Písal sa rok 1996 a vtedy ešte nie tak slávne štúdio Naughty Dog vydalo plošinovku s roztomilou zmutovanou vačicou. Vtedy sa ešte nevedelo, že Crash Bandicoot bude taký hit, hoci hrateľnosť a grafika žmýkajúca z PS1 všetko, čo sa dalo, naznačovali, že to bude stáť za to.
Dnes je to už viac ako 24 rokov od vydania prvej časti, pri ktorej to, samozrejme, neostalo. Pokračovania prišli a minimálne prvé dve stáli za to. Hoci môj osobný rebríček je rovnaký, v akom poradí vyšli, najospevovanejšia je pre mňa trojka s podtitulom Warped. Chápem aj prečo, bola rýchla, ľahká a možnosti vylepšenia postavy posunuli túto skákačku zas o niečo ďalej. Keď tak nad tým uvažujem, nie som vlastne jediný, pre koho bola posledným dobrým titulom série (Crash Team Racing vynecháme, keďže nejde o plošinovku, hoci hra samotná je perfektná).
Štúdio Toys for Bob, ktoré má na svedomí remake Spyra a priamo sa podieľalo aj na remaku pôvodných troch dielov, teraz dostalo za úlohu vytvoriť pokračovanie originálnej trilógie s názvom It´s About Time. Vzhľadom na obrovskú fanúšikovskú základňu značky je jasné, že to určite nebola ľahká úloha, my sa preto v tejto recenzii pozrieme, ako im to išlo. Sám som veľký fanúšik značky, všetky tri pôvodné časti som prešiel niekoľkokrát ako v originálnom kabáte, tak aj raz v tom novom.
Grafika a muzika
Neviem, ako som si predstavoval hry pred skoro štvrťstoročím, no jedno viem isto – nikdy som ani nesníval, že Crash môže takto vyzerať. Áno, aj remake N. Sane Trilogy je úžasný a popravde, mne sa ten nový zdá ešte o niečo krajší. Je postavený na Unreal Engine 4, no dôvod, prečo sa mi zdá lepší, je jasný. Nové levely, nové mechanizmy, nové všetko. Klobúk dole pred vývojármi, našli presne ten správny kompromis, ako zachovať dušu minulosti a zároveň ju ukázať v aktuálnom šate. Crash 4 doslova žmýka farby z vášho televízora v každom jednom leveli a je radosť sa na to dívať. Bez servítky môžem povedať, že ide o najkrajšiu plošinovku, čo som videl za dlhú dobu. Na PS4 Pro s nastavením na 4K bežala krásne plynule, hádam len s jedným krátkym zaváhaním.
Počas hrania som nenarazil ani na nejaké významné bugy alebo chyby. Za zmienku asi stojí len to, že počas jedného šmyku som nemohol preskočiť jeden kameň, pretože ma vždy zachytila textúra za ním, z čoho plynula moja smrť. To by bolo v pohode, lenže ja som potreboval prejsť k checkpointu bez smrti, čo znamenalo reštartovať úroveň. Mimochodom, to trvalo skoro 40 sekúnd, čo považujem za veľmi dlhý čas.
Hudba klasicky nesklamala. Pôvodné tóny tiež prešli svojou modernou obmenou, ktorá sadla ako riť na šerbeľ, pričom všetky, ktoré prišli ako novinky, potešili tým, ako výborne vykresľujú atmosféru, ktorá sa momentálne premieta. Zvukové efekty, samozrejme, nezaostávajú, z čoho vyplýva symbióza zvládnutá na jednotku. Navyše, dabing postáv je roztomilý a výborne zvládnutý. Trošku zamrzí úplná absencia českej lokalizácie, ktorá by sa do hry tohto typu určite hodila. Žiaľ, asi ešte nie sme dostatočne veľký trh, aby to Activision zaujímalo. Potešili by pritom aspoň české titulky.
