Moje stretnutie s príbehom mladého vojenského kadeta Squalla Leonhearta a spoznanie jeho osudu ponímajúceho nielen boj proti prastarému nebezpečnému zlu ohrozujúceho svet, ale taktiež aj jeho vnútorný boj proti sebe samému, považujem za to najlepšie zo všetkého, čo ma počas môjho hráčskeho obdobia postihlo. Na rozdiel od iných, pre mňa sa nestala tou najlepšou Final Fantasy, ktorú som okúsil ako prvú, keďže tak nejako to býva pravidlom, ale až tá, ktorú som hral ako druhú v poradí. Final Fantasy VIII – moja najobľúbenejšia hra všetkých čias.
Final Fantasy VIII je unikát. Je to tínedžerská love story, na pozadí ktorej prebieha zápas o záchranu sveta. Je to psychologický rozbor mladého, od všetkých odosobneného človeka. Je to sledovanie prerodu uzavretého introvertného chlapca na rozhodného a vyrovnaného muža schopného vykonávať vážne rozhodnutia majúce globálny dopad. Final Fantasy VIII je hra, akú ste ešte nikdy nehrali, za predpokladu, že ste s ôsmou fantáziou ešte prirodzene nikdy neprišli do styku. Citlivo rozohraný koncert na prvý pohľad obyčajných dospievajúcich mladých ľudí tráviacich svoj dovtedajší život vo vojenskej akadémii Balamb Garden, aby sa jedného dňa stali jednotkami SeeD a pomáhali tak vo svete hasiť ohniská problémov, meniaci sa na výpravné epické dobrodružstvo, ktoré ich vezme nielen do vesmíru, ale dokonca aj za hranice samotného času.
Úžasne prepracovaný príbeh a výborne navrhnuté postavy ako Rinoa, Zell, Quistis alebo Selphie a úchvatné scény ako napríklad únos vlaku, hranie vo filme či útok jednej vojenskej akadémie na druhú by ale vyšumeli do prázdna, keby sa nemohli oprieť o hrateľnosť. A tá je vo Final Fantasy VIII opäť absolútnym unikátom. Táto hra poskytuje neuveriteľné možnosti rozvoja postáv, no nie prostredníctvom klasických povolaní, ale prostredníctvom Junction systému založenom na spájaní herných postáv s mýtickými bytosťami zvanými Guardian Forces a aplikovaním uskladnenej mágie do mnohých atribútov z toho vyplývajúcich.
Tak v prvom rade tu neexistuje typický ukazovateľ MP, ale hrá sa tu na počet. Čím viac mágie cez schopnosť Draw, ktorou mágiu z nepriateľov doslova vysávate alebo jej doslovným vyrábaním získate, tým vyššie štatistiky budete mať. Avšak existuje tu brzda v podobe používania tohto systému. Ak nechcete na druhú stranu slabnúť, musíte nájsť správny pomer medzi tým, koľko mágie si ešte môžete dovoliť použiť v bojoch a koľko jej nutne potrebujete, aby vaše štatistiky neklesli pod vami vytýčenú kritickú hranicu, keď by ste už mali pocit, že ste výrazne zoslabli. Mágiu môžete uskladňovať nielen do klasických atribútov, ale aj pridávať si ju do statusov, čo znamená, že po vhodne zvolenom počte určitej mágie (napríklad kúzla Sleep) môžete nepriateľovi pri údere zbraňou privodiť status spánku a podobne. Vzhľadom na to, že štatistiky sa zvyšujú prostredníctvom mágie, nenájdete žiadnu možnosť kupovať si brnenia či iné vybavenie. A ani zbrane. Tie si môžete vyrábať v špeciálnych obchodoch za predpokladu, že máte potrebné suroviny.
