Vyhubiť ako škodnú.
Dnes to odo mňa nebude patrične akademicky napísaný článok o nejakej retro hre alebo klasická recenzia. Dnes nemám chuť byť seriózny v zmysle pojmov a rôznych rozborov. Dnes som len totiž poriadne nasraný z laxnosti a povrchnosti súčasných hráčov, ktorí berú mikrotransakcie v AAA hrách za plnú cenu 60 eur za niečo normálne, čo prišlo s vývojom a netreba si toho všímať. Však sú to len dodatočné poplatky za kozmetické veci ako skiny, ktoré nemajú priamy dopad na hrateľnosť a preto z toho netreba robiť drámu.
Sú v skutočnosti naozaj len to? Nie, určite nie. Popravde sú trójskym koňom, ktorý sa pod rúškom falošných štedrých možností „dávame len hráčom voľbu“ pomaly ale isto infiltrujú do hier, aby ich napadli priamo zvnútra a neskôr si len bezpečne parazitovali v ich infikovaných telách. Lenže potom, keď sa spoločnosť uvedomí, že sa nechala nachytať ako malé dieťa, už bude poriadne neskoro na plač. Vtedy sa budú kravaťáci už len diabolsky smiať z ich podlej lsti, ktorá im vyšla až nečakane ľahko. Hádam si nemyslíte, že tá ich „bezbrahá vrúcnosť“, s ktorou implementujú do hier mikrotransakcie, len aby nám hranie „spríjemnili“, je nezištná a dobrosrdečná ako pohladenie dieťaťa matkou. Nebuďte smiešni. A hlúpi.
Nenávidím mikrotransakcie. Nenávidím ich rovnako tak ako nenávidím ľudskú pokryteckosť a faloš. Sú to totiž rovnaké veci, ktoré neprinášajú ľuďom absolútne nič dobré. Mikrotransakcie sú predovšetkým v riadne platených hrách hnoj, sú mor, je to rakovina, ktorá nemá čo robiť v hernom svete. Sú ako nejakí paraziti snažiaci sa využívať jeho zdroje ako keby boli jeho vlastné, pričom ich tu nikdy nikto nechcel a pre spoločnosť ako takú sú vlastne zbytoční.
Toto meme je už možno otrepané, no je, bohužiaľ, stále aktuálne
Prečo tu zrazu musia byť? Prečo sa zrazu v hrách, za ktoré zaplatíte niekoľko desiatok eur, museli objaviť dodatočné platby? Prečo? Veď donedávna to absolútne bez problémov fungovalo bez nich, tak z akého dôvodu sa to dnes deje, čo deje? To sa herný svet vo svojej podstate už skutočne totálne zbláznil? Existuje pre ich prítomnosť iný dôvod, než len ten, že sa týmto pokladnice veľkých herný korporácií dokážu naplniť rýchlymi (a lacnými) prachmi? Určite nie. Veď, všetko je to len o čo najvyššom zisku pri čo najmenšom úsilí.
Hra je hrou vtedy, keď ju hráte a za svoje hranie a úsilie ste aj patrične odmenení. Či už ide o nový meč, novú schopnosť, nové brnenie alebo nové auto, hry sa odjakživa hrávali preto, aby hráči prekonali výzvy a nakoniec za to niečo aj dostali. S mikrotransakciami to všetko mizne. Pozrime sa napríklad na posledné diely Assassin’s Creed. Skiny, ktoré v hre mohli byť ako odmena za quest alebo možnosť si ich nejako vyrobiť (ako to bolo v najnovšej Zelde) sú dnes položka, ktorú si môžete maximálne tak kúpiť. Nechce sa vám hrať? Kúpite si boosty a preskočte to.
Kde sa v tomto nachádza tá pre hry typická základná vlastnosť – hranie? Ak hra umožňuje za reálne peniaze samotné hranie svojim spôsobom preskočiť, tak s ňou nie je niečo v poriadku. Vlastne to už ani nie je hra. Je to len digitálne miesto,v ktorom miniete svoje skutočné peniaze a ešte k tomu prídete aj o pocit z hrania. Je toto skutočne to, čím chceme, aby sa táto naša vášeň, tento náš nádherný koníček napokon stal? Len nejakým bezduchým, mátožným obrazom kedysi plodnej a zdravej kultúry? Nenávidím ten pokrytecký AAA priemysel.
