Na pohľad krásny fantasy titul zameraný na príbeh v sebe skrýva niekoľko prekvapení, ktoré hráčov nepotešia.
Hoci som sériu hier Banner Saga nikdy nehral, už na prvý pohľad mi je jasné, kde sa autori Ash of Gods: Redemption inšpirovali. Či už po vizuálnej stránke, alebo v herných systémoch, podobností tu nájdeme veľa. Po tom, čo som s Ash of Gods strávil desiatky hodín dúfam, že podobnosti sú iba na povrchu, keďže v Ash of Gods: Redemption je mnoho zaujímavých prvkov, no dokopy nefungujú tak, ako by sa patrilo.
Vitajte na konci sveta
Hra vás privíta v stredovekom mestečku, kde idylka pokojného života netrvá veľmi dlho. Ľudia si skáču po krku, sú ako zmyslov zbavení a vy máte čo robiť, aby ste sa so svojou dcérou a bandou schopných bojovníkov dostali za brány mesta skôr, než šialenstvo postihne aj vás. V hre však nesledujete len príbeh Thorna a jeho družiny. Postupne skáčete medzi troma príbehovými líniami, a tak na vás čaká aj útek z otroctva v koži tichého bojovníka Lo Phenga alebo odkrývanie tajomstiev pohromy v podaní starca Hoppera.
Rozhodnutia, ktoré počas cesty urobíte, mierne ovplyvňujú to, čo zažijete s inými postavami a zároveň majú všetky 3 skupinky hrdinov rovnaký cieľ. Počas dobrodružstiev stretávate rôzne postavy, občas sa k vám niekto pridá, inokedy vás napadnú banditi, zavrú do žalára alebo niektorý spoločník príde o život. Z tohto pohľadu vyzerá hra zaujímavo. O to viac, že pri putovaní po mape máte na výber viacero ciest, a preto sa tak dá teoreticky hovoriť o veľkej miere znovuhrateľnosti.
Vaša púť je prezentovaná prevažne v 2D obrázkoch postáv a prostredí, a aj keď má hra taktické súboje, väčšinu z desiatok herného času strávite čítaním. To je aj najväčší neduh celého titulu. Príbeh sám o sebe zaujme: úvod hry a dejové línie troch hlavných postáv majú potenciál. Herný svet a hlavný konflikt nie je možno najoriginálnejší, no hráča, resp. čitateľa, dokáže vtiahnuť a udržať v napätí. Celkový dojem kazí to, ako je hra napísaná (hlavne dialógy postáv). Jedna strana problému je samotný príbeh. Svet je plný mágie, na ktorú nikto neverí.
Pohroma zvaná Reaping je opakovaný jav, ktorý všetkých prekvapil. Následne o ňom vie každý vandrák, ktorého na ceste stretnete, lebo o tom čítal alebo počul v príbehoch starých mám. Každý vie všetko a zároveň nič. Popritom na vás hra chrlí množstvo informácií o svete, ako sú názvy miest či mená dôležitých postáv. Nie sú však podané s mierou a zrozumiteľne, a tak hráčovi veľa súvislostí unikne. Akoby hra predpokladala, že svet už poznáte.
Ešte viac sklamú interakcie medzi postavami, ktoré predstavujú jadro textu. Často sa mi stalo, že som sa nejakej postavy opýtal jednoduchú priamu otázku a odpovedala mi textom v podobe niekoľkých odstavcov, akoby mi chcela vyrozprávať svoj životný príbeh. Inokedy som mal pocit, že hrdinovia si pri hovorení päťkrát rozmysleli, o čom chcú rozprávať a skákali z jednej témy do druhej. Ako keby ste sa na ulici kamaráta spýtali, čo bude variť na obed a on vám odpovie, že pred 5 rokmi si pri páde udrel koleno, že mal zlé sny, že počasie vyzerá na nič, a že musí ísť vyvenčiť psa. Neraz sa mi stalo aj to, že keď som za svoju postavu zvolil jednu z možných odpovedí, hra akoby preskočila strany textu a všetci sa tvárili, že sa rozprávame o niečom úplne inom. Inokedy si zase dialógy logicky odporovali. Napríklad v úvode som sa bavil s jednou postavou o tom, čo robiť ďalej. Najprv mi hovorila, že by sa chcela skryť na chránenom pozemku, ale neskôr na mňa vykrikovala, že na mieste nemôžeme ostať ani chvíľu, lebo nie je bezpečné a nikto by sa tam nemal zdržiavať. Takto si odporujú obyvatelia sveta Ash of Gods často. Možnože všetci skutočne zošaleli. Existuje však aj druhé vysvetlenie a ním je amatérske písanie.