Gro RPG hrateľnosti tvoria spomínané bytosti Guardian Forces (GF). Tie si spájate so svojimi postavami, vďaka čomu sa im sprístupnia rôzne štatistiky, do ktorých aplikujete mágiu. Samozrejme platí, že každé GF vám umožní zvyšovať si iné štatistiky. Preto je dôležitá správna stratégia spočívajúca v tom, ktorej postave priradíte aké GF, aby ste z nej mohli urobiť to, čo zamýšľate. Samotné bytosti tiež levelujú, získavajú na štatistikách a učia sa novým skillom, ktoré patria medzi tie najdôležitejšie v hre vôbec. Taký Diablos vám umožní vyhýbať sa náhodným útokom nepriateľov, Quezacotl premieňať nepriateľov na karty, Ifrit spraviť z vašej postavy berserkera. Samotné GF majú, samozrejme, tých odomykateľných schopností viac, každé z nich ich má vyše 20. Nie všetky sú ale dostupné hneď pri ich získaní.
GF si s vašou postavou vytvára vzťah. Čím viac ho používate, tým skôr sa ho podarí vyvolať do boja. To vyvolanie sa totiž nedeje okamžite, ale až po ubudnutí ukazovateľa, z ktorého ubúda rýchlejšie, keď sú postavy s tými bytosťami v harmónii. To je veľmi dôležité, pretože GF majú, rovnako ako vy, svoje životy. Počas vášho vyvolávania budú môcť totiž nepriatelia útočiť aj na nich, čo znamená, že vám vyvolávanú bytosť môžu počas vyvolávania zabiť. Čím rýchlejšie teda GF dokážete vyvolať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že prežije a začne svoj devastujúci útok. Ten svojou monumentálnosťou vyvoláva mráz na chrbte dokonca aj dnes. Používanie GF, teda vyvolávacích kúziel a ich implementovanie do hrateľnosti dosiahlo podľa mňa svoje maximum práve v tejto ôsmej časti. Vyvolávané bytosti tú majú totiž kritickú dôležitosť a svoju rolu zohrávajú aj v samotnom príbehu.
Aj keď sa v tejto hre dá levelovať, levelovanie paradoxne nie je vôbec nutnosťou, keďže o to najpotrebnejšie sa stará Junction systém. Prostredie leveluje spolu s vami, hoci sa netreba ľakať, má to svoje opodstatnenie. Nepriatelia totiž na vyšších leveloch dropujú tie cennejšie predmety potrebné napríklad pre najlepšie zbrane alebo v sebe skrývajú pokročilejšiu mágiu. Iste, Junction systém umožňuje získavať predmety/mágiu aj tým, že si ju ich vyrobíte z iných, čiže máte viac možností. Ak sa vám náhodou bude zdať nejaký nepriateľ predsa len silnejší, môžete na neho aplikovať schopnosť LV Down a znížiť jeho level, čím sa mu znížia aj štatistiky, alebo na druhú stranu, ak viete, že high-level verzia určitého nepriateľa schováva niečo, čo momentálne potrebujete, použijete schopnosť LV Up a zvýšite mu level. Tým sa samozrejme stane silnejším. Junction systém je mocným nástrojom umožňujúcim takmer nekonečné možnosti, stačí ho správne pochopiť.
Ďalšou excelentnou vlastnosťou Final Fantasy VIII je minihra Triple Triad. Ale vzhľadom na jej dôležitosť a prepracovanosť sa mi zdá škatuľka „minihra“ nejako tesná. Je to jednoduchá kartová hra s kartami majúcimi atribúty označené číslom, pričom platí, že čím vyššie je číslo, tým je karta silnejšia. Karty majú štyri hrany a každá z hrán má takéto svoje číslo. Karty sa ukladajú na rôzne miesta špeciálnej arény a úlohou je získať na svoju stranu väčší počet kariet ako súper. Ak priložíte hranu vašej karty napríklad s číslom 8 na hranu oponentovej karty s číslom 6, prebijete ju a zároveň sa tá porazená karta stane vašou. Ak hra dospeje do takého stavu, že budú použité všetky karty, určí sa víťaz z toho, kto tých kariet získal viac. Môže dôjsť aj k remíze. Po skončení si výherca vyberá jednu alebo viac kariet zo súperovho balíčka.
