RECENZIA: Darksiders Genesis - Pekelná bromance

Neustály boj proti pekelným silám môže byť nudný. Tentokrát však do bitky vyrážajú jazdci Apokalypsy vo dvojici.

Genesis je experimentom vo viacerých oblastiach. Namiesto jedného hlavného hrdinu, ako to v sérii Darksiders býva zvykom, tu máme dve hrateľné postavy. Tou výraznejšou zmenou je izometrický pohľad, ktorý vystriedal klasickú kameru z pohľadu tretej osoby, akú by sme pri akčných adventúrach čakali.

Cesta do hlbín pekla

Ocitáte sa v role dvoch jazdcov Apokalypsy, ktorými sú Strife a War. Strife je nováčik, respektíve Genesis je prvým Darksiders titulom, kde je hrateľnou postavou. Po úvodných slovách a custcéne máte jasný cieľ – prebiť sa pekelným svetom a zastaviť Lucifera a jeho spojencov. Žiadne pomalé začiatky, ocitáte sa uprostred konfliktu medzi dvoma mocnejšími démonmi a je na vás, aby ste našli cestu a splnili úlohu, ktorú ste od šéfov dostali.

Genesis je síce štvrtým titulom v sérii, ide však o prequel k prvej Darksiders hre a odohráva sa niekoľko tisíc rokov pred ňou. Ak nie sú vaše vedomosti o tomto univerze rozsiahle, prípadne sú takmer nulové, čo bol aj môj prípad, nemusíte sa báť. Hoci je príbeh podávaný v menších kúskoch a nie príliš často, dostanete dosť informácií na to, aby ste si vedeli urobiť celkový obraz o tom, čo sa deje. Nikdy som sa v deji necítil stratený. Zopár vtipov a odkazov na ostatné hry možno nezapôsobili tak, ako by autori chceli, no od prvej ukážky som bol vtiahnutý do sveta a po tejto stránke som sa nenudil.

Zobraziť galériu

Hoci má Strife hernú premiéru a mohol by to byť iba jeho titul, sprevádza ho aj brat War. V rámci charakteru ide o protiklady. War je vážny bojovník za rovnováhu, zatiaľ čo Strife neustále vtipkuje a nič neberie vážne. Na prvý pohľad plytké archetypy. S postupom času sa však postavy rozvíjajú, zisťujete viac o ich minulosti a motivácii a nechýbajú ani silné emotívne momenty, ktoré prekvapia a neopustia vašu myseľ. Chémia medzi bratmi je super, hoci sa doberajú, a niekedy to vyzerá, že zabudnú na nepriateľov a odrovnajú jeden druhého. Takéto rozhovory napĺňajú občas prázdnejšie pasáže a človek sa tak nikdy nenudí. Púť za Luciferom ich nenechá chladnými, naopak, niektoré veci, ktoré musia v záujme rovnováhy urobiť, majú vážne následky a bratia na konci hry nie sú rovnaká dvojka ako na jej začiatku.

Tomuto určite pomohla celková atmosféra, ktorou Darksisders Genesis oplýva. Bojujete v rôznych útrobách pekla. Jeden moment stojíte pri pevnosti obklopenej púšťou, potom mrznete a snažíte sa nájsť skryté cesty, alebo sa prebíjate továrňou na zbrane, kde tečie láva a všetko vybuchuje. Genesis má iba 16 kapitol, no vývojári sa s tým vyhrali a ponúkli rozmanité prostredia plné malých detailov, ako sú zrúcaniny budov, planúce vatry či zvyšky démonov. Veci v pozadí sú málokedy iba statickými predmetmi, čo dodáva hernému svetu život.

Izometrická kamera je využitá na maximum. Nejde iba o jednoduchý a nemenný pohľad na postavu a blízke okolité prostredie. Vývojári menia jej uhol, odďaľujú ju a približujú podľa toho, kde sa momentálne nachádzate. Občas sa tak dostávate do veľmi epických scén, prevažne pri súbojoch s bossmi, kde vyniknú spomenuté detaily herného sveta.

