Pomaly otvára oči a s nadobúdajúcim pocitom vlhkosti na zadnej strane jeho tela rýchlo zisťuje, že leží vo vode. Len zľahka sa mu obnovujúcim zrakom prechádza po okolí a začína si uvedomovať, že sa nachádza v akejsi jaskyni. Opatrne vstane, premýšľajúc, čo sa vlastne deje, zhodí o seba vrstvu zvláštneho povlaku. Precitne a začne sa triasť. To ostrý chlad sťa britva sála zo studenej dlažby a prechádza až do morku kostí. No zrazu započuje hlboký mužský hlas, najprv nedefinovaný, po chvíli jasne zrozumiteľný. Je to Maroš, redaktor z Gamesite, ktorý hovorí: „Blahoželám, Link, prekonal si Ocarina of Time.“
Takto nejako začína Breath of the Wild, najnovší prírastok do dlhoročnej série The Legend of Zelda a zároveň pravdepodobne ten najsilnejší launch titul v histórii konzol vôbec. Samozrejme, trocha som len úvod pozmenil, nakoľko Linka nezobudí môj hrubý mužský hlas, ale jemný dievčenský hlások, ktorý mu oznámi trocha inú informáciu, omnoho závažnejšieho charakteru. Začiatok hry je krásny a tajomný, no chýba mu hravosť predchádzajúcich dielov. Tá by totiž vôbec nebola na mieste, pretože kráľovstvo Hyrule je na pokraji vyhynutia.
The Legend of Zelda: Breath of the Wild je hra dvoch tvárí. Prvá hru vracia do minulosti na jej absolútny začiatok a druhá ju, naopak, dostáva do budúcnosti otvárajúc jej dvere úplne nových, sviežich možností. Je to nepochybne najdôležitejšou hrou série od Ocarina of Time, pretože robí za minulosťou hrubú čiaru a udáva absolútne nový smer, ktorým sa, dúfam, bude poberať aj v ďalších dieloch. Breath of the Wild je herným monumentom, neskutočne zábavnou a podmanivou hrou, fantasticky rozmanitým titulom, hoci na druhej strane vôbec nie bezchybným.
Pred vydaním tvorcami proklamovaný prvok otvoreného sveta, o ktorom možno malo mnoho z vás pochybnosti, ako si konzoly od Nintenda známe nie príliš vysokými výkonmi s takým herným systémom poradia, v okamihu borí všetky pochybnosti, nakoľko sa dokonca stáva jedným z najkrajších herných svetov, aké boli v hrách vôbec. Nezaobišlo sa to síce bez kompromisov, no tvorcovia si dokázali poradiť s takmer nemožným – priniesť otvorený priestor väčší ako mapa Skyrimu bez obmedzujúcich loadingov, ktoré sa tu objavujú len v jednom špecifickom prípade, pri vstupe do podzemných oblastí zvaných ako „shriny“.
Dizajn kráľovstva Hyrule je dizajnérskym vrcholom schopností, technického umu a nekonečnej fantázie, pritom stojacej na pevnej zemi, nakoľko má svoju logiku, neprechádza do absurdností a funguje ako jeden veľký živý ekosystém. Logickejšie vyskladaný svet, ktorému zároveň nechýba poriadna dávka fantázie, by ste našli skutočne len ťažko. Jeho matematická a prirodzená prírodná logika sa vyrovná aj takému svetu zo Zaklínača 3, čo už je samo o sebe obrovskou poklonou a známkou výnimočnosti.
Nádherné univerzum si na druhej strane vybralo daň, za ktorú ale nemôžu tvorcovia, len konzola sama. Po prvé, hru občas trápia framedropy a trhanie obrazu pri graficky náročnejších scénach, ako sú napríklad scény dažďa alebo scény s veľkým počtom objektov v prostredí. Nestáva sa to však pravidelne, takže je možné, že ide len o optimalizačný problém, ktorý by sa dal odstrániť ďalšími patchami.