Tieto pravidlá sú ale len základom. Svet hry je veľký a rozdelený do rôznych krajín/regiónov, pričom každý z regiónov môže obsahovať svoje vlastné dodatočné pravidlá. V niektorých existuje rýchla smrť, v iných sa aplikujú pravidlá elementov, niektorá z krajín presadzuje pravidlá náhody. Zaujímavosťou je, že vy ako hráč, ak hrávate karty, môžete rozširovať pravidlá jedného regiónu do ďalších, a tak ich postupne miešať. Existujú karty rôznych druhov, či už obyčajných nepriateľov, bossov, GF-iek alebo aj s podobizňou vašich postáv. Čím cennejšia je karta, tým náročnejší je súper. Z kariet môžete následne vyrábať rôzne predmety, a tak ďalej. Triple Triad je úžasná minihra teda aj v tom, že ak sa jej venujete, môžete ňou zásadne ovplyvniť hlavnú hrateľnosť. Remaster na jednej strane prináša graficky updatnuté karty, robiac z nich tie najdetailnejšie od čias prvého Playstation, no na druhej strane necháva pozadie arény nedotknuté v pôvodnom nízkom rozlíšení.
O mechanikách tejto hry by som mohol písať ešte ďalších sto veľkých odstavcov. Môžete zbierať výtlačky magazínu Timber Maniacs a ovplyvňovať tým niečo (neprezradím čo), môžete nachádzať a čítať si časopis Monthly Weapons predstavujúci zbrane, ktoré si môžete vyrobiť, môžete vstúpiť do kartového klubu, môžete predávať porno časopis Girls Next Door, môžete skúmať celý svet a nachádzať umne skryté tajomné sidequesty, môžete písať školské testy a zvyšovať s tým rank, ktorý vám zvýši mzdu (áno, v tejto hre dostávate pravidelnú výplatu!), môžete bádať prastaré ruiny starej civilizácie, hrobky starých kráľov, nachádzať a využívať množstvo poskrývaných GF-iek. Final Fantasy VIII ponúka tonu obsahu, ku ktorému vás ale sama navádzať nebude. Všetko si musíte nájsť sami, pozisťovať na vlastnú päsť a spájať si súvislosti vo vašej hlave. Táto hra je ukážkovým príkladom fantastického level designu, ktorý nepotrebuje vysvetľovacie cutscény narušujúce hrateľnosť. Final Fantasy VIII vás za prieskum sveta a jeho zákonitostí odmení štedrejšie ako akákoľvek iná hra.
Sama o sebe, Final Fantasy VIII je podľa môjho názoru úplne dokonalou hrou, ktorá zo svojej exkluzívnosti nestratila nič ani po dvadsiatich rokoch. Ako jednej z prvých hier vôbec som jej svojho času vlastne taktiež udelil maximálne hodnotenie 10/10, plné hodnotenie 5/5 by som udelil aj remasteru, keby si len Square Enix nemyslelo, že sú jej fanúšikovia totálni idioti. Nebyť toho, že v Square Enix pracujú chamtivci a nebyť ich trápnej snahy o čo najrýchlejší zárobok pri čo najnižšej snahe, mohli by sme dnes hovoriť o tejto verzii ako o tej najlepšej verzii Final Fantasy VIII vôbec. Toto má byť remaster, ktorý mal predstaviť hru novej generácii hráčov. Skutočnosť je ale taká, že nakoniec sme sa nedočkali ničoho iného, len znovu vydanej Steam verzie spred 6 rokov, obohatenej o niekoľko graficky vylepšených hlavných postáv a bossov.
Čo sa to teda stalo? Nuž, Square Enix rezignovalo na akúkoľvek snahu priniesť vylepšenú verziu Final Fantasy VIII a prinieslo Final Fantasy VIII vylepšenú tak na 10 percent. Grafika buď ostala úplne rovnaká ako v Steam verzii z roku 2013, alebo sa dokonca zhoršila aplikovaním agresívneho bluru na pôvodné pre-renderované pozadia. Obrovská mapa sveta ostala úplne bez zásahu grafikov, bojové arény sú stále v odpornej low-res grafike ako pred 19 rokmi, kedy hra prvýkrát vyšla na PC, a FMV sekvencie sú rovnakej kvality ako v Steam verzii. A to som ešte nespomenul množstvo bugov.
