Ubisoft sa v posledných rokoch ako keby uspokojil s jedným modelom hier – s modelom otvoreného sveta napchatého ikonkami, vežičkami strážiacimi zahalenosť danej časti mapy a všadeprítomnými mikrotransakciami, ktoré už bezpečne implementuje aj do singleplayerových hier. Assassin’s Creed, Ghost Recon, Watch_Dogs, každá z týchto popredných sérií obsahuje aspoň časť vymenovaných čŕt. Ako keby mal Ubisoft čarovný stroj, do ktorého len zadal potrebné ingrediencie a tým vyprodukoval novú hru ako cez kopirák. Tiež ste už toho začali byť prejedení? Možno vás poteší, keď poviem, že pri novinke Immortals: Fenyx Rising bola použitá úplne nová a doteraz nepoužitá ingrediencia, úplne nový parameter – The Legend of Zelda.
Áno, viem, to nie je žiadne veľké odhalenie. To, že legendárna séria od Nintenda inšpirovala Immortals: Fenyx Rising, bolo patričné už z prvých videí. Hoci pri použití slova inšpirácia ma zadiera v hrdle, keďže toto nie je len taká milá inšpirácia a hold vzdaný famóznej hre The Legend of Zelda: Breath of the Wild, toto je do slova a do písmena vykrádanie! Až pri samotnom hraní sa totiž odhalili všetky možnosti hry, hoc je treba povedať, že vykradnutých prvkov z Breath of the Wild je len niekoľko. Zvyšok zasa až nápadne pripomína asasínsku sériu, hlavne čo sa týka rôznych výziev (jediné sidequesty v hre) alebo online questov, ktoré sa obmieňajú v niekoľkodňových intervaloch.
Pamätáte, ako ste si v Zelde mohli pritiahnuť rôzne kovové objekty pomocou runy Magnesis? V Immortals máte takú istú schopnosť, avšak nie je limitovaná len na kov a predmety dokážete aj hádzať ako zbraň. Spomínate na to, ako ste si v Zelde šli, pomaly zakrádajúc sa v tráve, skrotiť prvého koňa? Tu je to presne také isté, až na to, že je to o niečo jednoduchšie. Čo takto puzzle, ktoré riešite vystrelením šípu cez oheň, čím sa zapáli a to následne zapáli aj objekt, na ktorý mierite? Bolo to v Breath of the Wild, je to aj v Immortals: Fenyx Rising. A takto môžem bez problémov pokračovať.
Čo takto svet rozdelený do špecifických oblastí (zeleň, sneh, atď.), pričom hlavný zlosyn sídli v strede, kam môžete ísť bez problémov od začiatku hry? Bolo to v Zelde, je to v podstate aj v Immortals. Hlavným bodom hrateľnosti v poslednej Zelde boli svätyne, do ktorých ste vstúpili a riešili hlavolamy. Vo Fenyx Rising sú tu pokladnice (takýto je český preklad), do ktorých skočíte a riešite hlavolamy. Immortals taktiež od Breath of the Wild kopíruje oslobodzovanie bohov (v Zelde to boli šampióni), ktorí vám mali pomôcť pri konfrontácii s hlavným bossom.
Skutočne sa ospravedlňujem za to, že som začal takto zhurta a že som hru zatiaľ len porovnával so Zeldou, no inak to vážne nešlo a ani by som to inak nechcel. Táto hra je jednoducho rip-off. Vykrádačka a nepriznaná zlodejina. Keby Ubisoft aspoň počas reklamnej kampani priznal, že ho Zelda uchvátila svojím svetom a možnosťami a tak sa ako poklonu Nintendu rozhodol spraviť svoj titul s mnohými prvkami z ich hry, to by bola kompletne iná situácia. To by som v žiadnom prípade nebol taký tvrdý. Ba čo viac, skôr by to bolo sympatické, že Ubisoft takto vykladá karty na stôl, a s úsmevom na tvári by som uznanlivo pokýval hlavou. Avšak jedna vec je kopírovať a druhá kopírovať kvalitne. Immortals: Fenyx Rising rozhodne kopíruje dobre!
