RECENZIA: Upírsky Greymoor pre The Elder Scrolls Online trpí kreatívnou chudokrvnosťou

Premýšľam, dokedy bude Bethesde a Zenimaxu u hráčov prechádzať dobrý marketing a nudný, dookola sa opakujúci obsah.

Byť upírom je v The Elder Scrolls Online znova v kurze. Pripomína mi to začiatok púte tejto MMO RPG, keď zväčša noví hráči v hernom čete prosili svojich skúsenejších kolegov o „pohryznutie“. Možnosť nakaziť iného hráča vampirizmom alebo lykantropiou totiž bola v hre od začiatku, no mnohí túto „výsadu“ zneužívali na obohatenie sa. Bol to hotový biznis: chamtiví jedinci v noci poľovali na špeciálne NPC, ktoré nákazu prenášali, a znemožňovali tak záujemcom vstúpiť do stavu upírskeho alebo vlkodlačieho. Bola to perfektná lekcia ako z hodín ekonómie, skvelý príklad toho, ako sa dá umelo zvyšovať dopyt.

Ak totiž nemáte možnosť získať to, čo chcete, zadarmo, musíte si za to zaplatiť. Takýto čierny trh s pohryznutiami však nebol bez rizík. Tí najpodradnejší hráči si totiž vyžiadali vaše peniaze a potom vám odopreli protihodnotu, za ktorú ste si zaplatili, a radšej na ňu lákali ďalších záujemcov. Možnosť pohryznúť a preniesť „kliatbu“ na iného hráča totiž nebola bezodná a mala pomerne dlhý „cooldown“. Ak ste teda niekoho nakazili, studnica zárobkov na niekoľko dní vyschla.

Zobraziť galériu

Niežeby som takéto správanie schvaľoval – a podvádzanie druhých už vôbec nie. Išlo však o unikátnu hernú mechaniku, za ktorú ale TESO vďačilo, ako inak, hráčom. To už majú hry od Bethesdy, resp. Zenimaxu, vo zvyku. Zachraňovať ich musíme práve my, či už správaním, ako v tomto prípade, alebo modami, ak sa bavíme o Skyrime. Povedzme si otvorene, že genialita všetkého, čo Bethesda produkuje, spočíva vo veľkom, otvorenom svete, ktorého peripetie neraz za behu hasia ako vývojári, tak aj komunita.

Časy, kedy malo pohryznutie upírom či vlkodlakom niekoľkotisícovú cenu, sú dnes pre všetkých hráčov TESO už len nostalgiou. Kupčenie s vampirizmom a lykantropiou je už v súčasnej spoločnosti považované za dekadentné. Mnohé gildy navyše vábia nových regrútov práve na možnosť bezplatného získania jednej alebo druhej infekcie od seniornejších spolhráčov. Vzácne NPC prenášajúce tieto „choroby“, ktoré sa vyskytujú v náhodných dňoch, aj keď vždy v noci, už tiež nie sú obľúbenou lovnou zverou. A keby vám ani jedna možnosť nevyhovovala, Zenimax už dávno pridal do ich online obchodu možnosť kúpiť si ako vampirizmus, tak aj lykantropiu, za skutočné peniaze.

Vďaka Greymooru sa záujem o tieto špeciálne schopnosti, najmä v prípade upírov, značne zvýšil. Pravdou však je, že hre absolútne nezáleží na tom, či sa na príbehovú líniu tejto najnovšej expanzie vrhnete ako upír alebo ako smrteľník. Príbehovo ide o sklamanie a v mojich očiach toto DLC nezachraňuje ani návrat to starého známeho mesta Solitude a jeho okolia.

Zobraziť galériu

Ani zmeny, ktoré autori učinili pri upírskych schopnostiach, nemôžu mať vplyv na hodnotenie Greymooru: nie sú totiž súčasťou expanzie, ale povinnou aktualizáciou pre všetkých hráčov. Namiesto toho, aby Zenimax vytvoril akúsi prestížnejšiu sortu upírov, aby vás skutočne motivoval kúpiť si to DLC, ktoré z vás spraví ultimátneho pána noci, radšej celý systém prekopal. Potom jeho novú verziu vyňal z tematickej expanzie a vypustil do sveta zarovno s ňou. Haló, logika, počujeme sa? Čo vlastne teda dostanú hráči, respektíve milovníci upírov, za nemalú cenovku 40 eur?

No, veľmi málo.

Najprv k samotnej (bezplatnej) aktualizácii…

Hovoriť však, že Zenimax upírsky gameplay vylepšil, je len polopravda. Do hry síce pribudli naozaj perfektné animácie kŕmenia sa na neutrálnych NPC postavách, ktoré sa v MMO RPG-čkach len tak nevidia, no úplne pozmenené schopnosti vyvolali rozpačité reakcie.