Ani neviem, kde vlastne začať. Najprv spomeniem hlavné postavy. Tie sú vymodelované skutočne nádherne, dosahujúc kvalitu postáv z Final Fantasy X na PlayStation 2. Taký Irvine, Seifer alebo Selphie vyzerajú doslova a do písmena ako vystrihnutí priamo z FMV scén. Zell, Edea, či Quistis rovnako tak. A riaditeľ vojenskej akadémie Cid vyzerá snáď najlepšie. Bohužiaľ, z neznámeho a pre mňa absolútne nepochopiteľného dôvodu bol zmenený výzor Squalla, hlavnej postavy hry. Tento charakter má výzor vychádzajúci z bojovky Dissida Final Fantasy NT, a tak nielenže ostro kontrastuje so spomienkami skalných fanúšikov, ktorí si ho pamätajú dospelejšieho a realistickejšieho, presne v štýle Final Fantasy VIII, ale taktiež aj s početnými pre-renderovanými sekvenciami, v ktorých sa objavuje práve ten pôvodný vzhľad postavy.
Nejde mi absolútne do hlavy, komu toto napadlo a prečo museli byť stoj čo stoj zmenené jeho tvár i vlasy. Výrazne inak (rozumej menej dievčensky) pôsobí aj Rinoa, ktorej vzhľad tiež vychádza z Dissdia Final Fantasy NT. Z toho dôvodu sa mi zážitok z hrania tohto remasteru znížil takmer až na samotnú nulu. Jednoducho to už nie sú tie postavy, ktoré tam majú byť, a preto tento remaster len sťažka môžem považovať za Final Fantasy VIII. A to myslím vážne. Problémom taktiež je, že tak nádherného upgradu sa dočkali len hlavné postavy, ich zbrane a niekoľko NPC postáv, pričom zvyšok NPC postáv z pôvodnej Steam verzie ostal nedotknutý. Aj keď ani to, že tu máme nové modely, nie je záruka okamžitej kvality. V jednej scéne bola stojacej a nehybnej Quistis nasadená ľavá ruka low-res modelu pôvodnej Steam verzie. Tá ruka v tej situácii drží zápisník, ktorý je rovnako low-res. Neviem, či ide o nepozornosť tvorcov, alebo o zámer zľahčiť si prácu, no dobrý dojem to určite nerobí.
Keď som už načal tú nedotknutosť. Mapa sveta je jednoducho to najhoršie, čo z grafického hľadiska tento „remaster“ ponúka. Prvá Steam verzia ale aspoň umožňovala spustiť hru v pôvodnej grafike, no toto už ten remaster neponúka. Tak sa musíme uspokojiť s blokmi polygónov, ktoré na seba vôbec nenadväzujú, vytvárajúc tak prostredie vystavané akoby z kachličiek. Prepáčte mi za nasledujúce slová, no je to jednoducho odporný hnus. Aj keď tej mape sveta asi trocha krivdím, ešte horšie totiž dopadli bojové arény. Teda vlastne oni nedopadli, oni sú stále tie, ktoré PC verzia obsahuje už šesť rokov. Na pozadí sú tu nejaké zvláštne fľaky, ktoré skutočne len z diaľky môžu pripomínať maximálne tak nejaký pokus o vytvorenie pohoria a namiesto mrakov na oblohe sú zvláštne sivobiele škvrny.
Samotnou kapitolou sú pre-renderované pozadia. Na začiatku ale musím uznať, že som čakal horšie, oveľa horšie. Pravdou je, že Square Enix nemalo na výber a muselo pôvodné pre-renderované pozadia vylepšiť pomocou nejakého triku, pretože sa originálny zdrojový kód nezachoval. Na našu škodu si vybrali ten najležérnejší štýl, aký našli, a to gaussove rozostrenie. Inými slovami, obyčajný bežný blur. Nakoniec to až tak hrozne nedopadlo, len od dokonalosti to má stále veľmi ďaleko. V porovnaní s krásne ostrými a čistými textúrami pôvodnej PlayStation verzie zaostávajú na míle. Najhoršia je na nich tá neostrosť, pri ktorej sa vám bude zdať, akoby ste boli ďalekozrakí. Pri dlhších herných sedeniach sa mi z tých pozadí začalo robiť nevoľno.