Tým druhým problémom je obsah samotného prostredia. Svet je sám o sebe navrhnutý absolútne fenomenálne, problémom aspoň pre mňa boli niektoré dlhé údolia pokryté len steblami trávy alebo prostými kopcami, ktoré vyvolávali pocity prázdnoty. Viem si predstaviť, že vývojári museli narábať s každým objektom opatrne, nakoľko Switch nie je výkonná konzola, a verím, že ak by hra vyšla pre silnejšiu platformu, hluché miesta by boli tvorcami ošetrené vizuálne oveľa príťažlivejšie a objektovo nápaditejšie.
Musím na margo tejto problematiky taktiež priznať, že tie pocity prázdnoty boli ešte znásobené veľakrát absentujúcou hudbou, ktorá by inak spravila prostredie aspoň o niečo živším. Našťastie sa nájdu lokality, kde hráčovi hrá do uší jemný klavírny ambient a vtedy sa takéto prípady, našťastie, stávajú omnoho záživnejším herným zážitkom.
Hudobná náplň si celkovo prešla veľkými zmenami. Hudby je tu pramálo, napríklad v hlavnom menu po zapnutí hry nebudete počuť žiadnu a naopak, pravidelne ju budete počuť predovšetkým v obývaných lokalitách ako dediny či osady. Každá z nich má svoju tému a každá z nich je úplne úžasná. Rovnako fantastické pocity vyvoláva tajomný ambient, objavujúci sa v spomínaných podzemných dungeonoch. Menej spokojný som osobne s bojovými motívmi, ktoré mi prišli tak nejako fádnejšie, pričom niektoré sa mi dokonca zdali, ako keby ich len tvoril náhodný sled tónov nalepených na seba.
Prvýkrát v živote má pri hraní Zelda hry hnal dopredu aj príbeh. Niežeby bol niečím unikátnym alebo objavným, stále ide o záchranu sveta pred známym súperom, no je to štýl rozprávania, ktorý ma dostal. Rozprávanie je podmanivé, fascinujúce a čriepky príbehu si musíte hľadať do slova a do písmena sami. Veľkým plusom je nadabovanie postáv, ktoré predtým nebolo nikdy prítomné a aj vďaka tomu dostali charaktery na hĺbke. Nadabované nie sú všetky dialógy, čo často pôsobí trocha rušivo, keď vám zrazu postava začne vydávať len povestné zvuky dokresľujúce text, ktorý sa už len objaví na obrazovke.
Hlavne Zelda už nie je len panákom bez duše či princezničkou bez života. Nová Zelda je krehká a zároveň odvážna, odhodlaná žena so skutočným charakterom a hĺbkou. Rovnako tak skvelo sa prezentujú aj iné postavy, no, bohužiaľ, okrem Linka, ktorý je stále len nemou entitou. Osobne si strašne prajem vidieť Linka už ako hovoriacu bytosť, ktorá by sa nebála vyjadrovať svoje pocity, ktoré tak krásne dokážu vykresľovať hádam len japonské hry. Každopádne, séria už takéto vykreslenie postáv potrebovala ako soľ a je neuveriteľne osviežujúce vidieť predtým striktne videoherné charaktery zobrazené ako skutočných ľudí s citmi a túžbami.
Výrazne sa pod tento fakt podpísal aj fantastický vizuál, ktorý z hry robí tú najkrajšiu Zeldu všetkých čias. Nádherný artštýl, ktorý ako keby vyliezol z plátna nesmierne talentovaného maliara, dodáva hre unikátnu rozprávkovú až snovú atmosféru, ktorá sa hre fantasticky hodí a takmer geniálne maskuje technické obmedzenia, ktoré táto nie príliš výkonná konzola spôsobuje. Keď vidíte tie ďalekosiahle výhľady s romantickým západom slnka, tie rozsiahle lúky s trávou sa hompáľajúcou vo vetre, len zastanete, zavriete oči a začnete do seba vstrebávať tú hrejivú nádheru.
Doslova každý prvok si tu prešiel zmenami. Okrem hudobnej stránky, dabingu a štýlu otvoreného sveta sa priam priehrštím noviniek pýši hrateľnosť. Nie vždy mi síce boli úplne po chuti, no oproti vlne pozitív rozhodne nemal ten slabý múrik naplnený negatívami žiadnu šancu. Zo Zeldy sa stal prekvapivo náročný a na survival zložku zameraný titul, ktorý vám dá pocítiť, že zmeny vám nič len tak ľahko nedarujú. Ak ste sa pred vydaním zámerne vyhýbali akýmkoľvek prezentačným videám a informáciám ako ja, bude pre vás táto nová skutočnosť rovnako obrovským prekvapením.
