho štedrého srdca na všetky strany. Ak by to bolo naopak a za obleky, ktoré vám sprístupňujú nové mesiačiky, by ste museli zaplatiť viac fialových mincí, malo by ich zbieranie z pohľadu priamej hrateľnosti väčší zmysel. Teraz je to nastavené tak, že sa len letmo prejdete po prostredí a získate dostatok miestnej meny na to, aby ste si obleky kúpili. Na druhej strane, tie prostredia sú tak nádherne navrhnuté, že zbieranie samo o sebe vás bude veľmi baviť.
Super Mario Odyssey je priamym pokračovaním štýlu hry Super Mario 64 a Super Mario Sunshine, čiže hier odohrávajúcich sa v polootvorených svetoch prepchaných úlohami a skrytými bonusmi. Odyssey ponúka zo všetkých troch najviac obsahu, ten najlepší dizajn prostredia a, samozrejme, aj najkrajšie spracovanie, ktoré tu doslova vyráža dych. Každá oblasť je krásnym spôsobom predstavená v turistickej brožúre, ktorá je novou úrovňou starých herných máp.
Okrem mapy máte v brožúre totiž k dispozícii aj informačné texty o tých najzaujímavejších miestach oblasti. Hra vám nenásilne a jemne poukáže na tie najväčšie atrakcie, krásne priblíži miestnu kultúru a dokonca prezradí, kde sa aká mena používa či akú priemernú teplotu dosahuje počasie na konkrétnych miestach kráľovstva. Tieto informácie síce nemajú žiadny vplyv na hrateľnosť, no aj takýmito nádhernými detailmi hra fantasticky prepája hráča so svetom, v ktorom sa práve nachádza.
Vráťme sa však späť na začiatok k otázke, aký zlom teda vo mne nastal. Ten zlom sa volá endgame. Prvá návšteva jednotlivých kráľovstiev vám toho síce ponúka na prvý pohľad dosť, no veľmi vás nepotrápi. Po nazbieraní dostatočného počtu mesiačikov a následnom odomknutí ďalšieho kráľovstva sa do toho predchádzajúceho môžete vrátiť a zistíte, že sa trochu niečo zmenilo, niečo pribudlo a objavili sa nové zaujímavosti. To je, samozrejme, veľmi fajn. No až prejdete príbehom, porazíte Bowsera, zažijete fantasticky explozívny koniec, záverečnú animáciu s twistom, po ktorom vás rozpučí od smiechu a skončia sa záverečné titulky, až vtedy sa vám odhalí celkový potenciál Super Mario Odyssey.
Zistíte, že staré levely sú doslova prepchaté novým obsahom, odomkne sa vám nové kráľovstvo a sami si budete môcť odomknúť aj ďalšie, bonusové. Zrazu sa vám ukáže, že sa oplatilo investovať do viac-menej zbytočných oblekov, ukážu sa vám nové, dovtedy skryté výzvy, nové levely, mechaniky, budete si môcť ľubovoľne púšťať skladby počas hrania a poriadne tým oživiť miesta, ktoré ste predtým prechádzali bez hudobného. Hra naberie na náročnosti a strácať žlté peniažky kvôli vašej nešikovnosti vás bude tešiť, lebo ste konečne našli to, čo ste hľadali − originálnu výzvu, ktorá vás viac nefrustruje.
Záverom hry, paradoxne, hra len začína. Až vtedy si uvedomíte, akým fantastickým level designom hra oplýva a akú výnimočnú prácu tvorcovia vytvorili. Až vtedy si uvedomíte, že Super Mario Odyssey vás jednoducho baví tak veľmi, že hru budete vypínať so slzami v očiach hromžiac na všetky strany, že vám treba ráno vstávať do školy či práce. Aj preto som hovoril o tejto hre ako o hre s dvomi fázami alebo časťami. Skutočne to tak pôsobí, pretože prvotná príbehová časť sa končí záverečnými titulkami a po nich začína bonus. A ten bonus je teda poriadny! Omnoho zaujímavejší než základná hra.
Super Mario Stagediver
Ešte predtým, než začnem sypať chválu na grafické spracovanie a hudbu s jednou skutočne geniálnou novinkou, vytknem hre ešte jednu vec, ktorá mi nebola príliš po chuti. Mario je o skákaní a zbieraní, Nintendo Switch je konzola, s ktorou môžete ľubovoľne hrať na cestách alebo doma. Nintendo postavilo reklamnú kampaň konzoly na tom, že hrať budete môcť bez problémov jedným i druhým spôsobom bez obmedzení aj počas chôdze. Z toho dôvodu mi nie je jasné, prečo sa niektoré pohyby Maria dajú vykonať len prostredníctvom pohybového ovládania.
Ak motion controls nemáte v krvi a radšej sa držíte tradičného spôsobu hrania, neužijete si Super Mario Odyssey naplno. Nie, že by sa hra bez tých exkluzívnych pohybov hrať nedala, to, samozrejme, nie je ten prípad, no mrzí ma, že sa tvorcovia rozhodli ísť touto cestou. Ich implementácia na tradičnú ovládaciu schému by určite nebola vôbec zložitá. No dosť však bolo kritiky, zakončime túto obsiahlu recenziu v pozitívnom duchu.
Hra boduje aj milým, nenásilným humorom
Super Mario Odyssey žmýka zo Switchu absolútne maximum. Graficky je tá hra jednoducho nádherná. Má krásne ostré textúry, fantastické nasvietenie, úžasný artštýl a to všetko obohatené plynulými šesťdesiatimi snímkami za sekundu. Switch možno na prvý pohľad nie je konzola s najsilnejšími parametrami, no Odyssey je dôkazom, že táto malá sivá placka dokáže veľké, veľmi veľké veci. Až budete v úrovni Fossil Falls a zočíte nádherné fotorealisticky vykreslené vodopády v pozadí, pochopíte, o čom hovorím. Tie najkrajšie pasáže môžete zachytiť v prepracovanom móde Snapshot.
Skackanie a pobehovanie po úrovniach vám bude spríjemňovať úžasný soundtrack z pera trojice skladateľov, ktorých viedol Naoto Kubo. Melódie, harmónie a použité akordy nádherným spôsobom umocňujú pocit z veľkolepého dobrodružstva, ktorým Super Mario Odyssey bez bezvýhradne je. Hra je po tejto stránke výnimočná aj kvôli jazzovo-popovej skladbe Jump Up, Super Star! Táto neskutočne chytľavá pesnička je obrovitánskym hitom, do hry sa neuveriteľne hodí a jej text je dokonca vytlačený na vnútornej strane obalu krabičky. Táto pesnička len dokazuje, že produkčné hodnoty hry sa derú vysoko k nebesiam.
PS: Super Mario Odyssey obsahuje aj akúsi formu kooperačného hrania pre dvoch hráčov, takže jeden ovláda Maria a druhý Cappyho. Je to určite príjemný doplnok, no je tu viac menej len ako zaujímavý bonus, určite väčšou zábavou je hrať hru klasickým štýlom.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Super Mario Odyssey 2017
Prvá sandbox hra s Mariom v hlavnej úlohe po pätnástich rokoch. Mario vyskočí z Mushroom Kingdom a vydá sa na cestu plnú nových miest a zážitkov, ako je napríklad plavenie sa medzi svetmi na palube vzducholode, alebo možnosť hádzať svoju čiapku.
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: plošinovka
- Výrobca: Nintendo
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
