Kým sa nezlepšia práva zamestnancov herných štúdií je amorálne podporovať ich..!
Videoherný priemysel je nalomený a preto je amorálne podporovať ho. Je postavený na vykorisťovaní pracovníkov a každé euro vynaložené na jeho podporu tento trend povzbudzuje a podporuje. My všetci, čo kupujeme hry sme vlastne spoluvinníkmi a preto vy sme to mali zastaviť.
Samozrejme hovoríme hlavne o kauze prepustenia 225 zamestnancov Telltale Games len pár dní pred vypustením poslednej epizódy ich vlajkovej hry The Walking Dead. Títo zamestnanci, ktorí na nej pracovali v krízovom stave celé roky nedostali žiadne upozornenie, žiadne odstupné a len týždennú zdravotnú starostlivosť. Telltale od nich v podstate očakávalo, že vývoju venujú celý svoj čas a život a zrazu sa im odvdačilo tým, že ich bez akejkoľvek podpory ukázolo dvere.
V tom istom čase Capcom zrušilo svoju divíziu Capcom Vancouver (Dead Rising), kde bolo prepustených 160 zamestnancov, v takom istom krízovom stave a znova bez odporúčaní.
To nie je nič anomálne. Videohry ako ich poznáme by neexistovali bez krízových stavov a prepúšťania (fluktuácie) zamestnancov spôsobených zlým personálnym plánovaním. Manažéri predpokladajú, že mladí zamestnanci si plnia detský sen o vývoji hier a sú ochotný sa preň vzdať celého svojho voľného času a osobného života, len aby najnovšia hra dorazila na sviatky do obchodov. Mnohý vývojári sa ale tomu podvolia, lenže je veľká pravdepodobnosť, že akonáhle hra dorazí na pulty obchodov, prídu o job.
To je jasné a jednoduché vykorosťovanie. Jasné- títo pracovníci si môžu nájsť iné, menej stresujúce, menej život ohrozujúce miesto ale nie v tomto priemysle… Najlepšou možnosťou sa preto zdá vytvoriť si vlastné – nezávislé štúdio, podobne ako pôvodní tím tvorcovia The Walking Dead (Sean Vanaman a Jake Rodkin). Je to však pomerne riskantná záležitosť a vrtkavá príležitosť, ktorú väčšina tvorcov aj tak nikdy nebude mať. A táto väčšina zostane naviazaná na starú bezcitnú mláťačku, ktorá ich pravdepodobne už viackrát požula a vypľuvla. Je až absurdné, že tento „zábavný“ multy-miliónový priemysel nemôže fungovať bez úplnej všekonzumúcej angažovanosti svojich otrokov (zamestnancov) a neodpustí ani jednomu, ak sa čo i len raz stane „bremenom“ , namiesto toho aby sa zakladal NA zamestnancoch (tzv. rank and file employees) a nie na manažéroch a teda spoločnosti, ktorá z vykorisťovania profituje.
Preto sa mali herní vývojári spolčovať v odboroch. Tak ako zmluvný pracovníci (napr. v Hollywoode)- sami sa o seba starajú a poskytujú tak produkcii určitú bezpečnosť a stabilitu. Zjednocovanie samozrejme nie je jednoduchý proces a priemysel by možno neváhal kaziť takúto aktivitu (štrajky). Niečo podobné už urobilo Telltale v tom slova zmysle, že na „zrušených“ pokračovaniach The Walking Dead budú pracovať „bližšie nešpecifikovaní partneri“ , ale keďže pôvodní tím bol medzitým prepustený, nadčasy pravdepodobne budú presunuté na iných zamestnancov. Zjednocovanie v odboroch by bolo z dlhodobého hľadiska pre vývojárov najlepšie, ale je to veľké krátkodobé riziko, ktoré môže napokon zruinovať kariéry zainteresovaných pri zlyhaní procesu. Takže je pochopiteľné prečo sa málo ľudí odhodláva.
Keďže videoherný priemysel odmieta zreformovať sám seba a pokiaľ zamestnanci nebudú schopný podstupovať riziká unionizácie, stáva sa celá záležitosť pokusu o vynútenie zmeny zodpovednosťou svedomitých zákazníkov. Poskytovanie peňazí veľkým vydavateľom a štúdiám, ktoré presadzujú krízu, podporuje systém postavený na nezdravom a nehumánnom vykorisťovaní pracovníkov. Je to dlhoročný problém a priemysel ho nijako nerieši. Aby nastala zmena, bude musieť byť odrezaný od koryta- teda od hráčov, ktorý v roku 2017 vynaložili 100 miliárd dolárov na hry. Pokračovaním v kúpe hier vyrábaných za takýchto podmienok spotrebitelia len perpetuujú vykorisťovacie pracovné metódy. Morálnym, etickým a zodpovedným krokom by bolo prestať kupovať hry vyrobené v takomto prostredí.
To však neznamená vzdať sa videohier úplne. Existuje mnoho nezávislých štúdií a individuálnych dizajnérov, ktoré sa vyhýbajú nezdravým podmienkam veľkých herných štúdií a predávajú svoje hry priamo cez internet. A treba povedať, že mnohé z nich sú omnoho zaujímavejšie a lepšie ako AAA tituly.
Pokiaľ sa dizajnéri nezdružia do odborov, herný giganti budú naďalej vykorisťovať „detské sny“ vývojárov, ktorý nemajú žiadny hlas a moc. Napokon len opustia priemysel, v ktorom boli vzdelaní a vyškolení. Zákazníci majú moc peňazí a to je tá moc, čo dokáže prinútiť mogulov zaobchádzať zo svojimi zamestnancami lepšie. Ak by táto situácia mala byť niekedy napravená, mimo právnej alebo odborovej intervencie, bude to len vtedy keď hromadne zastavia vynakladanie peňazí na podporu tohto „zlomeného“ a nemorálneho systému, ktorý je zmanipulovaný len v prospech vlastníctva. To je dnes veľký problém, ktorý nemôže nikto ignorovať- počnúc manažérmi, zamestnancami a napokon aj spotrebiteľmi.
Pozn. red.: Mám skúsenosti s tým, čo sa v tomto článku píše a kopa mojich známych bola priemyslom pohltená/požutá/znásilnená. Niektorý z nich nielenže boli nútení opustiť priemysel a živobitie, ale aj nesú zdravotné následky. A bohužiaľ hovorím o Slovensku. Možno niekedy napíšem VLASTNÉ pokračovanie článku na základe skúseností mojich i týchto ľudí.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.