Vylepšené pozadia sa stávajú horšími tým, čím viac detailov chcú ponúkať, a naopak lepšími, keď ich tvoria veľké predmety blízko obrazovky. Napríklad na začiatku hry, keď kamera sníma roh postele a Squallovu hlavu, je na obrazovke vlastne len jeden veľký objekt bez detailov, čo je pre takéto rozhodnutie s blur filtrom vlastne aj dostačujúce. Final Fantasy VIII bolo ale na PlayStation známe svojou detailnou grafikou, a preto tu takéto pozadia hrajú prím. To pre tento remaster znamená, že vylepšená pre-renderovaná grafika je vo viacerých prípadoch naozaj nevábna. Nerozumiem, prečo sa tvorcovia nevybrali smerom momentálne obľúbenej AI technológie, ktorá sa dokáže sama učiť a obrázky s nízkym rozlíšením dokáže pretvoriť do vysokého s úžasnou presnosťou a ostrosťou. Moderi toto dokázali už dávno. Ale to by si už žiadalo nejakú snahu, že, Square?
Absolútnym výsmechom hráčom do tváre sú pozadia, ktoré majú do seba vpečené postavy. Pri PlayStation verzii tvorcovia používali triky pre ušetrenie pamäte tak, že niekedy vedľajšie postavy ako keby zapiekli do pozadia, aby sa pamäť nemusela trápiť s polygónovou postavou. Problém je, že v remasteri tieto pozadia ostali, a tak v jednej scéne vidíte krásny nový polygónový model, len aby ste o sekundu na to videli tú istú postavu ako jednu neforemnú machuľu afektovanú blurom a splývajúcu s pozadím. Doslova maskotom týchto situácií je Cid, ktorého takto do pozadia zapečenú verziu som začal volať zapečeňák (Ďakujem ti Pilda, že si vymyslel to slovo!).
Na rozdiel od Steam verzie z roku 2013 tu nenájdete Chocobo World, minihru hranú mimo Final Fantasy VIII, no s hrou úzko spolupracujúcu (PAL verzia FF8 pre PlayStation túto minihru tiež nemala). V Chocobo World ste hrali v jednoduchej čiernobielej pixelovej grafike za Chocoba, skúmali prostredie, bojovali a získavali rôzne predmety, ktoré sa vám potom objavili v hlavnej hre. Nešlo o nič zásadné, no stále zaujímavé a jedinečné. Remaster ho už ale neobsahuje a namiesto toho budete môcť tie predmety nájsť pomocou schopnosti Angelo Search, ktorú ovláda Rinoa. Nie je to v žiadnom prípade nová schopnosť, len v tejto verzii s ňou nájdete už aj veci z Chocobo World. Neberiem to za veľké mínus, no predstava mať Chocobo World prepracovaný do nejakej zábavnej modernej grafiky ma bude mátať v predstavách ešte dlho.
Od remasteru som si sľuboval asi nereálne veľa, a teraz vidím, že som bol poriadne naivný. Preto som taktiež ostal sklamaný, keď frame rate hry ostal nedotknutý už od verzie na PlayStation. Ba čo viac, je to ešte horšie. V bežnom prostredí hra beží v 30 fps, no v bojoch klesá až na 15 fps. Ide síce o ťahový systém, no predsa len to pre oči nie je najpríjemnejšia skúsenosť. Smiešny je ale jeden detail. Na PlayStation hra bežala v 60 fps v menu, či už normálnom, alebo v HUD-e v bojoch, čo umožnilo bleskové stláčanie tlačidiel v konkrétnom okamihu ako napríklad pri Squallovej schopnosti Renzokuken. V tomto remasteri ale aj v menu hra beží v 30 fps, čo robí ukazovateľ Renzokukena o niečo trhanejší. Nejde o to, že by ste sa už teraz nedokázali trafiť do rytmu, je to skôr smiešne (alebo skôr smutné) z hľadiska princípu, keď hra z roku 1999 môže mať menu v 60 fps, a remaster v roku 2019 nie.
