Je to tu! Jeden z najočakávanejších remakov súčasnosti je na svete a máme šancu presvedčiť sa na vlastnej koži, či celé to čakanie stálo za to.
Návrat legendy JRPG má však dva háčiky. FF7 Remake nie je kompletná hra a vo svojej podstate to nie je ani remake. Alebo aspoň nie taký, aký mnohí fanúšikovia očakávali.
Rovnaké a zároveň iné
Fakt, že táto hra je iba prvým dielom z niekoľkých, bol známy už dlho pred vydaním. Square Enix svoje rozhodnutie obhajoval tým, že hráčom chce priniesť všetky obľúbené momenty z pôvodnej hry v modernej kvalite, no na jeden záťah je toho až príliš veľa. Takéto rozkúskovanie pôvodného diela zároveň umožnilo rozvinúť mnohé veci, ktoré sú v origináli iba naznačené a odohrávajú sa v pozadí.
Nič iné však Square Enixu neostávalo.
Midgar je síce vo svete Final Fantasy VII dôležité miesto, ale je to stále iba malá časť celej hry. Hráči ho prešli za pár hodín a na jeho konci sa otvoril obrovský svet plný dobrodružstiev, ktorý im vyrazil dych. Prekvapenie čakalo na každom kroku a príbeh nikdy nenudil. V tom pre mňa spočívalo čaro pôvodnej hry, a preto čakanie na Remake sprevádzali obavy.
Midgar nebol nič viac než úvod a základ pre dianie celej hry. Urobiť z neho celú hru, chcelo poriadnu dávku odvahy, no a tá vývojárom v tomto prípade nechýbala, čo vidieť na viacerých aspektoch hry.
Dobrou správou je, že sa im to podarilo. Cyberpunková metropola žije, trpí a upadá ako nikdy predtým. Počas 18 kapitol, z ktorých sa hra skladá, prechádzate rôznymi zákutiami gigantického mesta a neraz vám jeho znázornenie vyrazí dych. Ulice v bohatých štvrtiach, stoky, skládky odpadu, zábavná štvrť či sídlo Shinry sú plné detailov a vidieť, že si pri ich tvorbe dali vývojári záležať, aby všetko pôsobilo ako jeden organický celok. Život tomu celému dodáva množstvo NPC, ktoré stretávate. Reagujú na udalosti deja, a na to, čo sa deje naokolo. Toto je pre mňa jedna z najsilnejších stránok remaku. Vidieť, ako obyvatelia Midgaru reagujú na výbuch reaktora, ktorý im dáva život. Ako panikária, lebo nevedia, čo prinesie ďalší deň, a či ich korporátne sily, ktoré vládnu mestu, zachránia. Alebo si užívajú jednoduchý život v ústraní mesta, kam ledva dopadne lúč slnka napriek tomu, že každý deň bojujú o prežitie.
Podobnej starostlivosti sa dočkali aj samotné postavy v príbehu. Nejde iba o hlavných aktérov ako Tifa, Barret, Sephiroth, ale aj vedľajšie postavy ako Wedge, Jessie, Biggs a iné teraz zohrávajú väčšiu úlohu. U Jessie je to vidieť najviac, keďže častokrát je v prvej časti hry stredobodom pozornosti. Square Enix nám takto dáva možnosť nahliadnuť do životov viacerých ľudí v Midgare a opäť raz posilňuje celkový zážitok. Najviac na mňa zapôsobil vynovený Barret. Vždy som ho vnímal ako nahnevanú kôpku pixelov a nemal som ho rád. No vo Final Fantasy VII Remake som uveril, že je vodca radikálnej skupiny rebelov. Uveril som mu, že si dokáže na svoju stranu získať ľudí, že má dostatok charizmy byť vodcom, a že je rozhodnutý ísť za svojim cieľom a zachrániť planétu. Postupný vývin postáv, ako aj reakcie náhodných NPC na dianie naokolo, je rozhodne jedno veľké plus, ktoré Remake do sveta FF7 prináša.
Väčšiu časť hry nasleduje FF7 Remake svoju predlohu verne. Existujú malé odklony od originálu, napríklad akcie spoločnosti Shinra v boji proti Avalanche, alebo zavítanie do vrchných častí Midgaru a na iné miesta, ktoré boli pôvodne neznáme. Sú to vítané zmeny a nikdy na mňa nepôsobili tak, že by tam boli vtlačené nasilu, len aby hranie trvalo o pár hodín dlhšie.