Titul vznikol pomocou crowd-sourcingu. Nechcem urážať autorov, avšak je vidieť, že hra by si zaslúžila v niektorých smeroch profesionálnejší prístup či aspoň svedomitejšiu editáciu. Na druhej strane je nutné uviesť, že hra je založená na románoch ruského autora fantasy Sergeja Malického. Je teda ťažké určiť, či sú problémy dôsledkom zlého prekladu alebo nedostatočnej práce s textom.
Cesta tam a späť
Cieľom jednotlivých hrdinských družín je dostať sa na určité miesto a odvrátiť pohromu, ktorá sa na svet valí. Robíte tak prostredníctvom interaktívnej mapy, kde si vyberáte, ktorou cestou sa vydáte vpred. Rôzne cesty vás zavedú na rôzne miesta. Môžete si zvoliť či pôjdete cez močiare, alebo navštívite opustenú vežu, či sa oblúkom vyhnete pochodujúcemu vojsku.
Cesta, ktorou sa vyberiete, priamo ovplyvňuje aj vaše šance na prežitie. Keďže je svet v zlom stave, na ochranu pred šialenstvom potrebujete špeciálne amulety. Tie sú vzácne, no predá vám ich každý pofidérny obchodník, ktorého stretnete. Nikdy ich nebudete mať dosť, a tak sa občas stane, že si budete musieť vybrať, koho z družiny necháte bez nadprirodzenej ochrany. A ak máte smolu, následne sa s danou postavou navždy rozlúčite. Smrť postáv je jedna z mála scén s filmovým podaním, aj keď iba v malej miere. Síce vo vás vyvolá isté emócie, no keď sa táto scéna dokola opakuje a mení sa len meno mŕtvej postavy, stráca žiadaný účinok. Respektíve, nezapôsobí skoro vôbec, keďže hrdinov ani poriadne nespoznáte, lebo vás vedľajšie dialógy začnú nudiť natoľko, že ich budete preskakovať. V jednej neskoršej kapitole sa mi takáto situácia stala. Počas cesty som prišiel o viacero členov partie. Zo začiatku to malo istý emocionálny náboj, no záujem sa rýchlo vytratil a zo scén sa stala iba rýchla preklikávačka.
Hru však zachraňuje vizuálna prezentácia. Kresby sú detailné a zdá sa, že práve do nich autori investovali najviac času. Nielen scény herného sveta či samotné postavy, ale aj dizajn je skvelý a pomáha vtiahnuť hráča do temného fantasy sveta. Miestami je škoda, že hlavné postavy majú málo nakreslených modelov, a tak ich vidíte v rovnakom postoji či už idú do boja, plačú nad smrťou iných postáv, alebo kupujú šál. Napriek tomu je to jeden z najlepších aspektov hry. Vizuál je doplnený o kvalitný soundtrack. Jedným zo skladateľov hudby pre Ash of Gods je Krzysztof Wierzynkiewicz. Keďže nám priniesol OST pre hry zo sveta Zaklínača, je istou zárukou kvality. Vytkol by som však časté opakovanie sa skladieb počas dlhšieho čítania. I keď ide o dobrý hudobný „podmaz“, pridáva to na monotónnosti celkového zážitku. Navyše absencia dabingu (až na pár pokrikov a viet od rozprávača) jednotvárnosť iba prehlbuje.
Okrem dizajnových problémov trpí Ash of Gods aj niekoľkými technickými nedostatkami. Keby išlo o nový titul, nebál by som sa povedať, že ich časom opravia. Ja som hru hral na PS4 a PC verziu sme tu už mali pred niekoľkými mesiacmi, preto je ťažko odhadnúť, či sa dočkáme zlepšenia. Mám na mysli hlavne dlhé a časté loadingy, ktoré sú prítomné pri mnohých činnostiach, napríklad aj počas obyčajného otvárania menu, keď si chcete skontrolovať inventár alebo stav postáv. Hra značne sekala aj pri vylepšovaní schopností postáv, kedy som musel čakať aj niekoľko sekúnd, než sa menu preplo z jednej postavy na druhú. Nešikovné ovládanie v menu a v súbojoch hre nepridáva na sláve, pretože si nie ste istý, či ste zadali zlý input alebo sa hra zasekla.
Nepríjemne prekvapil aj auto-save. Ten sa zobrazuje pravidelne, no napriek tomu som po odohratí kapitoly prišiel o časť progressu, pretože po opätovnom zapnutí konzoly ma hra vrátila niekam pred koniec kapitoly, ktorú som úspešne dokončil. Občas poteší aj čierna obrazovka. Akoby vám hra chcela povedať, že si máte dať pauzu a konzolu vypnúť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Ash of Gods: Redemption 2020
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: taktické RPG, rogue-like, vizuálny román
- Výrobca: AurumDust
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: COMGAD
Galéria