Zlodejstvo hoďme stranou, táto hra je výborná. Však ako by aj nebola, keď kopíruje majstrovské dielo, že? V Immortals funguje z hrateľnosti takmer úplne všetko. Funguje tu lineárnejší úvod slúžiaci ako tutoriál, počas ktorého sa naučíte základy. Funguje tu taktiež dizajn majestátneho otvoreného sveta, po ktorom sa môžete po spomínanom úvode bez obmedzení pohybovať a skúmať okolie navôkol. Vynikajúco tu taktiež fungujú súboje, ktoré sa stávajú ešte rozmanitejšími s novými odomknutými schopnosťami. Parádne tu taktiež fungujú ako hlavolamy „rýchlovky“ roztrúsené po svete, tak veľké puzzle v pokladniciach. Veľmi ma však po tejto stránke nepotešil menší počet druhov nepriateľov. Nájdete tu síce menších bojovníkov, vyšších bojovníkov, kyklopov, harpye či trojhlavých psov, no Ubisoft si úlohu zľahčil tým, že ich farebne rozdelil a roztrúsil po svete. Namiesto stále nových nepriateľov tu natrafíte na červené, modré a i fialové verzie spomínaných protivníkov. Farba tu znamená odolnosť.
Ah, ten svet! Explorácia sveta, to je jedna nádherná báseň ako z pera veľkého gréckeho básnika Homéra. V momente, keď sa dostanete do sveta cez oblasť s názvom Údolie večnej jari (no nie je už len ten názov božský?), odpadnete z jej pôvabu. Hra nádherne pracuje s farbami, ambientnými zvukmi okolia a podmanivou orchestrálnou hudbou. Užijete si nádherne gýčové západy slnka, majestátne výhľady do diaľav, budete sa kochať kŕdľami vtákov poletujúcich okolo vás. Jednoducho ako z rozprávky. Troška škoda, že hra si vybije zásobník hneď na začiatku. Ani jedna ďalšia oblasť už totiž nedokáže priniesť také opojné pocity eufórie ako práve to nádherné zelené údolie. Artovo je hra parádna, no po technickej stránke zaostáva. Mnoho textúr je lajdáckych, detaily objektov v pozadí výrazne strácajú a napríklad taká tráva sa vykresľuje bližšie vás, než by ste chceli, čo trocha narúša uveriteľnosť sveta. Inak ale beží úplne plynulo. Titul som testoval na i5-10 600, RTX 3070 a 16 GB RAM na najvyšších nastaveniach v rozlíšení 1440p a počet snímok za sekundu vystrelil až do neba. Všimol som si však vysoké vyťaženie grafickej karty (často aj nad 90% pri obmedzení na 60 FPS), hoci hra nezobrazovala nič také, čo by stálo za zmienku.
A nie je to len o výtvarnom prevedení, ale aj o dizajne ako takom. Svet je pestrý, vrstevnatý, plný údolí, roklín, riek, jaskýň, zrúcanín a majestátnych sôch. Vyliezť môžete všade, pričom hra často za to aj odmeňuje nejakou užitočnou vecou na samom vrchu. Vidíte, to lezenie a jeho obmedzenie (a iných akcií) úrovňou vašej výdrže, to je ďalší ikonický prvok Breath of the Wild. Svet je posiaty rôznymi minihrami, ktoré zväčša odomknú nejaké to nové vybavenie alebo užitočné zdroje potrebné na vytváranie elixírov alebo odomykanie schopností. Nie sú príliš ťažké, no nútia hráča rozmýšľať, používať jeho dôvtip, a to sa mi páči. Dizajn sveta je veľmi pútavý, keďže v momente, keď sa dostanete na miesto, ktoré vás z diaľky oslovilo, vidíte z neho hneď niekoľko ďalších, ktoré vás zaujmú. Už len sa rozhodnúť, kam ísť skôr.