Skákanie a umieranie
Séria Crash patrí jednoznačne ku skákačkám, v ktorých musíte veľa vecí trafiť s absolútnou presnosťou – a štvorka sa tomu tiež nevyhla. Nepovažujem to za zlé, len mi to už nepríde ako hra aj pre tých menších. Viem, že Crash nikdy nebol a ani nebude pre najmenších, no toto, čo prišlo, potrápi aj tých najviac hardcore hráčov. Pripravte sa na to, že budete umierať a umierať. Často. Niekedy furt. V niektorých bonusových kolách dokonca viac ako v tých bežných. Naozaj, mal som pocit, že čím som ďalej v hre, tak sú bonusové kolá stavané tak, že na 100% ich prejde len majster, ktorý má čas si natrénovať celý postup a obetovať tomu aj celé hodiny. Aby som mohol túto recenziu odovzdať skôr ako po mesiaci, som sa rozhodol tieto bonusové levely radšej neskôr vynechať, resp. len prefrčať s nie oslnivým počtom krabíc, jabĺčok (áno, viem, že to nie sú jablká, no táto recenzia je písaná fanúšikom Maxihry, takže všetky mená budú odtiaľ) alebo životov.
Aj súboje s bossmi vám vyčaria vrásky na tvári. Najskôr vám dajú šancu, aby ste prišli na to, ako ich poraziť, no keď už to budete vedieť, roztočia to tak, že nebudete vedieť, kde vám stojí hlava. Budete utekať, skákať, plaziť sa, točiť sa, ale hlavne umierať a umierať. Našťastie, keď zomriete, pokračujete tam, kde ste skončili. Áno, vývojári mali toľko súcitu, že nedoplnili protivníkovi zdravie, takže ak má poslednú paličku v healthbare a vy to pokazíte, nič zlé sa nestane. Poviete si, že to je pre deti? Skúste na jedenkrát poraziť posledných troch bossov a potom mi niečo povedzte.
Taká malá drobnosť je výber obťažnosti. Niežeby ste mali na výber, aká bude hra ťažká, to si vyhoďte z hlavy. Môžete si však zvoliť dvomi módmi. Retro je to isté, ako bolo kedysi. Zbierate životy a keď sa minú, GAME OVER a idete level odznova. Moderný je milosrdnejší. Máte neobmedzený počet životov a keď zomriete, idete od posledného checkpointu, aj keby ste to opakovali 1000x. Aspoň niečo pre menej zdatných.
Niečo staré a niečo nové
Každé pokračovanie musí mať dve veci. Prvou je zachovanie toho dobrého a známeho. Druhou je pridanie nového a dobrého. Veľa pokračovaní má problém, že minimálne jedno z toho nie je dodržané a potom celý výsledok veľmi kolíše. Ono keď si vezmeme, aký priepastný rozdiel bol medzi prvou a druhou časťou, môžeme vyhlásiť, že sa vývojári nebáli experimentovať. V trojke to už bolo veľmi podobné ako v druhej časti, len pridali upgrady. Crash Bandicoot: It´s About Time by som zasadil niekde medzi jednotku a dvojku. Ale doslova. Vlastne to je niečo medzi 2 a 3, ale 2 je vlastne 1 a 3 je 2. Neviem, či si rozumieme, ale tak to je.
Štúdio zobralo všetko, čo bolo treba z prvých troch dielov a zároveň pridalo nové upgrady. Postavy, niektoré prostredia, príbeh. To všetko sedí a dopĺňa pôvodnú trojku. Prostredia, upgrady a ďalšie postavy sú tá druhá vec, ktorá robí to pokračovanie – čo je teda nové?
Levely, pochopiteľne. Nebudete sa túlať po starých mapách a hrať to isté dookola. Variácia prostredí je tu neskutočná a niekedy krútite hlavou nad tým, komu toto mohlo napadnúť? Nebojte sa, pre nostalgikov sú tu nachystané aj krajinky, ktorých typy sme videli už predtým a aj v niektorých novších objavíte aspekty z pôvodnej trojky. Fantázii však medze kladené neboli a okrem priamej linky sú tu rôzne vedľajšie úrovne, do ktorých môžete (nemusíte) nazrieť. Pozor, jednotlivé kolá sú oproti zaužívanej praxi mimoriadne dlhé a to hovorím o drvivej väčšine z nich! Pre celistvosť príbehu to odporúčam a hlavne tak máte možnosť vyskúšať aj iné postavy, ako sú Crash a Coco. A ak prejdete určité levely bez smrti do určitého bodu, môžete získať videokazetu, ktorá vám odomkne „Flashback“. Potom sa vám objaví video s televízorom na mape, kde si ju môžete prehrať. V podstate vám to odkrýva minulosť, konkrétne rok 1996 a to, ako doktor Cortex trénoval Crasha. Pozor, niektoré levely sú mimoriadne ťažké a splniť ich na 100% bude pekná výzva.
