Need for Speed. Herná séria ktorá ma naučila všetko, čo treba vedieť o autách, rýchlosti a zložitosti tuningu. Dobre, možno ma naučila iba užívať si prechádzanie zákrut šmykom, ale už odmalička bola táto séria moja obľúbená a vždy som si ju vybral, keď som mal chuť vypustiť trochu pary. Čím to však je, že rok za rokom čakám na nový diel, ktorý by ma zaujal tak, ako niektoré v minulosti, no ten stále neprichádza?
Od čias Need for Speed II Special Edition, cez Hot Pursuit a stálice v srdciach hráčov Underground či Undergrond 2, až po prvý Most Wanted a Carbon tieto tituly predstavovali to najlepšie z arkádovej zábavy za volantom a prinášali stále nové vychytávky a chuťovky. Skok k simulačnejšie založenej zábave, ktorú predstavoval Pro Street, Shift a Shift 2, už niektorí hráči prijímali ťažšie. Mne osobne sa ale stále páčili, a to i napriek tomu, že už som pri nich necítil to pravé orechové. Odvtedy narážam pri každom novom diele na rad problémov, z ktorých niektoré nie a nie odísť a iné sa vynoria znenazdajky.
Pretekárske hry s príbehom
Simulačné hry ako Forza, Project Cars či Gran Turismo nikdy nekládli priveľký dôraz na príbeh. Hoci väčšina pretekárskych hier ponúka nejakú formu kariéry či šampionátu a hráči sa musia postupne šplhať po daných priečkach, na hlbšie myšlienky sme v týchto hrách nikdy nenarazili. NfS Undeground a najmä Undeground 2 spôsobili v tomto prvku prelom. Vďaka krátkemu predstaveniu pozadia postavy, vysvetleniu, prečo musí začínať so starším šrotom a nemôže hneď skočiť do superauta a vďaka danému cieľu, ktorým bola väčšinou pomsta, mali hráči chuť jazdiť a jazdiť, až kým sa nestali celkovými víťazmi. Rovnako je to aj v Paybacku, kde sa celá hra točí okolo porazenia skupiny, ktorá chce manipulovať pretekmi a ovládať ich v celom svete Fortune Valley. V štúdiu Ghost Games sa, našťastie, poučili z chýb predošlého titulu a interakciu medzi hráčom a spojencami či nepriateľmi už nepredstavujú nakrútené scénky plné nekvalitných hereckých výkonov, takže ide o celkom podarené CGI priamo v hernom svete. Oscara za špeciálne efekty by tieto herecké výkony síce nedostali, ale v porovnaní s tragédiou v podaní mimiky postáv v Mass Effect: Andromeda sa nemožno sťažovať.
Vitajte vo Fortune Valley
Hlavná postava celej hry sa pýši menom Tyler Morgan, no podobne dôležitý je ešte Sean „Mac“ McAlister a Jessica Millerová. Každá postava vyniká v niečom inom, takže pokiaľ budete pretekať na asfalte, ocitnete sa v koži Tylera. Offroad a drift má pod palcom Mac a úniky pred políciou či eskortovanie zasa Jess. Hmm… Možnosť hrať za tri rôzne postavy… Kde som to už len videl. Odhliadnuc od tohto pokusu „požičať” si mechaniku z GTA V, príbeh začína snahou skupinky ukradnúť Koenigsegg Regera, čo je jedno z najdrahších áut na svete. Skončí to, samozrejme, zle. Skupinka ašpirujúcich kriminálnikov sa rozpadá a Tyler zrazu pracuje v kasíne pre človeka, ktorému dané auto chceli ukradnúť. Postupom času sa znovu dajú dokopy a nasleduje boj o oslobodenie Fortune Valley spod nástrah manipulácie. V rámci príbehu sa postavy pri hraní viackrát stretnú so špeciálnymi úlohami, napríklad dobehnúť ťahač s autom, ktoré treba ukradnúť alebo krádeže áut za špeciálnych podmienok. Od hráča sa väčšinou žiada iba bežné jazdenie a v prípade potreby útek pred políciou, čo je naozaj smutne jednoduché. Lineárnym štýlom idem z bodu A do destinácie B a nesmiem sa dať zastaviť. Nehovorím, že by som dokázal napísať lepší príbeh, to naozaj nie. Ale vo viacerých momentoch sa mi až rozum zastavil nad nelogickým zmýšľaním herných postáv či nad dierami v príbehu. Ale v poriadku, v pretekárskej hre nie je príbeh ten najdôležitejší aspekt. Sú ním, samozrejme, autá, preteky a zase raz autá.