Middle-earth: Shadow of War je smutným príkladom toho, keď sa to s mikrotransakciami už preženie
Mimochodom, čo sa týka tých nechvalne známych boostov v Assassin’s Creed Odyssey. Mnoho hráčov sa na čele s redaktorom Polygonu Chrisom Plantom začalo ozývať, že sa táto hra po aplikovaní XP boostra stala zábavnejšou. Chris dokonca vo svojom článku uviedol, že dodatočný 10 dolárový poplatok robí Odyssey dokonca lepšou hrou. Nie je to ani troška divné? Sám som tu hru ešte nehral, takže nemôžem potvrdiť a ani vyvrátiť tento fakt, no na zamyslenie sa je to určite dobré. Na zamyslenie sa, kam to až všetko môže raz dôjsť, ak my hráči budeme aj naďalej takto nevšímaví. A to všetko pritom začalo viac-menej úplne „nevinne“ ešte v Assassin’s Creed IV: Black Flag, kde ste si za pár centov mohli kúpiť odkrytie zberateľských vecí na mape. Tak ako to vtedy bola len taká nepodstatná drobnosť, je dnes už hru zlepšujúca featúra za niekoľko eur.
Možno si teraz myslíte, že úplne preháňam, no som skutočne až taký paranoidný? Ja si to nemyslím. Stačí pozrieť na kauzu Middle-earth: Shadow of War a každému bude hneď jasné, že veľké korporáty sú schopné všetkého. Táto hra, ktorá je v súčasnosti totálnym príkladom ako mikrotransakcie môžu zabiť dobrú singleplayerovú hru. Warner Bros. malo ale v tom „smolu“, že si nedalo pozor a vytasil na hráčov mikrotransakcie zasahujúce priamo do hry bez ostytchu a to mu bolo osudným. Taký Ubisoft to s Assassin’s Creed robí omnoho rafinovanejšie. Ten svojho trójskeho koňa posúva pomaličky, aby jeho posun stále bližšie a bližšie neprišiel nikomu podozrivý.
Rovnako ako mikrotransakcie a s nimi spojené lootboxy a iné svinstvo, nemôžem vystáť ani hráčov, ktorí sa tvária, že sa vlastne nič nedeje. Hráčov, ktorí tvrdia, že tým, že si za plnú cenu kúpia hru obsahujúcu mikrotransakcie, tie dodatočné platby nepodporujú, lebo ich ani raz nevyužijú. Pravda ale je, že takto tie mikrotransakcie podporujú nepriamo. Nepriamo sa svojim kúsičkom pričinia o to, že si korporáty budú dovoľovať viac a viac. Ony pomaly pochopia, že táto „novátorská“ funkcia hráčom nijako v ich 60 eurových hrách nevadí a to bude len ďalším impulzom pre tie spoločnosti, že toto je tá správna cesta, ako by mali ich ďalšie tituly vyzerať.
Prečítajte si tiež
Možnosť voľby, alebo hádka o nutných mikrotransakciách
Rozhodne si prečítajte aj skvelý Dominikov komentár na tému mikrotransakcií
Niekedy sa v hrách predovšetkým udržiaval balanc medzi zábavnosťou a frustráciou z náročnosti a to bolo dobré. Jednoducho sa hľadal ten správny pomer, ako urobiť hru náročnou ale len do takej miery, aby to hráča bavilo. Dnes mám pocit, že sa skôr hľadá spôsob ako udržať balanc medzi neustálym prísunom peňazí z hier a stavom, kedy by hráči ešte nenadobudli pocit, že z nich hra chce predovšetkým len ťahať peniaze.
Dvíham varovný prst a varujem, že môže byť ešte horšie. Toto je len vývoj, ktorý sa nezastaví pred ničím a časom sa môže dostať až do takého štádia, že mikrotransakcie budú pevnou súčasťou všetkých AAA hier od tých najväčších spoločností. A to pritom už nebudú len kozmetické záležitosti. Budú sa priamo týkať hrateľnosti, ktorá sa bude stále čoraz viac upravovať tak, aby hráči po tejto „možnosti voľby“ siahali stále častejšie. Veď predsa toto je ich účel – zarábať peniaze. Žiadny iný účel totiž nemajú. A tieto korporáty chcú pritom peňazí stále viac a viac.
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie alebo webu GAMESITE.sk