Dark Souls hry zarábajú peniaze. Anime zarába peniaze. A Bandai Namco sa rozhodlo využiť situáciu.
Code Vein sa na nič nehrá. Vývojári sa sami z porovnaní s Dark Souls tešili už roky pred vydaním. Vraj ich to motivovalo, aby hru posúvali ďalej. Podarilo sa im ale naozaj priniesť do hromady podobných hier niečo nové, alebo ide iba o plytký fanservice zameraný na fanúšikov anime?
Svet je plný monštier a vy ste jedným z nich
Ľudstvo padlo. Teda, lepšie povedané, jedinou šancou ako čeliť apokalypse, ktorá prišla, bolo zahodiť svoju ľudskosť. Vy sa tak ocitáte v role Revenanta, na prvý pohľad nesmrteľného bojovníka, ktorého trápia iba dve veci. Neskrotná túžba po krvi a príšery, ktoré si na vás radi pochutnajú.
Post-apokalyptický svet nie je nič, čo by hráčov vytrhlo zo stoličky. Príbehovo sa ale autori snažili starú známu formulku Souls hier „zomri a príď o nazbierané skúsenosti” zasadiť do príbehu čo najlogickejšie.
V úvode máte možnosť vytvoriť si svojho hrdinu. Čo sa týka typu postavy alebo tváre, veľa možností tu nenájdete. Rozpracovaný systém kustomizácie sa ale ukazuje pri ostatných voľbách. Zaujmú možnosti farby oblečení a vlasov, kde máte šialené voľby farebných kombinácií, alebo doplnky, jazvy a tetovania, ktorým môžete meniť veľkosť a polohu na tele. Vytvorený výzor si môžete uložiť do slotov a vzhľad postavy sa takmer úplne dá meniť bez problémov aj počas samotného hrania. Upravovanie je tak malá hra sama o sebe a kreatívnejší ľudia s trpezlivosťou tu nájdu hodiny zábavy.
Samotný príbeh je zo začiatku taký, ako keby ste si strieľali do vlastných nôh. Napriek tomu, že som fanúšikom anime, mal som problém dostať sa cez úvod. Vzbudzoval totiž pocit, že pôjde o nudnú a plytkú záležitosť. Našťastie, prvý dojem bol mylný. Po kostrbatom začiatku sa príbeh rozhýbe veľmi rýchlo a spoznávate jednu zaujímavú postavu za druhou. Postupne to celé graduje a vy máte v rukách viac než len snahu nájsť zdroj krvi, aby ste zastavili šialenstvo, ktoré sa vo vás prebúdza. Fanservice, tupé pohľady a nemé postávanie sa mení na zaujímavé rozprávanie o osude ľudí, ktorí museli zahodiť všetko, aby v padlom svete prežili. Vidíte morálne dilemy vojakov, zneužívanie moci, experimenty šialených vedcov, obetovanie sa pre priateľov, ale aj upadnutie do zúfalstva.
Nechýba občasné anime klišé, ostal som však prekvapený, ako veľmi som si pochmúrny svet Code Vein obľúbil. Pomáha tomu aj skutočnosť, že príbeh sa netočí iba okolo vás ako hlavnej postavy. Na svojej ceste stretávate množstvo jedinečných charakterov a postupne máte možnosť odkryť dôležité momenty z ich života po tom, čo svet postihla katastrofa. Na tomto si dali tvorcovia očividne záležať a priniesli nám svet, do ktorého je radosť sa ponoriť.
Atmosféra je občas až príliš „mŕtva“
Code Vein pokrivkáva aj vo svojej vizuálnej prezentácii. Postavy a príšery sú spracované kvalitne. Hlavné postavy sú jedinečné a aj mnoho vedľajších charakterov, ktoré stretnete, má svoju štipku jedinečnosti. Monštrá sú si občas podobné, no každá oblasť ponúkne niečo nové, čo vás prekvapí, prípadne vydesí. Bossovia zaujmú už zo začiatku, no čím ďalej sa v hre dostanete, tým šialenejší bude ich dizajn a je sa na čo pozerať – či už máte radi humanoidov krížených so psami alebo poletujúcich rytierov, autori predstavivosti nekládli medze.
Zobrazenie sveta ale nie je také jedinečné. Hra vás prevedie rôznymi oblasťami od spustošených jaskyní pod mestom cez zasnežené hory až po mestá v plameňoch. Každá oblasť má svoju tému a jedinečnosť. Čo sa však ich obsahu týka, po čase začínajú svojím dizajnom viac-menej nudiť. Hlavným dôvodom je, že napriek tomu, že sú miestami prepchaté objektmi, aby navodili post-apo atmosféru, pôsobia až príliš sterilne a mŕtvo. Akoby sa na pozadí nikdy nič nedialo, čo uberá zážitku a dynamike. Áno, dajú sa tu robiť krásne screenshoty. Hra sa snaží pôsobiť akčne, no prostredie nie vždy spolupracuje. Niečo podobné som zažíval aj pri Nier: Automata, kde pozadia oblastí vyzerali, akoby na ne už nezvýšil rozpočet. Tu to nie je až také zlé, ale mohlo to byť omnoho lepšie.