Dobré autá, zlé pocity z jazdenia
Áut má Payback naozaj dosť. Toto číslo možno ešte vynásobiť, pretože každé auto sa dá vylepšiť na viaceré druhy pretekov. Nissan GT-R môže pri jazde po diaľnici trhať asfalt, ale v druhej verzii môže byť aj plne schopným autom na drag. Pri tomto bode mi ale nejako došli pozitívne slová. Áno, grafika áut je pekná, je ich veľa, ale pri jazdení som sa nikdy necítil plne v réžii. Payback sa snaží byť hlavne arkádovou hrou, ale v nečakaných momentoch sa mi do herného zážitku primiešavali neduhy simulátorov, ako je nedotáčavosť. Pri takmer každom aute, teda okrem áut na drift, som mal pocit, ako keby vážilo päť ton. Pridajte si k tomu možnosť hnať sa trojstovkou po meste, stlačiť ručnú brzdu a odrazu ísť dvojstovkou v opačnom smere. Newtonove zákony by síce v arkádovejších hrách platiť nemali, ale aká-taká logika a hlavne konzistencia by Paybacku neublížila.
Vylepšovanie v podaní hazardu
Naozaj je toto budúcnosť AAA hier? Keď už nie DLC, tak mikrotransakcie, loot boxy a jednoruký bandita? Keď som na začiatku hry, plne chápem, že si na starý Nissan nemôžem nainštalovať dve turbá, hektolitre nitra a výfuk značky Borla. Ale získavať náhodné vylepšenia točením „Speed Cards” po výhre v pretekoch, či povinne nakupovať kúsky v Tune-up obchode, ktoré mi presne nesedia, keď už pomaly končím kariéru, mám na účte 1,5 milióna kreditov a rozhodnem sa vymeniť auto na rallye, je totálna a absolútna hlúposť. Odomykanie vizuálnych vylepšení po nutnom plnení špecifických úloh, ako napr. zničiť niekoľko bilbordov, už radšej nebudem rozoberať. Kam zmizli funkčné systémy získavania úrovní, odomykania stále lepších dielov porážaním protivníkov či posúvaním sa v hre? Celý systém vylepšovania v Need for Speed Payback je naozaj zlý a ak ho už v živote neuvidím, tak to bude príliš skoro. Pokiaľ zaplatím 60 eur za hru, odmietam platiť ďalšie peniaze iba za šancu získať lepší diel.
Čo sa dá vo Fortune Valley robiť?
Payback ale nie je úplne zlý. Jazdenie má svoje svetlé chvíľky, v ktorých sa mi podarilo poraziť súpera s oveľa lepším autom, a to len vďaka mojej šikovnosti a troške plánovania. Alebo úprava vizuálnej stránky áut a voľné jazdenie v prepracovanom svete. V ňom sa totiž ukrýva tona aktivít mimo hlavného príbehu. Dajú sa v ňom nájsť kasínové žetóny, rozbíjať spomínané bilbordy, či prechádzať špeciálne úseky na rýchlosť, drift alebo sa nechať odfotografovať rýchlostnou kamerou. Počas hrania som, prekvapivo, neskĺzal do rutiny a nenudil som sa, pretože vždy, keď som prešiel zopár pretekov, skúsil som si niečo v otvorenom svete. Hoci… Použil som slovo otvorený aj keď tento titul sa mu nehodí. V niektorých častiach sa dá jazdiť krížom-krážom, ale najmä v horách sú limity mapy naozaj agresívne ohraničené. A preto som len smutne pozeral na zasnežené lesy zo svojho rallye Lancer EVO IX so zdvihnutým podvozkom a premýšľal, či si znovu nainštalujem The Crew. A do toho mi už asi päťdesiaty raz hrala rovnaká pesnička a začínala mi pomaly liezť na nervy. Po stránke soundtracku totiž Payback ponúka 47 pesničiek, ale z nevysvetliteľného dôvodu je tento divný systém schopný počas 20 minút jazdenia prehrať trikrát tú istú skladbu.
Multiplayer
Okrem kariéry a sólo jazdy je, samozrejme, k dispozícií aj možnosť zahrať si s hráčmi zo sveta. Pred touto možnosťou ale musím naozaj vystríhať temperamentnejších hráčov a tých so slabším srdcom. Multiplayer v NfS: Payback totiž pri mojich pokusoch vždy pripomínal viac Mario Kart ako normálne civilizované jazdenie. A absencia voľného jazdenia v multiplayeri tomu určite nepomáhala. Ak budete chcieť zažiť jazdu plech na plech, existujú hry ako Flatout či Crossout.
Galéria
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Need for Speed: Payback 2017
Slávna pretekárska séria sa vracia v plnej sile. Hra vás zavedie do mesta Fortune Valley, kde sa postavíte neslávne známemu kartelu House, ktorý tu vládne podsvetiu. V úlohe troch hlavných postáv sa pustíte do boja s týmto kartelom nielen v napínavých pretekoch, ale tiež lúpežiach, výzvach a ďalších adrenalínom nabitých činnostiach. Najskôr si totiž musíte vybudovať rešpekt!
- Platforma: PC
- Žáner: preteky
- Výrobca: Ghost games
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: EA