Celá hrateľnosť je svojím štýlom podvolená prieskumu sveta a skúmaním každého kúta, nakoľko až vtedy objavíte všetky jej krásy. Hra vás odmeňuje za prieskum stále novými a novými nápadmi a mechanizmami, ktorých objavenie sa vám väčšinou spojí s príbehovými scénami. Z toho dôvodu vám osobne odporúčam ísť aspoň na začiatku po ceste vytýčenej príbehom (dajme tomu až kým sa vám neobnovia všetky funkcie na zariadení Sheikah Slate) a až potom sa naplno oddať éterickým dotykom otvoreného sveta a jeho priam až snovo pôsobiacim krásam.
Breath of the Wild je hlavne o citlivých detailoch dodávajúcich zážitku život a punc unikátnosti. Videli ste už niekedy v hrách výrazne obmedzenú schopnosť šplhania sa po skalách, pretože práve na ne prší dážď? Čo tak dynamicky sa meniaci smer plameňa vašej fakle podľa smeru fúkania vetra? Čo tak stealth, ktorý najlepšie funguje v noci, nakoľko si nepriatelia po celodennom strážení veľmi radi hodia šlofíka. Veľmi zábavné sú potom situácie, keď ich prekvapíte a rozbehnú sa hľadať svoje zbrane.
Krásnym príkladom perfekcionalizmu je napríklad sledovanie momentálnej teploty, nakoľko mínusové hodnoty vám okamžite začnú uberať zo života a vtedy sa musíte čo najrýchlejšie dostať k nejakému zdroju tepla (alebo si ho vyrobíte sami). Toto je skutočne len vrchol ľadovca všetkých tých nežných detailov, ktoré vás láskavo pohladia po duši. Každý nepriateľ má originálne vlastnosti, každá bytosť je niečím zaujímavá, každý kút tu doslova žije. Veď už len vidieť, ako si líška beží prériou alebo ako statný jeleň dáva pozor na pri ňom sa pasúce lane je úžasné a vám sa na tvári vykúzli úprimný, šťastný úsmev.
Zámerne nehovorím, čo všetko sa dá v hre robiť, nakoľko vás nechcem ukrátiť o blažený pocit z objavovania jej zákonitostí a navyše, aj keby som to aj veľmi chcel, nepovedal by som vám všetko. Hra je totiž neuveriteľne rozsiahla a ponúka toľko nádherných situácií, že by som potreboval minimálne ďalšie dva týždne, aby som mohol pred vami narukovať s celkovým podrobným návodom, a to by som ešte mal pochybnosti, či som skutočne našiel všetko. Mimochodom, viete, že postaviť sa tvárou v tvár hlavnému nepriateľovi môžete prakticky hneď od začiatku hry? Možnosti, ktoré dáva Breath of the Wild hráčovi, sú skutočne (takmer) nekonečné.
Súboje sa nesú v tradičnom pojatí skvelo nadizajnovaného „z-targeting“ systému, ktorý umožňuje uzamknutie pohľadu na daného nepriateľa s následným využívaním rôznych úskokov, premetov a sált v určitých prípadoch ústiacich do špeciálnych úderov. Link môže napríklad konečne už aj parírovať a odrážať útoky zbraňami svojím štítom. Zbraní je, mimochodom, niekoľko druhov, ako napríklad meče, kopije, luky či bumerangy, a po novom už majú číselne jasne odlíšenú silu. Zelda už teda začína výraznejšie koketovať s RPG žánrom, hoci Breath of the Wild sa za RPG považovať nemôže. Je stále tou krásnou exploračnou akčnou adventúrou.
