RECENZIA: Sam & Max Save the World – Recenzia vylepšenej verzie priemernej adventúry

Ach, do mäkučkej sladučkej vianočky zamorenej odpornými vyschnutými hrozienkami, to je mi teda dvojica! Obézny hovoriaci pes s obsesiou komentovať všetko suchým anglickým humorom Sam a po násilí bažiaci zajac s ostrou povahou a ešte ostrejšími zubami Max. Bizarnejšiu kombináciu bystrého uvažovania a prostého násilníckeho pudu ste rozhodne nevideli. A títo tu sú, prosím pekne, vyšetrovatelia! Síce len na voľnej nohe, no ak je treba, vždy vezmú opraty spravodlivosti do vlastných rúk a zlosynov po zásluhe potrestajú. Čo na tom, že pri tom sami často porušia zákon.

Sam a Max prichádzajú po 14 rokoch opäť zachraňovať svet a opäť je to také schematické a priamočiare ako predtým. Len s vyleštenejším vizuálom, vďaka ktorému sa titul môže konečne z plných pľúc nadýchnuť a žiť. Najväčší rozdiel robí hlavne nasvietenie, ktoré vďaka moderným metódam dodáva hre peknú hĺbku a život a prostredie krásne rozjasňuje. Tento remaster taktiež obsahuje mnoho zmenených textúr, samozrejme, aj vyššie rozlíšenie a v neposlednom rade i viac či menej očividné premodelovanie niektorých postáv, čo si okamžite všimnete napríklad pri šibnutej Sybile. O hre sa však nedá povedať, že by vyzerala krásne, to vôbec nie. Len je vďaka niekoľkým zásahom tvorcov farebnejšia a živšia.

Pôvodnú hru Sam & Max Save the World malo na svedomí dnes už neexistujúce štúdio Telltale, ktoré práve ňou započalo svoj štýl hier vydávaných po epizódach. Na rozdiel od jeho posledných kúskov sa tento ešte dal považovať za adventúru / point-and-click adventúru, preto teda sem-tam od hráčov vyžaduje aj trocha nekonvenčné premýšľanie, aby sa posunuli vpred (Ako získať 10 000 dolárov? Zastavte auto pod zámienkou rozbitých svetiel a uložte vodičovi pokutu vo výške 10 000 dolárov) a taktiež aj zbieranie vecí do inventára, aby ste ich neskôr použili na správnom mieste (hra sa v tomto, našťastie, drží pri zemi a používanie predmetov má logický základ).

Sam & Max Save the World obsahuje celkovo 6 epizód nabitých niekedy viac a niekedy menej fungujúcim humorom a hrateľnosťou, ktorej schéma sa v každej epizóde opakuje. Začiatok sa odohráva vždy v kancelárii; vždy sa tu nachádza jeden „zákys“, na ktorý potrebujete stále zvyšujúce sa množstvo peňazí – 10 tisíc, 1 milión, 10 miliónov, a podobne. Tie vždy získate netradičným spôsobom; vždy si za tie peniaze kúpite potrebnú vec v tom istom obchode od toho istého obchodníka; vždy pri vyšetrovaní zohrá svoju úlohu neustále povolania meniaca Sybila; vždy sa záver epizódy odohráva v jednej miestnosti, kde sa pár ťahmi zbavíte zloducha. Po prvýkrát je to zaujímavé, druhýkrát je to ešte celkom fajn, hoci už začnete niečo tušiť, no tretíkrát už zisťujete, že na tomto princípe je asi postavená celá hra a štvrtýkrát si to už potvrdíte. A tak ďalej.

Epizódy nie sú dlhé a ich dĺžka sa skracuje úmerne k počtu už prejdených epizód. Myslím to tak, že čím viac ich máte za sebou, tým lepšie viete odhaliť ich schému, čím sa limituje bezcieľne blúdenie prostredím. Popri neustále sa opakujúcich prostrediach, ako sú detektívna kancelária, ulica pred ich kanceláriou, obchod, v ktorom si kupujete primitívne veci za hriešne peniaze, či kancelária Sybily, sa v každej časti objaví tak v priemere štyri až päť nových scén neveľkých rozmerov. Celé to pôsobí dosť komorne, čo na jednu stranu vítam, no v ponímaní opakujúcej sa schémy jednotlivých epizód to začne pripadať stereotypne.

Zobraziť galériu

Úprimne na seba nažalujem, že vlastne ani neviem, čo mám o tejto hre písať viac. Možno to, že sa mi páčil princíp príbehu, keďže hoci každá z častí má svoj vlastný príbeh a svoje vlastné originálne postavy, všetky spája jeden motív, zvláštne hypnotizujúce hračky, vďaka čomu nadobudnete pocit, že vo vzduchu sa deje niečo veľké, len zatiaľ na to ešte nemáte dosah a musíte sa k tomu dopracovať odhaľovaním menších káuz.

Titul môžete hrať klasickým klikacím spôsobom, prípadne normálne šípkami ako nejaký 3D kúsok, len s tým rozdielom, že používa statické, respektíve automaticky sa pohybujúce kamery sledujúce vašu postavu. Hrateľnosť sama o sebe nie je veľmi pamätihodná a prostredia neobsahujú ani toľko interaktívnych predmetov, ktoré by do nej aktívne vstupovali. Na druhej strane je tu zase veľa predmetov, na ktoré kliknete a Sam vám niečo potom povie. Skôr sa vám do hlavy zaryje hláškovanie oboch (anti)hrdinov, ktorým nie je nič sväté (hlavne Maxovi), ktorí nenechajú na nikom ani nitku suchú a metódy, ktorými obaja pracujú – myš, ktorá im ukradla telefón, týrajú tým, že ju držia cez okno s hrozbou, že ju hodia dole, ak im telefón nedá. Keď im však ten telefón nakoniec dá, tak ju na chodník z druhého poschodia aj tak hodia.

Čo je horšie, tvorcov musím pokarhať za cenzúru. Priznám sa, že sám som na to neprišiel, predsa len sú to už nejaké tie roky, no štebotalo sa, že štúdio upravilo pár dialógov kontroverznejšieho rázu tak, aby viac pasovali tejto politicko, genderovo a bohvie ešte ako neutrálnej dobe, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Sam & Max Save the World nie je oproti originálu až tak štipľavá hra, ak ste však pôvodný titul nikdy nehrali, vôbec si to nevšimnete.

Tiež by som sa chcel pozastaviť nad úrovňou českého prekladu, u ktorého je ako Maxove zuby jasné, že prekladateľ dostal na stôl len surový text bez bližšieho kontextu. Objavujú sa tu totiž také perly, ako keď Sam povie „no dice“ ako konštatovanie, že v koši telefón nenašiel, pričom je to preložené doslovne ako „žádne kostky“. Tá anglická fráza, samozrejme, znamená niečo ako „smola“ alebo „nemám šťastie“. Humorná bola taktiež situácia, keď Samovi povedal herný automat „You are on fire!“ po tom, čo mu padli tri rovnaké znaky. V tomto kontexte to, prirodzene, znamená „Tebe to ale sype!“, no preložené je to ako „Hoříš!“.

Naše hodnotenie

Priznám sa, že veľmi nechápem zmysel tohto vylepšeného znovuvydania (pôvodný podtitul Remastered sa nakoniec do názvu ani nedostal). Ako adventúra je to hra vcelku priemerná, graficky to ani teraz nie je žiaden zázrak a hra namiesto toho, aby po tých dlhých rokoch priniesla do originálu niečo nové, z toho originálu, paradoxne, ešte berie. Suchý humor, našťastie (zväčša), stále funguje, no schematickosť hrateľnosti začne po čase unavovať.