Hudba. Legendárny skladateľ Nobuo Uemacu sa po vynikajúcom soundtracku pre Final Fantasy VII zhostil novej výzvy bravúrne a opäť priniesol dych vyrážajúcu hudbu. Je iná než to, čo dovtedy vytvoril. Možno nemá v každej druhej skladbe burácajúci orchester, no má zato o to väčšie srdce. Je experimentálna, veľa skladieb má len jeden, možno dva nástroje. Aj napriek takémuto minimalizmu priniesol tento človek úžasnú podmanivú a hlavne citlivú hudbu. Táto nádhera bola pri každom PC vydaní len v trestuhodnom MIDI formáte, meniacom pôvodnú kvalitu na zmes pípania a vrčania. Po dlhých rokoch sa PC hráči dočkali, keďže remaster prináša po prvýkrát soundtrack v kvalite pôvodnej verzie pre PlayStation. A ten rozdiel je okamžite počuť. S novými modelmi určitých polygónových objektov (mínus Squall) je tento originálny soundtrack jediným dobrým vylepšením prichádzajúcim v tomto remasteri. Avšak…
Existuje bug, ktorý sa stal aj mne osobne, ktorý degraduje pôvodný soundtrack späť do MIDI verzie. Neviem, ako je to možné, neviem, prečo sa to deje, netuším, prečo MIDI soundtrack z hry vlastne kompletne neodstránili, no pri určitých save pointoch sa vám môže stať, že pri naloadovaní sa pustí zvuk v MIDI kvalite, čo je veľká hanba. Pôvodný soundtrack bol totiž jedným z najväčších lákadiel toho remasteru, no teraz vediac, že tu opäť straší MIDI hudba… No neviem, neviem.
Pri bugoch ale ešte ostaneme. Hra ich má totiž celú kopu. Niektoré sa stali aj mne, iné sa stali ostatným hráčom, no je treba povedať, že hru mnohí hráči ani nespustia. Predpokladám, že to môže byť záležitosť používania Windows 7. Ďalej boli reportované crashe systému pri zapínaní hry alebo otváraní menu, nezmiznutie windowsáckeho kurzora, vypnutie filtrovania textúr pri určitých schopnostiach a podobne. Niektorým hráčom robia problémy aj oficiálne cheaty, tzv. boostre umožňujúce hrať hru napríklad v trojnásobnej rýchlosti. Okrem tohto boostra je tu možné úplne vypnúť náhodné súboje (hoci takúto možnosť ponúka Diablova schopnosť Enc-None) alebo získať všetky špeciálne schopnosti či maximálny level. Tých oficiálnych cheatov je veľká hŕba, stačí si len vybrať. Ak si teda chcete zničiť hru.
Pohoršujúcimi okolnosťami sú aj prípady aplikovanej cenzúry, ktorá sa tu a sem objavuje. GF Siren má v porovnaní s originálom pridanú sukňu, čím zakrýva pôvodne viditeľné ohanbie a Rinoa má evidentne menší výstrih ako predtým. Neberte ma, prosím, za úchyla, ktorý by sa vyžíval v takýchto veciach, ide mi jednoducho o princíp. Ide mi o zachovanie pôvodnej vízie, ktorú mali tvorcovia pred dvadsiatimi rokmi, a o slobodu vyjadrovania sa v umení ako takú. To sa jednoducho nemôže diať. Paradoxne, Shiva, ktorej rovnako tak vidieť ohanbie, zahalená nebola a v hre žiari v celej svojej kráse.
Tento remaster je z technického hľadiska jednoducho doslova zhmotnená lajdkáckosť. Chápem konzolových hráčov, ktorí sa konečne dočkali svojej prvej Final Fantasy VIII od vydania hry na PlayStation. Sú v podstate spokojní a šťastní, že si hru môžu zahrať (hlavne očakávam, že na malej obrazovke Switchu bude tá grafika vyzerať obstojne), no ak ste PC hráč, tento remaster bude pre vás totálnou stratou času a vyhodenými peniazmi. Úprimne? Tento remaster nemal na PC nikdy vyjsť a Square malo pre už vydanú hru na Steame vydať len voliteľný bezplatný update. Nie, vážne si nemyslím, že by správne ikonky tlačidiel, opravený soundtrack a pár vylepšených modelov postáv a kariet boli hodné 20 eur. Keď si predstavím, že na tomto tu pracovali hneď tri profesionálne štúdiá naraz (Square Enix, DOTEMU, Access Games), tak stále nemôžem uveriť tomu, aký „skvost“ sa im podarilo vytvoriť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Final Fantasy VIII – Remastered 2019
- Platforma: PC
- Žáner: RPG
- Výrobca: DOTEMU, Access Games, Square Enix
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega