Toto je už druhý remaster za posledný mesiac, ktorý mi pristál v konzole na recenziu. Keďže prvým bola point and click adventúra, teda nič z môjho súdka, na Sniper Elite V2 Remastered som sa veľmi tešil. Ako to celé dopadlo?
V prvom rade musím povedať, že som hral doteraz len jednu časť Sniper Elite, a to konkrétne štvrtý diel, ktorý sa mi páčil. Druhú časť som si, samozrejme, pozrel na internete, aby som si ju vedel porovnať. Keďže nesledujem gameplay videá, bola to nuda, no čo už pre vás, čitateľov, nespravím. Pripravil som sa teda poctivo. Ale… Druhá vec je, že toto nebude taká klasická recenzia. Dôvody pochopíte, keď si ju prečítate. Jednoducho to nešlo.
V čom je rozdiel? Grafika sa posunula na lepšiu úroveň, no nečakajte žiadne zázraky. Oproti originálu sa zmenila hlavne hĺbka prostredia a jeho nasvietenie. Predmety, budovy, postavy či rámy okien dostali svoje tiene a je to veľmi pekný posun. Taktiež sa zvýšilo rozlíšenie na Full HD, respektíve 4K, no stále je to len remaster a nie remake, takže zub času je tu badateľný na každom kroku, a to hlavne čo sa týka hrateľnosti. Panebože, to bol boj. Nemyslím v hre, myslím s hrou. Asi som už pekne rozmaznaný, ale tak frustrovaný pri hraní som nebol ani nepamätám. Ani keď hrám jeden úsek po stýkrát v nejakej inej hre, tak to nebolo také zlé, ako keď som sa lúskal kampaňou tu. Niežeby som nejako umieral – jediné, čo umieralo, bola nádej, že sa pri recenzovaní dobre zabavím.
Ach, tie chyby. Žiadna hra nie je dokonalá, ani AAA tituly od najväčších a najlepších štúdií. No ak robíte hru o ostreľovačovi a vy nemôžete nepriateľa zabiť, lebo guľky jednoducho lietajú cez neho, tak to si už koleduje o pekný problém. Počas recenzovania dorazila aj zhruba aktualizácia veľká približne pol gigabajtu a mierne sa to zlepšilo, no aj tak. Ja si veselo z pár metrov strieľam do nepriateľa a on si beží ďalej alebo strieľa do mňa, akoby sa nič nestalo. Alebo keď sa spolu stretnete na rohu, on to nečaká, vy tiež nie a preto inštinktívne vystrelíte, hoci mierite úplne mimo, pričom protivník sa zosype po jednej rane, keď zvyčajne treba dve. To som mal problém rozdýchať.
Čo ma ešte vytočilo? Keď ma nepriatelia videli za stenou a spustili alarm, hoci inokedy som stál rovno pred nimi a nevideli ma. Mám pokračovať? Čo taká umelá inteligencia? To je katastrofa na pohľadanie. Neviem teda, aká bola v pôvodnom titule, no toto je čistý výsmech. Všetci väčšinou bežia k vám v rade ako na porážku a kryjú sa minimálne alebo vôbec. Neskôr sa skupinka rozbehne úplne iným smerom a vy ich pokojne strieľate, pričom k vám sa ani neotočia. No vrchol bol, keď strieľali sami po sebe. To už som mal chuť odhodiť ovládač a hru vymazať. Aj reakcia nepriateľov na vaše kroky bola tak nesúmerná, že som naozaj nevedel, kedy môžem behať a kedy nie. Raz som doslova vybehol po schodoch za chrbát nepriateľa a on nič, nevedel o mne. Inokedy ma nepriatelia počuli o dve poschodia nižšie. Skončilo to tak, že som chodil väčšinou len prikrčený ešte viac, ako keď som hral Alien Isolation.
Aby som nezabudol, zabudnite, že bezpečne prešprintujete z jednej strany ulice na druhú. Sniper je totiž kemper a dokáže (teda aspoň v tejto hre) šprintovať len asi tri milisekundy a potom, či lietajú guľky okolo neho alebo doňho, sa musí vydýchať. Takže si poviete, okej, skryjem sa tuto za to auto uprostred ulice a zlikvidujem ten guľomet, aby som sa pohol. Len nakuknem ponad auto a dám ho dole, ani ma neuvidí. Hahaha, veľa šťastia. Niektoré kryty, a že ich nie je málo, zrejme nejako nedovolia sniperovi útočiť ponad nich, hoci sú meter vysoké – musíte sa celý vykloniť z boku. Autá, barikády, skrine… Nikdy neviete, ktoré to sú, takže musíte ísť von, kde je človek celý odkrytý, aby mohol zamieriť. Ja som niekoľkokrát mieril ovládačom do televízora, keď som si spomenul, že nemá ani rok. Miestami som mal pocit, že hrám titul z deväťdesiatych rokov.
Ďalšia vec, celý čas nosíte so sebou aj pištoľ a samopal. V každom máte len pár nábojov, no veľa šťastia pri strieľaní. Každý vojak znesie tak šesť až desať nábojov, pričom málokedy viete, či ste ho vôbec trafili, pretože často z nich strieka krv, ale hýbu sa, akoby sa nič nestalo, až nakoniec padnú na zem. Samopal so sebou tak hádže, že zabiť niečo, čo nie je bezprostredne pri vás, je doslova o šťastí. Nábojov je minimum, od nepriateľov so samopalmi si tiež zoberiete len tak päť kusov, na druhej strane do vašej sniperky majú nábojov vždy dosť, takže veľakrát som s ňou fungoval aj na blízko.
Verte mi, ťažko sa mi k hraniu vracalo späť, ale musel som. Chcel som nájsť pozitíva, ktorých je málo, ale sú. Vizuál k nim nepatrí a rozhodne ani hudba, ktorá bola chvíľkami nevtieravá, ale miestami tak výrazná, že som skoro nič nepočul. Počkať, pozitíva mám písať. Takže určite spomalené zábery. Guľka prechádzajúca nepriateľom po úspešnom zamierení je aspoň zo začiatku takou malou satisfakciou v tom celom kolotoči problémov. Pocit zadosťučinenia prichádza tiež vtedy, keď trafíte granát na tele nepriateľa a môžete si vychutnať jeho koniec, prípadne aj koniec ľudí v okolí, keď ste to ani nečakali. Tiež sa mi páčilo, že môžem strieľať beztrestne, teda aby o mne nevedeli, ak je v ich okolí niečo hlučné, čo mi dal najavo symbol v rohu obrazovky. No úprimne, to bolo asi všetko.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
SNIPER ELITE V2 REMASTERED 2019
Ste elitný sniper Karl Fairburne, zhodený do Berlína uprostred posledného ťaženia Nemcov. Vašou úlohou je zabrániť nacistickej raketovej technológii V2, aby padla do rúk Červenej armády. Musíte pomáhať kľúčovým vedcom, ktorí chcú poraziť USA a ukončiť tých, ktorí vám stoja v ceste.
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: Taktická strieľačka
- Výrobca: Rebellion
- Distribútor v GB: Rebellion
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Hypermax
Galéria