Päť zo šestnástich kapitol sú iba súboje s bossmi. Ostáva tak jedenásť dlhších, príbehových kúskov, ktoré síce ponúkajú cez desiatku hodín hrania, ale po ich skompletizovaní sa vám to bude zdať málo. Čo je na jednej strane dobré, lebo hra zaujme, na druhej strane je škoda, že takýto počin nemá viac obsahu.

Cutscény nie sú cinematické – sú zložené z viacerých statických komiksových kresieb. Hrubé čiary, niekedy pripomínajúce rýchle náčrty a skice, dodávajú drsnú atmosféru. Niečo podobné sme mali aj v starších World of Warcraft videách. Ako veľmi sa autori Darksiders inšpirovali, je ťažké povedať, no vyšlo im to.

Postup hrou je viac-menej lineárny. V úvode ste poslaný do boja, no veci sa skomplikujú a obyčajné zneškodnenie démona sa tak mení na zložitejšiu púť. Prechádzate jednotlivými časťami hry, medzi ktorými sa stále vraciate na centrálne miesto, niečo ako základňu, kde sa dozviete ďalšie kúsky príbehu a kam máte ďalej ísť. Nie je to nič svetoborné, no plní to svoju úlohu. Kapitoly sa dajú opakovať, meniť sa dá aj obťažnosť a po čase sa vám otvorí možnosť bojovať v aréne proti rôznym potvorám, ktoré ste v danej oblasti hry stretli.

Kde nepomôžu zbrane, budete musieť použiť hlavu

V samotných úrovniach nie je postup až taký priamočiary. Pár slovami máte popísaný svoj cieľ, no nie je tu žiadny ukazovateľ toho, kam presne máte ísť. Niektoré oblasti síce majú prevažne lineárnu cestu vpred, viackrát existuje k cieľu niekoľko rôznych ciest. Prípadne prieskumom oblasti odhalíte rôzne skrýše plné pokladov, užitočných predmetov, či dokonca získate nové schopnosti pre jazdcov.

Každá takáto oblasť obsahuje aj zopár hlavolamov, ktoré je potrebné rozlúštiť. Väčšinou sa viažu na schopnosti, ktoré krátko predtým získate. V závere hry je veľa zábavných momentov, kde je potrebné kombinovať schopnosti oboch postáv a využiť tak všetko, čo ste sa v hre naučili, a dobrý pocit, keď sa podarí prekážky zvládnuť, stojí za to. Niekedy musíte šikovne využiť prostredie, no nikdy to nie je niečo, nad čím by ste si hlavu lámali hodiny.

V neskorších oblastiach však často narazíte na slepé uličky alebo zbadáte v diaľke poklad, ku ktorému sa neviete dostať, a nie vždy to bude iba logická prekážka. Jednoducho nebudete mať odomknuté schopnosti, aby ste sa tam dostali. Nachádzajú sa tu tak značné prvky metroidvanie. Ide o to, že niektoré časti mapy môžete odhaliť až po získaní nových predmetov a schopností. Nie vždy je to úplne dobre odkomunikované a ak patríte k zvedavým hráčom, občas budete hľadať skrytú plošinu a cestu tam, kde nič nie je.

Bojujete nielen proti démonom, ale aj hre samotnej

Všetko bude celkom fajn, pokiaľ nenarazíte na technické problémy a zvláštne dizajnové rozhodnutia. Jedným z najväčších nepriateľov je kamera. Pre pohľad na herný svet je využitá naozaj dobre, no v prípade hľadania skrytých miest alebo cesty ďalej občas spôsobí bolehlav. Neraz sa mi stalo, že som nevedel, kadiaľ mám ísť. Dlho som sa motal po už preskúmaných miestach a problém bol nakoniec v tom, že som musel ísť na úplný okraj trhliny, aby sa kamera posunula o hodný kus a odhalila mi tak vzdialené objekty, ktoré som mohol použiť. Kamera sa totiž nepohybuje stále s vami, občas akoby zastane, až pokiaľ neprejdete na jej okraj. To by nebol až taký problém, keby sa s tým nespájali ďalšie negatíva.