Ak ste totiž boli upírmi pred najnovšou aktualizáciou, ktorá prišla zarovno s Greymoorom, a to pre všetkých, váš „nemŕtvy stav“ sa prehlboval krvnou diétou. Upírstvo má v hre celkovo štyri stupne, pričom prvý je najľahší a štvrtý, naopak, najťažší. Predtým vám stačilo nekŕmiť sa na NPC a čím dlhšie ste nepili krv, tým boli vaše schopnosti silnejšie. Na druhej strane sa však znižovala napríklad vaša odolnosť voči ohnivej mágii, večnému nepriateľovi nemŕtvych. Hráči, ktorí si neželali takýto progres, ku ktorému sa viazala aj fyzická premena vašej postavy – výraznejšie oči a bledšia pokožka, si jednoducho sem-tam „cucli“. Teraz je to presne naopak.

Ak v aktuálnej verzii hry chcete, aby boli vaše upírske schopnosti silnejšie, musíte piť krv. Tri nevinné životy vás rýchlo (a ak vás nikto neuvidí, tak aj bezbolestne) katapultujú do 4. upírskeho štádia, kedy majú vaše zbrusu nové schopnosti až o 24 percent nižšiu spotrebu. Na druhej strane sa vám v poslednom štádiu automaticky neregeneruje zdravie, ste menej odolní voči ohňu a všetky ostatné, „ľudské“ schopnosti stoja viac – či už many alebo výdrže. To je poriadna penalizácia.

Hardcore hráčov tieto novinky nútia porozmýšľať, či im temný výzor postavy a imidž nemŕtveho zabijaka stojí za to. Vampirizmus už totiž nie je len „imidžovka“, ale štýl hry, kedy sa vám najviac oplatí využívať len upírske schopnosti. Tie, ako som už avizoval vyššie, prešli radikálnou premenou: vysávanie života z nepriateľov síce zostalo, no napríklad ultimátnu schopnosť zmeniť sa na roj netopierov, ktorý kradol život všetkým súperom v dosahu, Zenimax zavrhol v prospech premeny na obdobu dobre známej schopnosti „Vampire Lord“.

Zobraziť galériu

Tzv. „Blood Scion“ je rohaté, veľmi silné monštrum, no od upírskeho pána z DLC Dawnguard pre Skyrim má veľmi ďaleko. Sklamaním je nielen veľmi krátke trvanie samotnej transformácie, ale aj to, že nemáte k dispozícii akúsi špeciálnu mágiu. Žiadne drápy, bojujete vlastnými zbraňami, tak ako predtým. Samotný dizajn Sciona by tiež mohol byť oveľa lepší a myslím, že ktorýkoľvek hráč by veľké rohy v sekunde zamenil za pár krídel, byť by mali mať len estetický účel.

Radikálny „revamp“ (aká irónia) mnohých hráčov síce prekvapil, no Zenimax už pred vydaním Greymooru hlásil, že chce naozaj zdôrazniť gameplay aspekt hrania za upíra. A to sa vývojárom naozaj podarilo. Vampirizmus už nie je len vecou prestíže a štýlu, ale reálnou voľbou, ktorá značne mení to, ako vás hra odmeňuje alebo penalizuje. Ťažko teda vyhlásiť, že ide zo strany autorov o správny alebo nesprávny krok. Isté je len to, že upíri boli doteraz len dobrovoľné piate okolo na voze – kdežto po novom môžu slúžiť ako na brzdenie, tak aj akcelerovanie vášho herného zážitku.

Pokiaľ však ide o Greymoor ako o platený obsah, upravenie upírskeho „stromu schopností“ s týmto prídavkom nijako nesúvisí. Ak sa rozhodnete zaplatiť si nemalú sumu za expanziu odohrávajúcu sa v západnom Skyrime, dostanete len vlažný príbeh, ktorý za tie peniaze určite nestojí. Lákadlom je azda len navštívenie podzemného „kráľovstva“ Blackreach, známeho práve z piateho dielu série Prastarých zvitkov.

Keď som Greymoor prvýkrát zapol, prekvapilo ma, aká malá je nová mapa – teda, na povrchu. Jej jedinou zaujímavou súčasťou je práve Solitude, niekoľko dediniek známych zo Skyrimu, ako napríklad Morthal, nejaké generické tábory obrov s mamutmi… a to je asi tak všetko. Elsweyr mi prišiel oveľa väčší, plnší, zaujímavejší. No, a mal draky.