Táto časť hry obsahuje asi ten najkontroverznejší element z celej hrateľnosti. Zbrane a štíty majú až neuveriteľne nízku durabilitu a hlavne v úvodných hodinách sa vám môže stať, že sa počas súboja rozpadnú na čiastočky aj tri zbrane. Počas súbojov budete musieť teda prácne zakaždým navštevovať inventár a prehadzovať si zbrane, čo plynulosť súbojov dosť narúša. A nejde len o plynulosť. Vy začnete totiž nepriateľov radšej obchádzať, aby ste si ušetrili zbrane, čo platí hlavne vtedy, keď vo svojom inventári máte samé lepšie kúsky a ocitnete sa v prostredí s „low-level“ nepriateľmi.
Dosť ma teda zaráža fakt, že hra, ktorá vám vo svojej podstate umožňuje prakticky všetko, či už napríklad zapáliť trávu a nechať, aby sa oheň rozšíril po vetre až k nepriateľom, alebo sa ako Legolas vo filme Pán Prsteňov: Dve veže spustiť dole svahom na štíte imitujúcom snowboard, tak vám nedovoľuje takú triviálnu funkciu ako možnosť si pokazené zbrane nejako opraviť.
Časom si na tento systém určite zvyknete a začnete využívať nielen zbrane, ale aj špeciálne schopnosti, ako napríklad bomby či napríklad zvláštnu esenciu, ktorá po udretí zbraňou vybuchne. Tento systém je dobrý v tom, že vás núti rozmýšľať a nevrhať sa do bojov pohlave. Vidíte železný kváder? Vezmete magnetickú schopnosť a trocha s ním pozametáte po nepriateľskom poste.
Treba mať oči na stopkách a uvidíte, že ten kameň, ktorý podozrivo stojí nad monštrami, sa dá využiť ako zbraň masového ničenia. Možnosti, ako sa vyrovnať s problémami, obmedzuje len vaša fantázia. Každopádne veľakrát sa boju s aktuálnymi zbraňami nevyhnete a ich rýchla degradácia vás začne rovnako rýchlo frustrovať. Mám za to, že hra bezpodmienečne mala dať hráčom možnosť opraviť si svoje vybavenie. A ak nie, tak durabilita mala byť omnoho viac prívetivejšia.
Súboje sú neporovnateľne ťažšie než v predchádzajúcich dieloch, a to hlavne vtedy, ak úplne ignorujete miešanie elixírov či varenie pokrmov. S tým prichádza moja ďalšia výčitka. Vzhľadom na to, že môžete experimentovať s desiatkami rôznych surovín a vymýšľať pokrmy od výmyslu sveta, chýba tu veľmi dôležitý prvok zapisovania si receptov. Vami vymyslené sa totiž nikde nezapíšu, a tak vám neostáva nič iné, len si tie recepty pamätať alebo si ich písať niekde na papier ako v dobách herného praveku.
Crafting a varenie ale umožňujú neuveriteľné veci. Môžete skombinovať až 5 rôznych ingrediencií a vytvoriť skutočne zaujímavé kúsky. Nejde len o počet doplnených srdiečok, ale o komplexnejšie výtvory obsahujúce látky zvyšujúce vašu silu, obranu alebo odolnosť voči konkrétnym zemským elementom či schopnosť tichšieho zakrádania sa. Ak vás podobné veci v hrách bavia, Breath of the Wild vás odmení kráľovským spôsobom.
Za úplne fantastický prvok považujem systém staminy. Tá vám svojou momentálnou hodnotou obmedzuje mnoho vecí ako dĺžku šprintu, schopnosť šplhať sa po bralách do určitej výšky, množstvo času stráveného plávaním alebo aj dĺžku doletu na klzáku, ktorého funkčnosť a zábavnosť pri používaní si budete užívať až do konca hry plnými dúškami. Tento systém výdrže vás inteligentným spôsobom drží v medziach a vlastne aj bráni, aby ste sa hneď v úvode dokázali dostať na tú najvyššiu horu či sa dostať na druhý breh širokej rieky.
V žiadnom prípade to ale nie je obmedzovanie v negatívnom slova zmysle. Vašu hodnotu staminy (ako aj životov) si môžete vylepšovať, čím sa zrazu budete môcť šplhať vyššie a vyššie, bežať omnoho ďalej či vydržať na klzáku visieť až kým nepreplachtíte z jedného konca mapy na druhý. Rozvíjať schopnosti a objavovať tak ani len netušené možnosti je super. Táto hra obsahuje niekoľko mnou vysnívaných elementov, ktoré som si v minulosti prial, aby mala nejaká hra, a tento systém staminy patrí medzi ne.