Po svete sa môžete pohybovať ako pešky, tak na chrbte nejakého tátoša, ktorého si môžete pod sebou doslova zhmotniť stlačením príslušného tlačidla. Hlavnou devízou hrdinky/hrdinu Fenyxa sú však krídla, ktorými môžete plachtiť vo vzduchu a nádherne sa kĺzavo presúvať z jedného brala na druhé, z jednej strany rokliny na druhú. Lietanie je tu vďačné a uspokojivé. Predsa len sa krásne lieta, ak sa pod vami rozprestiera tak nádherne vykreslený svet. Toto je inak ďalší prvok až nápadne pripomínajúci ten zo Zeldy, avšak už to radšej ani nespomínam.
Ktože je to ten/tá Fenyx? Je to hlavná postava, ktorú si môžete na začiatku vytvoriť podľa svojich predstáv (možnosti sú však limitované) a ktorá, aby zachránila svojich druhov po stroskotaní lode a taktiež obyvateľov premenených na kameň, musí oslobodiť niekoľkých miestnych bohov a poraziť démonického Tyfóna. Ak zistíte, ako si Tyfón poradil s takým Aresom, budete sa od smiechu chytať za brucho. Hra má odľahčený štýl a dokáže byť skutočne vtipná. Osobne som si obľúbil „zmenenú“ verziu Afrodity. Dej je v podstate príbeh, ktorý hovorí uväznený Prometeus na vrchole hory Zeusovi. Práve títo dvaja sú podľa mňa tou najväčšou slabinou rozprávania, keďže sa snažia byť za každú cenu vtipní, čo začne pôsobiť veľmi otravne. Navyše sa obaja doberajú ako malé deti. Za celú hru, ktorá podľa tempa prieskumu a odomykania všetkého môže atakovať aj 50 hodín, som sa pri nich zasmial asi tak raz.
Fenyx používa tri typy zbraní – meče, sekery a luky. Každý jeden typ si môžete za určité suroviny vylepšovať len v hernom hube, ktorý tu predstavuje Sieň bohov. U zbraní si vylepšujete ich silu, no taktiež si môžete zvyšovať počet šípov, obranu u brnení a taktiež počet elixírov, ktoré môžete mať pri sebe. Avšak okrem elixírov sa ostatné veci dajú vylepšovať len v tomto hube. Nádoby na vylepšovanie čarovných vodičiek môžete nájsť po celom svete. V hube si taktiež môžete zvyšovať počet dielikov HP, počet dielikov výdrže a odomykať si nové schopnosti. Na každú z týchto vecí potrebujete špecifický predmet, ktorý získate tiež len na špecifických miestach. Tak napríklad výdrž vám zvyšujú Blesky Zeusa a tie drvivú väčšinu času nájdete len na konci spomínaných pokladníc. Životy si zveľaďujete trblietavými kryštálmi ambrózie, ktoré zväčša nájdete skryté na vyššie položených plochách, ako sú sochy či útesy.
Immortals: Fenyx Rising nie je RPG, no okrem zbraní tu môžete odomykať a vylepšovať rôzne schopnosti, či už ide o bojové alebo o také, ktoré vám pomôžu efektívnejšie skúmať svet. Celý systém vylepšovania postavy cez zbrane, schopnosti a elixíry nie je vôbec zložitý, je presne daný a prehľadný, pričom skvelé je hlavne to, že každou novou schopnosťou pocítite zmenu, ktorú priniesla do vašej hry. Tým narážam najmä na hack and slash súboje, ktorých dynamiku môže drasticky ovplyvniť už to, že si odomknete možnosť pritiahnutia Fenyxa k nepriateľovi z diaľky.
Ak existuje niečo, v čom Fenyx Rising dokáže Breath of the Wild prekonať, tak sú to pokladnice. Nejde o ich dizajn, hoci si dovolím tvrdiť, že aj napriek menším možnostiam oproti Zelde jej Immortals dokáže zdatne sekundovať. Teraz narážam na ich dĺžku. Prostredia pokladníc sú obrovské, určite dlhšie než svätyne v Zelde alebo dokonca aj dungeony šampiónov. Páči sa mi, že vývojári sa nebáli priniesť aj na skoky a na vyhýbanie sa nebezpečným objektom zložitejšie situácie, a to hneď niekoľkokrát za sebou, počas čoho musí byť hráč sústredený na sto percent. Obzvlášť to platí pre tie pokladnice, do ktorých vás zavedie príbeh. Tie tvoria zlatý klinec celej hry.
Veľmi oceňujem, že Ubisoft umožňuje užívať si hru presne tak, ako to sami chcete. Hovorím teraz o možnosti vypnúť jednotlivé položky HUDu, pričom si môžete vypnúť aj všetky, čím tak dostanete úplne čistý obraz bez vizuálneho smogu, ktorý často vytvárajú rôzne ukazovatele alebo ikony. Privádzajú vás mapy v hrách posiate nekonečným množstvom ikoniek k úzkostiam a depresiám? Tu si môžete detailne navoliť, čo sa vám má na mape zobrazovať a ak chcete, nebude sa vám tam zobrazovať nič. Ak vám môžem poradiť, rozhodne hrajte na najvyššej možnej obťažnosti, úplne bez HUDu a s úplne čistou mapou. Vtedy budete sami za seba, hra vám nebude pomáhať v ničom a len vtedy si podľa môjho názoru budete môcť užiť Immortals naplno.
Veľmi však zatracujem mikrotransakcie. Ubisoft si ani v hre predávanej za 70 eur neodpustil mikroplatby reálnymi peniazmi, za ktoré si môžete kupovať balíčky hernej meny, ktorú, naopak, používate na nákup herných vecí. Sú to síce len kozmetické veci – výzor zbroje a zbraní – avšak problém je, že tu tie platby vôbec sú. A to pritom tlačidlo „Obchod“ bude na vás číhať z každého kúta. Nie je len v hlavnom menu, ale taktiež sa nachádza na mape sveta, či dokonca na obrazovke vášho inventára. Ako v nejakej mobilnej hre. Nikdy nebudem podporovať takéto predajné politiky a tak ako aj iné hry, aj Immortals musím z tohto dôvodu ohodnotiť výrazne horšie. Najhoršie je zistenie, že ani za ten najdrahší balíček (50 eur), si nebudete môcť kúpiť všetky ponúkané kozmetické veci. A to ešte nehovorím o Season Passe. Ak si chcete túto hru užiť so všetkým, čo momentálne ponúka, zaplatíte 70 eur plus približne 80 eur za mikrotransakcie plus 30 eur za Season Pass, čo dohromady tvorí 180 eur. To ste sa v tom Ubisofte už fakt načisto zbláznili?
Keď už som tak počas celej recenzie porovnával Immortals: Fenyx Rising a The Legend of Zelda: Breath of the Wild, nedá mi to porovnanie aj neukončiť záverečným zhrnutím. Immortals je o triedu horšia hra. Nie je ani tak rafinovane nadizajnovaná, neponúka ani toľko možností v prieskume a bojoch a neponúka ani toľko hlavolamov. Aj napriek odomknutým schopnostiam budete pri bojovaní v Immortals po čase pociťovať určitý stereotyp, pretože druhov nepriateľov nie je veľa a v súbojoch sa môžete spoliehať len na čistý hack and slash s občasným hádzaním skál. Breath of the Wild aj tento aspekt dokázal spracovať s väčším dôvtipom a hravosťou.
Aj napriek predchádzajúcim dvom odsekoch však poviem, že mám Immortal: Fenyx Rising úprimne rád. Nebojím sa taktiež ani povedať, že je to krásna hra a ešte sa pod to aj podpíšem. Veď čím viac inteligentnejších akčných titulov môžu dnešní moderní hráči hrať, tým je to pre nich a súčasnú úroveň kvality hier len dobre. Zavierať oči pred jej neduhmi ale nechcem a už vôbec nebudem ticho ani pred mikrotransakciami, ktoré v platených hrách nemajú čo robiť, najmä nie v takých, ktoré sa predávajú za 70 eur. Pýtate sa, či by som sa potešil z dvojky? Áno, veruže potešil.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Immortals: Fenyx Rising 2020
- Platforma: PC
- Žáner: akčná adventúra
- Výrobca: Ubisoft
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