Zážitok podporuje detailné grafické spracovanie, ktoré zaujme od prvého momentu. Ide o jednu z najkrajších hier, ktoré si na PS4 zahráte a realistické podanie cyberpunkového Midgaru vyráža dych. Úroveň grafiky však mierne upadá pri vedľajších postavách. Na prvý pohľad nevyzerajú zle, ale ich animácie sú často druhotriedne a niekedy ich slová idú úplne mimo animácie tváre. Najviac však bije do očí nižšia kvalita textúr. V interiéroch a hlavných budovách je všetko skvelé. Lenže keď v chudobnej časti Midgaru pobehujete po pustine, aby ste pomlátili pár príšer, je to bieda. Často sa mi stalo, že sa mi textúry prostredia načítali najprv v nízkom rozlíšení a až neskôr sa zaostrili, navyše, občas kvalita ostala nízka. Má to však mierne vtipný efekt, keďže sa mi to stávalo v chudobnej časti mesta, čiže sa dá povedať, že bola taká chudobná, že nemala ani na dobrú grafiku.
To neznamená, že všetko nové je dobré. Najväčším problémom pre mňa bolo, že sa do prvej časti hry pchajú veci, ktoré sa majú odohrávať až oveľa neskôr. Akoby chceli vývojári zobrať všetko „cool“, len aby nalákali hráčov na Remake sériu. Nie že by mi trhalo žily, keď sa veci odohrávajú inak ako v pôvodnej hre, ale v týchto momentoch strácajú zmysel slová autorov, že chcú pri prerábaní FF7 ponechať všetky udalosti originálu a iba ich rozšíriť o novú hĺbku.
Najviac to vidieť pri Sephirothovi a nových nepriateľoch Whispers. Pôvodne bol úvod hry o Midgare, o boji proti megakorporácii Shinra a o dôsledkoch, ktoré z toho vyplývali. Tu však hrdinovia bojujú proti osudu. Whispers sa snažia docieliť, aby sa udalosti odohrávali presne podľa pôvodnej hry. Miestami sú akýmsi ochranným mechanizmom proti šialeným nápadom vývojárov, keď zaženú našich hrdinov do nečakaných situácií. Cieľom prvého dielu je tak nielen boj proti Shinre, ale aj proti týmto bubákom z budúcnosti. Do toho celého je zapletený Sephiroth, ktorý už nie je iba mysteriózna figúrka originálu, ale už od prvých momentov má aktívnu rolu.
Počas hrania to nezájde do extrémov a celkovo mi takýto nový pohľad na svet FF7 nevadil. Bolo to niečo nové, zaujímavé. Až na záver, ktorý je riadny bordel. Snaží sa pôsobiť prehnane epicky na to, že ide iba o úvod príbehu. Všetko vybuchuje, odohrávajú sa veľkolepé súboje s niekoľkými bossmi a na konci z toho vyjdú Cloud s parťákmi voľní. Oslobodení od osudu môžu robiť, čo chcú. Autori ukazujú, že vstupujeme do neznáma. To že udalosti pôjdu inak, naznačuje aj fakt, že niektoré postavy majú počas hrania „flashbacky“ na udalosti pôvodnej hry. Existujú ohľadom toho rôzne zaujímavé teórie a je veľa spôsobov, ako by mohli pretransformovať FF7 Remake do dobrej adaptácie pôvodnej hry, no to už je téma plná spoilerov.
Záver je veľkým šokom pre fanúšikov pôvodnej hry a ťažko povedať, či ide o dobrý ťah. To ukáže až sequel. Či ide o premyslené kroky ako hráčov prekvapiť a následne zaujať, alebo iba silou mocou chceli vmiešať do diela bludy o rôznych časových líniách, videniach do budúcnosti alebo cestovaní v čase. Zároveň sa v nich stráca dramatický dopad niektorých veľkých udalostí, ktoré boli centrom pôvodného príbehu. Nehovoriac o tom, že tieto veci vylučujú niektoré udalosti, ktoré by sa mali v budúcnosti odohrať. Je preto ťažko hovoriť o FF7 Remake ako o remaku pôvodného FF7, ktorý fanúšikovia očakávali. Teda aspoň v takom zmysle, v akom je Resident Evil 2 z roku 2019 verná „prerábka“ pôvodného Resident Evil 2. Pri FF7 autori nielen pridávajú nový obsah, ale sa aj viditeľne vzďaľujú od predlohy, a tak bude zaujímavé sledovať, kam až to zájde. Jednoducho povedané, Final Fantasy VII nie je iba klasický Remake. Prerába hru nielen po technickej stránke, ale aj interpretuje príbeh novým spôsobom. Dalo by sa povedať, že ide o akýsi druh sequelu.