Umbakarna alebo tiež maska Aku-Aku. Vedeli ste o tom, že nie je jediná? Som za to rád. A hoci v leveloch opäť zbierate „gemy“, nie je to už primárnou záležitosťou. Tu vám slúžia už len na získavanie trofejí a tiež odomykanie skinov na vaše postavy. Nie je to však povinné, takže aj keď prejdete level s odretými ušami a rozbitou jednou krabicou, stále sa to počíta. O čo tu teda ide? Tentokrát je vašou úlohou zbierať masky. Nemyslím Aku-Aku na vašu ochranu. Myslím iné. Tie, s ktorých pomocou zachránite svet. Našťastie, sú len štyri a nie je problém ich nájsť, hra počíta s tým, že sa k nim jednoducho prepracujete.
Najväčšia zábava však začína pri využívaní masiek samotných. Každá má inú schopnosť: jedna na chvíľu zastavuje čas, druhá obracia gravitáciu, tretia je z temnej hmoty, takže keď sa roztočíte, rozbijete aj veci, ktoré by inak nešli, prípadne ďalej doskočíte, a posledná mení dimenzie. Vyzerá to ako riadny miš-maš, no všetko je dávkované postupne a dá sa na to pomerne rýchlo zvyknúť. Netreba sa toho báť, ja som mal tiež obavy, keď som videl trailer, no ukázalo sa, že ide pomerne o triviálnu vec, pričom problém vám môže občas spôsobiť asi len obracanie dimenzií. Chce to však iba prax, ktorú získate hraním.
P.S.: Hoci je hra mimoriadne obsiahla, celú ju budete môcť prejsť v obrátenej dimenzii. To len keby ste sa nudili a nechceli to hrať dvakrát rovnako.
Už bolo na čase
Na poriadne pokračovanie Crasha som čakal viac ako 15 rokov. Samozrejme, remaky ma potešili, no stále to bolo niečo, čo už som hral. Čakanie je však na konci. Poriadne a priame pokračovanie série, na ktorej som vyrastal a ktorú som zbožňoval. 15 rokov je veľmi dlhá doba a keď bol oznámený It´s About Time, bol som šťastný, no mal som aj obavy. Obavy, že keď to nerobí Naughty Dog, bude to nezmysel a vykrádačka starej dobrej série. Málokedy v živote je človek rád, že sa mýlil, no ja som rád, že to tak bolo v tomto prípade. Pokračovanie Crasha je všetko, čo si fanúšik môže priať. Poriadne uletené a veselé farbami aj príbehom. Crash 4 je tu a že už bolo na čase…
Naše hodnotenie
Informácie o hre
CRASH BANDICOOT 4: IT’S ABOUT TIME 2020
Je konečne čas na novú Crash Bandicoot hru! Choďte vpred do časom roztriešteného dobrodružstva s vašimi najobľúbenejšími vačkovcami. Neo Cortex a N. Tropy sú späť s ich útokmi nielen na tento svet, ale na úplne celé multiverzum! Crash a Coco sú tu znova, aby všetko zachránili tým, že zozbierajú 4 kvantové masky a ohli vďaka ním zákony samotnej reality. Nove schopnosti? Áno. Viac hrateľných postáv? Jop. Alternatívne dimenzie? Samozrejme. Absurdní bossovia? Určite. Samozrejme, aj kopu iného. Tak skočte do hry a zachráňte všetky svety od kvantovej katastrofy!
- Platforma: PlayStation 4
- Žáner: plošinovka
- Výrobca: Toys for Bob
- Distribútor v GB: Activision
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Kon-Tiki
Galéria