Čo sa týka samotného postupu úrovňami, aj Code Vein má svoju variáciu známych ohnísk, kde sa objavíte, ak zomriete. Mapy sú väčšinou lineárne, pre postup musíte ísť vopred stanovenou cestou a mapy neviete preskočiť alebo ich prejsť v inom poradí. Sú však plné skrytých predmetov a ak sa slepo rozbehnete priamo na koniec, môžete nechať aj viac ako polovicu oblasti nepreskúmanú. Hľadať skryté veci sa v Code Vein oplatí, keďže veľakrát poskytnú dobrý náhľad na nie hlavné časti príbehu alebo inak odmenia vašu šikovnosť.
Prázdne pôsobiace úrovne sú smutné aj z hľadiska hudby. Tu ma nechápte zle, keď sa soundtrack rozbombuje a začne hrať dynamická rocková skladba, je to super. Na veľa miestach som bol ale bez hudobného sprievodu, čo pôsobilo dojmom, že časti sveta sú prázdne a nudné. Z pohľadu kvality nevyhral ani dabing. Code Vein som hral v anglickom znení a hoci väčšinou to nebolo zlé, bolo to preto, že išlo o normálne rozhovory medzi NPC. Keď sa na obrazovke odohrávali dramatické scény, v hlasoch mi chýbali emócie. Občas niekto vykríkol, ale jednoducho to nebolo dosť na to, aby hlasy verne vystihli to, čo sa dialo v hre.
Čo zachráni tento pustý svet?
Našťastie, tieto nie úplne vyladené časti hry zachraňuje jej hlavná časť. Súboje. Tak ako v každej Souls hre, aj tu sa tvária pomaly a musíte vedieť, kedy sa uhnúť, kedy útočiť a kedy blokovať. Code Vein je ale oveľa akčnejší než klasické tituly žánru, a to vďaka mechanizmom, ktoré obsahuje.
K dispozícii je pol tucta typov zbraní ako meče, sekery či obojručné zbrane. V rámci kategórií majú ale jednotlivé predmety mierne odlišné animácie alebo špeciálne útoky, a tak o tom, čím sa bijete, nerozhodujú vždy iba čísla. Každá zbraň sa dá vylepšovať a tým posilniť jej štatistiky. Vďaka tomu a systému Blood Code sú aj v úvode získané zbrane použiteľné v neskorších častiach hry.
Blood Code je to, čo celý súbojový systém ťahá nahor. V podstate je to niečo ako classa. Určuje vaše základné vlastnosti a dáva vám zopár schopností. Code Vein vás v tomto smere nelimituje. Síce každá schopnosť je naviazaná na určitý Blood Code, z ktorého ju získate, po čase sa ich naučíte používať aj mimo neho. Blood Code sa tak stanú iba akási šablóna štatistík a je na vás, ako si schopnosti svojej postavy nakombinujete. Tým sa otvárajú dvere takmer nekonečných možností. Je to o to lepšie, že Blood Code, schopnosti a celkovo celú výbavu si môžete zmeniť kedykoľvek bez hocakých postihov. Nebaví vás už bojovať s obojručnými mečmi a chceli by ste sa zamerať viac na ofenzívnu mágiu? Nie je nič jednoduchšie, stačí pár klikov a môžete nepriateľov utopiť v ich vlastnej krvi.
Takáto voľnosť je skvelá, keďže v prípade, že sa vám nedarí, môžete svoj štýl jednoducho zmeniť. Alebo ak vás niečo omrzí, prípadne nájdete silné zbrane, s ktorými ste doteraz nebojovali, nie je to nikdy problém.
Niektorí bossovia sú navrhnutí tak, aby ste pri ich konfrontácii využívali určité schopnosti, ale nie je to nikdy nutnosť. Stačí sa naučiť ich pohyb a môžete ho poraziť s hocičím. Rovnako to je aj pri nepriateľoch, ktorých stretnete v mapách. Vždy existujú rôzne spôsoby, ako sa im postaviť a nikdy nie je človek nútený používať určitú sadu predmetov. V tomto smere vám dáva Code Vein voľnosť a pre mňa je získavanie schopností a skladanie buildov jedna z najzábavnejších častí hry.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Code Vein 2019
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: akčné RPG, Souls štýl hier
- Výrobca: Bandai Namco Studios
- Vydavateľ: Bandai Namco Entertainment
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Galéria