Meče, blesky, akcia!
Klasické ťahové súboje sú minulosť. Do FF7 Remake prišiel Square Enix s vynoveným systémom, ktorý kombinuje ťahové prvky JRPG s akčnejšími žánrami. Nejde o hack&slash, no zároveň ani nestojíte na mieste. Každá z hrateľných postáv má k dispozícií základne útoky a špeciálnu schopnosť a počas boja sa vám nabíja ATB, počas ktorého vykonávate všetky ostatné akcie – používanie predmetov, mágie, schopností. V boji ovládate maximálne 3 postavy. AI spolubojovníkov je mizerné a okrem základných útokov nerobia nič, a tak ak chcete v náročnejších súbojoch uspieť, musíte prepínať ovládanie medzi postavami. Aj keď je to zo začiatku kostrbaté, keď sa do toho dostanete, celý systém pôsobí prekvapivo dobre. V momente, keď stojíte pred veľkým nepriateľom a podarí sa vám s každou postavou urobiť presne to, čo potrebujete, aby ste protivníka zložili na lopatky, je to zážitok.
Systém vývoja postáv je postavený na materiach, ktoré sú pre FF7 ikonické. Dávajú vám magické schopnosti ako Fire alebo Thunder a môžete sa pomocou nich liečiť, získate možnosť vykonávať v súboji nové akcie alebo si ich kombináciou vylepšíte odolnosť, prípadne dodáte vašej zbrani plamene. Zároveň pre každú postavu získate počas hry niekoľko zbraní, ktoré vás naučia nové schopnosti. Tie sú jedinečné pre danú zbraň a občas aj menia štýl, akým daná postava bojuje. Keďže sú 4 hrateľné postavy od seba dosť rozdielne, súboje sú o to zaujímavejšie. Z každej postavy viete urobiť silného mága alebo umlátite nepriateľov hrubou silou a zbraňami. Aj pri rovnakej výbave však postavy stále bojujú odlišne, a tak sa nikdy nenudíte. Smutné je, že počas hry nemáte možnosť vyberať si členov skupiny a zostavu vám určuje príbeh. Popri bežných nepriateľoch, ktorých rozsekáte za pár sekúnd, hra ponúka niekoľko skvelých jedinečných bossov a aj skrytých nebezpečných nepriateľov, ktorí preveria vaše zručnosti.
I keď pôvodná hra bola lineárne dobrodružstvo, FF7 Remake sa snaží o otvorenejší prístup. Hra je rozdelená do definovaných kapitol, a tak nemôžete behať po Midgare, ako sa vám zachce. Každá kapitola však má istú dávku voľnosti.
Niektoré ponúkajú aj vedľajšie úlohy, ktoré vám viac priblížia život obyvateľov. Oblasť Wall Market, miesto, na ktoré Shinra nedohliada a každý sa tu chodí zabaviť, je vďaka tomu oveľa zábavnejšia a je to jedna veľká šou od začiatku do konca. Nie každý side-quest je však rovnako kvalitný a niektoré sú dosť nudné, napríklad hľadanie mačiek v úvode hry. Chlpaté potvory mám rád, no hľadať 3 náhodné mačky, pričom po štvrti ich pobehovali tucty, bolo utrpenie. O to väčšie, že minimapa je viac-menej zbytočná, nakoľko na nej dôležité info o questoch nevidieť.
V týchto momentoch hra pôsobila, akoby chcela umelo natiahnuť herný čas, aby mohla ospravedlniť, že v prvej časti FF7 Remake máme iba Midgar. Takéto naťahovanie je však aj v samotnom postupe hrou, keď ste na mnohých miestach núteníi chodiť veľmi pomaly alebo sa motať na mieste len tak, aby ste neprešli oblasťou príliš rýchlo.
Hra ponúka aj zábavné nepovinné aktivity, ako minihry alebo skryté súboje, a ak radi objavujete, aj v mierne lineárnych a limitovaných oblastiach sa dajú nájsť skryté poklady, ktoré stoja za to. Navyše, po odohratí získavate možnosť zopakovať si jednotlivé kapitoly na vyššej náročnosti. Keďže systém súbojov funguje skvelo, je to vítaná možnosť, ako sa k hre vrátiť a zabaviť sa.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Final Fantasy VII Remake 2020
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: akčné RPG
- Výrobca: Square Enix
Galéria