Hneď na začiatku hry získate prístup ku všetkým hlavným schopnostiam, ktorých ovládanie musíte zvládnuť na riešenie komplexnejších hlavolamov. Neprezradím nič konkrétne, len poviem, že tu ide o hry so zamŕzaním vody, magnetmi, klasickými vybuchujúcimi bombami, a budete dokonca vedieť určitým spôsobom zastaviť čas. Navyše, každá jedna vlastnosť sa dá neskôr vylepšovať, čím získate ich omnoho zaujímavejšie verzie, ktoré vám zrazu prinesú ďaleko viac zábavy.
Veľmi som sa napríklad potešil, že ako správny dobrodruh – prieskumník bolo len na mne, či sa budem chcieť o faune a flóre dozvedieť viac, a to prostredníctvom fotografovania. Ak totiž niečo odfotografujete, fotka sa zaradí do kódexu, ku ktorej sa okrem zaujímavého popisu a ingrediencií vypadávajúcich zo zvierat a nepriateľov často priradia aj hinty na ich efektívne zneškodnenie. Hra vás do ničoho nenúti, no keď sa zrazu budete chcieť stať prírodovedcom, okamžite môžete. Prezradím, že práve pri tejto činnosti som zistil, aká úžasná dokáže byť AI okolia. Zažíval som neuveriteľné pocity, keď som sa s cieľom odfotografovať neznámu obludu zakrádal v tráve a tá obluda si to všimla. Nezaútočila na mňa bez zmyslu, namiesto toho sa pomalým a rozvážnym krokom vybrala zvedavo naproti miestu, kde som stál. Ich správanie a náladu často indikuje znak výkričníka alebo otáznika nad hlavou.
Pre The Legend of Zelda je kvalita dungeonov asi tak dôležitá ako kvalita boss fightov v sérii Dark Souls. Breath of the Wild túto problematiku rieši svojsky, zaujímavo a osviežujúco. Priznávam, že by som si prial, aby každý jeden dungeon bol taký náročný ako legendárny The Water Temple v Ocarina of Time. Nie, nemôžem povedať, že má tento diel tie najťažšie dungeony, to nie, ale ich dizajn, predovšetkým teraz narážam na hlavné bludiská, je opäť fantastickým príkladom bezodnej fantázie a neprekonateľných dizajnérskych schopností tvorcov z Nintenda. Prakticky hneď sa zaraďujú medzi tie vizuálne najpôsobivejšie a najuchvacujúcejšie v sérii.
Aj keď mozgu nedávajú zabrať na maximum, človek pri nich nemôže nič len žasnúť nad ich krásnym dizajnom. Hlavné dungeony už nemajú jednotlivé miestnosti, kľúče, kompas či kľúč pre boss fight, tieto tu sú pojaté v otvorenom, vzdušnom štýle. Tvoria ich obrovské priestorové hlavolamy s inteligentnými mechanizmami a rôznymi vychytávkami nútiacim hráča využívať hneď všetky dostupné schopnosti.
Okrem príbehových dungeonov je možné prieskumom sveta nájsť vyše 100 podzemných lokalít (shriny) obsahujúcich kratšie a jednoduchšie hlavolamy, ktoré som osobne nazýval rýchlovky. Väčšinou vás príliš nedržia, no pôsobia osviežujúco a navyše sa z toho veľkého počtu dá nájsť mnoho takých, ktoré vám na chvíľu dajú zabrať. A keď nie, tak aspoň budete mať dobrý pocit, nakoľko hry s elementmi jednoducho bavia vždy. Každopádne, ich riešenie odporúčam nielen kvôli zaujímavosti a zábavnosti, ale aj kvôli dôležitej odmene, za ktorú si budete môcť vylepšovať množstvo životov alebo staminy. Tu má každý prvok sveta svoj zmysel, a každý mechanizmus v ňom ovplyvňuje iné súčasti.