Po niekoľkých splnených úlohách sa však v rámci hlavného príbehu dostanete do podzemného labyrintu Blackreach, ktorý chýbajúci priestor do značnej miery vyplní, aspoň pokiaľ ide o číru rozlohu. Disponuje vlastnými svätyňami pre rýchle cestovanie či verejnými eventami známymi ako „Harrowstorms“, ktoré sú v podstate obdobou Dolmenov (Dark Anchors) zo základnej hry. Ide o impozantnú, v The Elder Scrolls Online absolútne unikátnu lokalitu, ktorú však autori hráčom predostreli absolútne antiklimatickým spôsobom. Zabudnite na vstup v štýle Cesty do stredu Zeme alebo aspoň na zaujímavejší, komplexnejší „quest“. Jednoducho prídete k vstupu do akejsi opustenej bane, do ktorej by, popravde, mohol vstúpiť asi každý tulák, a voilá, vitajte v mýtickom Blackreach, o ktorom mnohé NPC zasnene hovoria ako o niečom bájnom, doposiaľ neobjavenom. Mnohí ho hľadali celý život a nenašli, no vy ste jednoducho vstúpili do tej správnej bane kúsok od Solitudu. Vtedy som si povedal: „Ako, to vážne?“

A takto podobne sa vlastne nesie väčšina Greymooru. Upír Fennorian, váš „parťák“, sa ani omylom nepribližuje charizme, ktorú mala v Dawnguarde Serana. Či už ide o tutoriál pre nové postavy, búrky „Harrowstorms“, nepriateľov alebo samotný príbeh, všetko je takmer úplne rovnaké ako v predchádzajúcich rozšíreniach, len s minimálnou obmenou.

Prečítajte si tiež

RECENZIA: The Elder Scrolls Online – Elsweyr rozhodne „nie je na draka“!

Vydať totiž expanziu o upíroch a v podstate sa nič nedozvedieť o ich spoločenstve, tajomstvách, dejinách je v mojich očiach čistým barbarstvom. Expanzia vám ani len neumožní stať sa, v rámci príbehu, upírom, čo som, úprimne povedané, považoval za niečo automatické. Namiesto toho sa naháňate za nejakým upírskym veľmajstrom, ktorý má v príbehu minimum priestoru a je asi natoľko zaujímavý ako mamutí zadok.

Zobraziť galériu

Kreatívna hodnota Greymooru – ak si odmyslím zmeny v upírskych schopnostiach, ktoré sa však dotýkajú aj hráčov, ktorí si expanziu nekúpia, sa blíži k bodu treskúceho skyrimského mrazu a od nuly ju delí len novinka v podobe systému starožitností. V podstate ide o vedľajšiu úlohu, v rámci ktorej získate nový set schopností a predmet, vďaka ktorému môžete po celom hernom svete hľadať zakopané poklady. Tie môžu byť rôzne: od cenností, ktoré môžete predať NPC obchodníkom za veľmi slušné sumy, až po dekorácie do domu alebo časti vzácneho mechanického „mounta“. Táto činnosť pozostáva z dvoch minihier: v prvej sa snažíte identifikovať časť mapy, kde by sa mala starožitnosť nachádzať, a v druhej už samotný poklad vykopávate. Unikátne predmety však môžete nájsť aj v nenápadných zákutiach dungeonov, ako sa povaľujú pri kostrách svojich bývalých majiteľov. Tento systém nazývaný „Antiquities“ je veľmi príjemným a vcelku zábavným prídavkom do už tak bohatého repertoára herných činností. Poľahky tak ide o vôbec najlepšiu súčasť Greymooru, čo je dosť… smutné. Predsa len, expanziu nám Zenimax a Bethesda predávali ako dobrodružstvo do „temného srdca Skyrimu“, gotický príbeh plný upírov a vlkolakov. Nuž, áno, upíry tam sú, vlkolaci tiež, ale nič podobné Dawnguardu skutočne nečakajte. A temné musí byť akurát tak svedomie Bethesdy, že za niečo takéto pýta viac než 20 eur.

Za zmienku na záver stojí už len návrat Lyris Titanborn, jednej z titulných postáv hlavnej príbehovej línie, ktorá je v základnej hre prítomná od samotného začiatku. Akokoľvek sympatická však táto poloobryňa je, sama Greymoor nezachráni… ako pred upírmi, tak ani pred priemernými hodnoteniami kritikov. Tie sú však v porovnaní s tými užívateľskými ešte stále milosrdné.

Naše hodnotenie

Greymoor je generickým obsahom v novom šate, ktorý je prítomný v každej jednej expanzii. Skyrim a upíri sú v univerze The Elder Scrolls epickými „značkami“, ktorých sprznenie v podobe takéhoto slabého DLC, situovaného práve okolo nich, je trestuhodné.