Tým najväčším je mapa, ktorá ma hnevala najviac. Je zostavená z jednotlivých „miestností“, respektíve kúskov oblasti, ktorými prechádzate. Problémom je, že na nej nie je žiadny ukazovateľ vašej aktuálnej polohy. Vidíte iba kúsok mapy, na ktorom sa práve nachádzate, ale neviete, kde konkrétne v ňom ste. To často frustruje, hlavne keď chcete nájsť nepozbierané predmety, alebo sa zorientovať, kde ste. Rozumiem tomu, že autori chceli, aby hráči preskúmali svet a hľadali, čo je v ňom ukryté. No ak chcete ísť na nepreskúmaný úsek, neviete, kde presne ste, a to, že po stlačení M vám svieti pol monitora, nepomôže. Spojte to s tým, že mapa je orientovaná väčšinou iným smerom než reálna oblasť, a v takej situácii by som na tento systém použil iné slovo než motivácia.

Zobraziť galériu

To by bola vec, ktorú by som Darksiders Genesis vytkol najviac. Teda pokiaľ by všetko fungovalo tak, ako má. Napriek tomu, že od vydania ubehol nejaký ten týždeň, narazil som na veľa technických problémov každý večer, keď som si k hre sadol. Stalo sa mi napríklad, že herné predmety nereagovali na moje akcie. Bol som v oblasti, kde som potreboval aktivovať zopár svetelných stĺpov, no nič sa s nimi nedialo. Myslel som si, že som niekde niečo vynechal, a tak som po mape blúdil vyše hodiny. Pomohol až reštart hry. Inokedy sa mi zas stávalo, že hra pri každej smrti spadla. Pri bitkách s bossmi to nebolo nepríjemné z pohľadu, že by som stratil progres, keďže ide o samostatné kapitoly. Veľmi to však narúšalo atmosféru a zážitok z poriadneho súboja, keď som namiesto pár sekúnd pri stlačení Continue musel čakať minúty, kým sa Steam spamätá, dá mi informáciu o chybovej hláške a ja môžem hru opäť zapnúť. To sa pri niektorých súbojoch opakovalo veľakrát, až som mal chuť ju znova nezapnúť. Nie je nečakané, že sa pri novom titule vyskytnú problémy. Genesis navyše nie je iba rýchle pokračovanie zabehnutého systému, ale niečo úplne nové. Je však škoda, že inak dobre fungujúcu akciu narúšajú takéto maličkosti.

Dvaja bratia proti hordám démonov

Celú hru zachraňuje a na chyby vám dovolí zabudnúť hrateľnosť. Napriek izometrickej kamere nejde o ARPG ako Diablo, ale o klasickú akčnú adventúru, ktorá pripomína predchádzajúcich Darksiders. Máte rôzne schopnosti, mlátite hordy nepriateľov, poskakujete medzi nebezpečnými platformami a hľadáte cestu vpred.

Zobraziť galériu

Pri hraní môžete plynule meniť, či je vašim bojovníkom Strife alebo War, poprípade môžete hrať v co-op režime, kde každý hráč ovláda jednu postavu. Strife je viac orientovaný na boj z diaľky, zatiaľ čo War si so svojím mečom hravo poradí priamo uprostred kopy nepriateľov. Každý z nich má tri špecifické schopnosti, ktoré pomáhajú prekonať prekážky herného sveta, a zopár schopností, ktoré sa dajú využiť aj v boji. Niekedy tak treba zmeniť svojho bojovníka, aby ste sa posunuli vpred.