Z čoho som veľmi potešený, je početnosť vedľajších úloh a hlavne odmien, ktoré za ne dostanete. Tie sú konečne rôznorodé a dokážu pekne potešiť, na rozdiel od predchádzajúcich dielov, kde ste mohli dostať maximálne tak trocha srdiečka, čo ale aspoň na mňa pôsobilo dosť demotivujúco. Breath of the Wild vám naopak rozdá rôznorodé zbrane, kusy výzbroje či dokonca cenné rady, kde nájsť tú alebo onakú vec. Rovnako tak zbožňujem na hre ten pocit, že vás neťahá za ručičku a všetko môžete objavovať úplne sami, ak chcete, nakoľko celý HUD a aj ukazovatele na mape si môžete bez problémov vypnúť.
Táto hra je neuveriteľne jemná a jej čaro je také podmanivé, že sa pri hraní budete cítiť ako pri spomienkach na tie najkrajšie momenty z vášho detstva. Keď si prvýkrát chytíte svojho divého koňa, voľne lietajúceho po lúke, nadobudnete pocit zadosťučinenia. Koníkov môžete mať viac, môžete si ich ustajniť, upravovať ich výzor a vzhľadom na temperament a štatistiku vám taktiež môžu pomáhať v boji. S koňmi si vytvárate puto a čím viac vám veria, tým viac sa vám podvoľujú. Samotný temperament koňa taktiež odráža aj schopnosť ho skrotiť a tým pádom aj získať pre seba.
Minulosťou sú zelené, červené či modré obleky, ktorých štýl už trocha javí známky opotrebenia, v hre sú prítomné desiatky kusov rôzneho oblečenia s unikátnym výzorom a mnohokrát aj schopnosťami, ktoré inak nebudete môcť získať. Oblečenie je možné si upgradovať prostredníctvom rafinovane skrytých víl, a dokonca získavať dodatočné vlastnosti, ak si na seba oblečiete celú sadu.
Okrem víl – pomocníčok vám svojím spôsobom budú môcť pomáhať aj bytosti rasy Korok. Písal som, že Breath of the Wild má silný survival charakter, a to sa pretavilo aj do inventára s dosť obmedzeným počtom políčok. Tie sa ale dajú rozširovať, no nie obyčajným lúsknutím prsta, ale nachádzaním skrytých Korokov, ktoré vám za odmenu dajú semeno, aby ste ich následne premenili za ďalšie políčka. Hra vás teda parádnym a zábavným štýlom odmeňuje za prieskum. Breath of the Wild je pravdepodobne tým najdokonalejším prototypom 3D adventúry ako takej.
Vyjadriť komplexnosť tejto nádhernej adventúry, ktorá sa nepochybne zapíše do histórie tak, aby som pri tom neprezradil nič konkrétne, čo by vám mohlo pokaziť radosť z objavovania všetkých krás, bol môj prvotný zámer. Cieľom tejto recenzie navyše nebolo vymenovať všetky prvky hry, ale predovšetkým sprostredkovať nadšené dojmy a číročíru radosť z fantastického herného zážitku. Nepochybuje, že sa tento titul pre niekoho stane hrou roka. A určite nielen tohto.
The Legend of Zelda: Breath of the Wild je fascinujúcou hrou, jednou z najlepších akčných adventúr všetkých čias. Bez pochýb je tou najlepšou hrou série vôbec. Naozaj unikátnym zistením je, že aj súčasnosť dokáže zrodiť takú láskavú a nežnú vysoko rozpočtovú hru, ktorá nezabúda, že je predovšetkým hrou, ktorá si ctí hráčov a ich intelekt a ktorá si kvalitný herný zážitok váži nadovšetko.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
The Legend of Zelda: Breath of the Wild 2017
Najnovšie pokračovanie kultovej série prinesie po prvýkrát v histórii naozaj otvorený svet. Ako Link môžete preskúmať Hyrule Field na konskom chrbte, alebo sa vydať na pešiu túru do vzdialených hôr. Jednoducho povedané, dostanete sa prakticky všade, kam vás nohy zanesú.
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: akčná adventúra
- Výrobca: Nintendo
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest