Každý z nás veľmi dobre vie ako väčšinou dopadne hra snažiaca sa skĺbiť prvky z viacerých hier do chutného pokrmu pre hráčsku dušu. Často sa stáva, že prvky hry, ktoré sa stali obeťami experimentu zo strany tvorcov sú nedotiahnuté, povrchné a nedokážu zabaviť. Vigil Games nás so svojou novinkou Darksiders snažia presvedčiť, že práve oni sú jedno z vyvolených štúdií vediace robiť chutné guláše herných prvkov.
Už niekoľko tisíc rokov medzi sebou vedú vojnu Nebo a Peklo a podľa proroctva má byť ľudstvo jedným z rozhodujúcich faktorov tejto vojny. Nad všetkým týmto stojí Rada(Council), ktorí bdejú aby tieto dve znepriatelené frakcie nerobili príliš veľký neporiadok a udržiavali medzi frakciami určitú rovnováhu. Ich „výkonným orgánom“ sú štyria jazdci apokalypsy(The Four Horsemen). Stane sa však to, že obe znepriatelené frakcie sa dostanú na Zem, kde sa stretnú v apokalyptickej bitke pri ktorej ľudstvo nemá žiadnu šancu na prežitie. Svojvoľne na bojisko prichádza jeden z jazdcov, ktorého meno je Vojna(War) a keďže ho ovládate vy, tak si môžete byť istý, že s nepriateľmi riadne zatočíte. No prichádza porážka od súpera a preto, že ste na Zem prišli bez rozkazu Rady. Ste ponížený, zbavený všetkých schopností, ale presvedčíte Radu, aby vás poslali na Zem zistiť kto za tým všetkým stojí a dať mu riadnu príučku. A samozrejme získať vlastnú hrdosť a schopnosti. Musíte získať bijúce srdcia 4 posluhovačov hlavného nepriateľa aby nakoniec pod vašim mečom padol aj úhlavný nepriateľ.
Toto je zhruba náčrt príbehu, ktorý je veľmi pútavý a pripevní vás ku stoličke. Bolo by však hlúpe myslieť si, že sa vyrovná príbehovým skvostom z dielne RPG žánru.
Ako som spomínal vyššie, Darksiders je gulášom rôznych hier. Vo svojej holej podstatne si hru môžeme predstaviť ako klon Devil May Cry alebo God of War, takže sa jedná o lineárnu „sekačku-mlátičku“, kde ku cieľu vedie vždy iba jedna cesta lemovaná veľkým počtom nepriateľov, ktorých by som zaradil do kategórie dobrovoľní darcovia orgánov. No na rozdiel od doktora, náš hrdina nevlastní ani skalpel, ani pinzety, ale je vybavený smrtiacimi nástrojmi pôsobiacimi skazu všade tam, kam náš obrnený „kamoš“ dorazí. Na začiatku do vášho arzenálu bude síce patriť veľmi pekne vyzerajúci meč, ktorého smrtiaci účinok je veľmi vysoký, no postupne sa dostanete aj k takým predmetom ako je kosa (počul som slová Dantes Inferno?), štvorramenný bumerang (žeby autori hrali Dark Sector?), revolver (ktorý sa dosť podobá na Blue Rose z Devil May Cry 4). No aby boli autori aspoň trochu kreatívni, vytvorili aj pulzujúcu rukavicu s ktorou si to s nepriateľmi vybavíte ručne stručne. Keď však zlyhajú všetky možné spôsoby likvidácie protivníkov, prichádza na rad mód chaosu, ktorý Vojnu premení na mocného a obrovského bojovníka pod rukou ktorého padne aj ten najtuhší protivník.
Autori mali dokonca tú odvahu do všetkého primiešať prvky Prince of Persia, pretože s lezením skákaním a podobnými prvkami vertikálnej hrateľnosti sa stretnete dosť často. Rovnako často sa stretnete aj s logickými hádankami, ktoré preveria schopnosť vášho mozgu premýšľať. Nejedná sa o nič zložité, takže nemajte obavy, že niekoľko hodín strávite iba pred jamou s tým, ako ju bezpečne prejsť. No už keď náhodou vďaka šikovnosti spadnete nemusíte sa ničoho obávať, pretože hra je v tomto smere dostatočne ohľaduplná, takže vás prenesie pred jamu a odoberie vám trocha života.
Veľmi dobrým nápadom bolo pridanie aktívnych a pasívnych schopností a RPG prvkov. Medzi pasívne schopnosti patrí napríklad vkladanie rún do jednotlivých zbraní, ktoré následne vylepšia vlastnosti danej zbrane (napríklad zvýšia silu, alebo rýchlejšie dopĺňanie baru, po ktorého naplnení môžete aktivovať režim chaosu). Medzi aktívne schopnosti môžeme zaradiť schopnosť vysávať život z nepriateľov, alebo schopnosť zapaľovať nepriateľov. Všetko toto však nie je zadarmo a tak z každého pozostalého vychádzajú duše, ktoré sa delia na zelené, ktoré dopĺňajú zdravie, žlté, ktoré dopĺňajú hnev(ten je potrebný na využívanie aktívnych schopností) a modré, za ktoré si u mierumilovného obchodníka Vulgrima môžete kupovať nové „kombá“, schopnosti a ich vylepšenia.
Pokiaľ ste si dobre všimli, tak vyššie som napísal, že ste jeden zo štyroch jazdcov apokalypsy. Otázka. Videli ste už jazdca bez svojho koňa? Ja určite nie, pretože aj tu svojho tátoša časom získate a verte tomu, že si ho hneď zamilujete, pretože jeho rýchly cval vás vytiahne z nejednej šlamastiky. No nebudete jazdiť iba na ňom, pretože v jednej časti hry si zajazdíte aj na nebeskom orlovi (aspoň sa na neho podobal), takže nuda a stereotyp v žiadnom prípade nehrozí. Keby sa však náhodou stalo, že už vás nebaví neustále sekanie, tak na zemi nájdete palnú zbraň s ktorou si užijete riadny kus zábavy.
Celú hrateľnosť by som nemohol nazvať excelentnou nebyť vynikajúcich „komb“, ich prevedenia a variability a čo je hlavné, nie sú veľmi zložité na naučenie. Mňa osobne veľmi potešila aj neprítomnosť otravných quick-time eventov, ktoré ma tak naštvali pri Ninja Blade.
Celé toto „hrateľnostné pozlátko“ sa však nachádza v dosť šedivej a na prvý pohľad nezaujímavej škatuľke s názvom grafika. Niežeby som bol hráč, ktorý by si hru so slabšou grafikou nezahral a určite som od hry nečakal Crysis, no autori sa mohli pochlapiť trochu viac. Nájdete tu modely postáv, ktoré sú vynikajúco spracované, no narazíte aj na miesta, pri ktorých budete rozmýšľať z ktorého roku táto hra pochádza. Celý výtvarný štýl zničenej Matičky Zeme mi silno smrdel za World of Warcraft. Opakujem, jedná sa o výtvarný štýl nie o grafiku samotnú, ktorá sa podobá na populárnu MMORPG.
Ako zlú vlastnosť, ktorú si hra priniesla od svojej konzolovej sestričky, by som určite označil isté záseky pri cut-scénach, ktoré dokážu ich vysokú kvalitu dostatočne pokaziť.
Optimalizácia je na jednej strane veľmi dobrá, no keď sa na to pozriem z druhého uhlu pohľadu, tak môžem skonštatovať, že dopadla katastrofálne. Na jednej strane nároky na hru nie sú vôbec veľké, takže sa potešia aj hráči so slabším „železom“. No keby sa náhodou stalo, že musíte ubrať z detailov a pozriete sa do nastavení tak sa buď naštvete alebo rozosmejete. Možnosti sa nám scvrkli na výber rozlíšenia, aktiváciu V-Syncu a zmenu Gammy. Nijaké detaily sa nastaviť nedajú a tak sa mi naskytá otázka, či nastavenie prebieha automaticky alebo sa nastavia najvyššie detaily.
Ovládanie gamepadom by bolo veľmi dobré nebyť toho, že hra trpí dosť výrazným bugom, „vďaka“ ktorému vám hra nenačíta správne oficiálny Xbox gamepad pre PC, pretože vtedy sa pri hre kamera presunie tak nízko, že nevidíte absolútne nič a tak som chtiac-nechtiac musel zvoliť ovládanie na klávesnici a myši. Autori zrejme na tieto hráčske nástroje mysleli a tak ich využili na maximum a výsledok podľa mňa prekvapí aj vás, pretože ovládanie klávesnicou a myšou mi prišlo pohodlné a prirodzené, autori využili celú šírku klávesnice takže nejaké problémy s ovládaním nehrozia.
Z hľadiska dabingu sa jedná o veľmi podarený kúsok. Drsný hlas hlavného hrdinu si okamžite zamilujete, rovnako ako hlasy ostatných postáv. Hudobne sa už jedná o slabší titul, pretože väčšinu repertoáru tvoria skladby ktoré sú ťažko počuteľné a tak sa na to, aby ste začuli aspoň niekoľko tónov budete musieť riadne sústrediť.
Čo na koniec? Pri tejto veľmi kvalitnej hre strávite približne 14-16 hodín, čo je číslo s ohľadom na daný žáner veľmi dobré a čo teší ešte viac, že šanca na to, že si kampaň pustíte ešte minimálne 1x je veľmi vysoká, pretože Darksiders je veľmi kvalitnou hrou, správne kombinujúcou mechanizmy viacerých hier a viacerých žánrov do veľmi kvalitného mixu, ktorý vás chytí a tak skoro nepustí. Preto si odo mňa odnáša dostatočne vysokú známku, ktorá oceňuje jej kvality.
|
![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
|
![]() ![]() ![]() |
85% | ![]() |
ŽÁNER | Akčná adventúra |
VÝROBCA | Vigil Games |
VYDAVATEĽ | THQ / COMGAD |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | ![]() |