Schopnosti sú v boji doplnené jednoduchým systémom kombo útokov a boj tak nie je iba o držaní jedného tlačidla. Postupom času svojim jazdcom odomykáte viac možností manévrov v boji a posilňujete ich útoky. Taký obyčajný švih mečom, aký vie na začiatku War, neskôr naberie nové efekty a silu. Celkovo pôsobí súbojový systém zábavne. Či už ako Strife strieľate z diaľky, alebo sa ako War vrhnete doprostred nepriateľov, každý úder a strela majú svoju váhu. Nepriatelia sa rozletia na malé kúsky, prípadne po dostatočnom zranení viete potvoru zneškodniť špeciálnym útokom, ktorý málokedy nechá telá v jednom celku.

Každá oblasť má aj väčších nepriateľov, ktorí nepadnú po pár úderoch, a najväčším lákadlom sú bossovia. Tých je iba pár, no každý má svoju jedinečnú oblasť a mechanizmy. Tí na začiatku sú možno jednoduchí a vystačíte si aj so streľbou z diaľky a občasným úskokom. Neskôr musíte využiť všetky svoje zručnosti a ani to nebude vždy stačiť. Hlavne všetci vyzerajú super a využívajú prostredie, v ktorom sa nachádzajú.

Málokedy narazíte na nepriateľa, ktorý na vás bude prisilný. Darksiders Genesis totiž napriek svojim RPG prvkom neposkytuje možnosť zvyšovať úroveň postáv a ani tu z rozkúskovaných príšer nepadá žiaden loot. Namiesto toho získavate duše, za ktoré si odomykáte, respektíve vylepšujete bojové schopnosti. Alebo vám z príšery padne malý orb. Ten využijete v Creature Cores tree systéme, ktorý nahrádza equipment a strom schopností.

Každý druh príšery vám dáva možnosť získať určitý core, ktorý nejakým spôsobom upraví vaše schopnosti a vlastnosti. Sú rozdelené do viacerých kategórií a ide napríklad o zvýšenie sily, počtu životov, obrany, alebo vám to pridá efekt k schopnostiam. Niektoré posilnia jedného jazdca a oslabia druhého. Rozloženie jednotlivých corov môžete hocikedy meniť a tak nad tým netreba premýšľať. Radšej skúšajte, čo vám bude najviac vyhovovať. Cores by sa takto dali farmiť namiesto farmenia lootu, čím sú izometrické ARPG známe, ale o tomto Genesis nie je. Cores môžete zbierať opakovaním hraním prejdených častí, no to nie je veľmi efektívne. Zábavnejšie je skúsiť arény, kde na vás vybehne množstvo príšer určitého typu, vylevelovať jednotlivé cores však zaberie čas a popravde som nikdy na to pri hraní nemal dôvod. Ak budete hrať na najvyššej obťažnosti, aj tomuto aspektu budete musieť venovať svoj herný čas.

Naše hodnotenie

Darksiders Genesis nie je perfektná hra bez chýb, ide však o odvážny pokus, ktorý sa vydaril. Akčná adventúra s izometrickou kamerou prináša novinky, no stále sú to Darksiders, ktorých fanúšikovia už roky poznajú. Ide o prequel, čo otvára dvere aj ľuďom, ktorým sa nechcelo vstupovať do takto rozbehnutej série. Zaujímavý príbeh o boji za rovnováhu medzi silami dobra a zla, ako aj o intrigách v pekelných svetoch, sa spája s dynamickým a zábavným súbojovým systémom, a to dokáže zakryť aj občasné technické a dizajnové nedostatky. Funguje to o to viac, ak si hru vyskúšate s kamarátom v co-op režime. Najviac zamrzí fakt, že hra končí, keď sa naplno rozbehne, príbeh zájde do tuhého a vy máte prístupné všetky schopnosti do boja. V tej chvíli vám ostane iba možnosť zopakovať si časti hry na najvyššej obťažnosti, ktorú máte dostupnú až po odohraní celého príbehu.